Secret Night...

18. Šťastný Nový Rok

Ležala som na posteli a okolo nôh sa mi krútila perina, v izbe bolo šero takže, mohlo byť skoré ráno cez zatiahnuté závesy som to nespoznala. Sama pre seba som sa usmievala, prstami som si prechádzala po perách a, keď som si to uvedomila musela som sa usmiať. Ally mi od večera nedávala najavo že si číta moje myšlienky takže som to mohla v kľude premýšľať. Trochu som sa za seba hanbila, keď sa mi spomienky skrútili ku polnoci mala som chuť sa zakopať do zeme od hanby. Myšlienkami som zablúdila k bozkávaniu o polnoci.

Ruky mu pomaly zbiehali ku moju zadku, trochu sa sklonil, ale naše pery sa neoddelili. Chytil ma za stehná a vyhodil si ma, omotala som nohy okolo jeho bokou a rukami som sa k nemu ešte pevnejšie pritlačila tak že medzi nami nebola ani malá dierka. Začal so mnou kráčať ku jazeru. Stále sme sa bozkávali. Trochu som pootočila hlavu a otvorila ústa. Na to Marco čakal vbehol mi jazykom do úst, môj jazyk začal brániť svoje teritórium. Vystrela som sa čím som bola vyššia, Ruky zasa presunul na môj chrbát a behal s nimi hore a dole. No s tohto vášnivého tranzu nás prebrala voda. Odtiahli sme sa od seba so smiechom na ústach.
"Si v poriadku?" spýtal sa jemne Marco a priplával bližšie ku mne.
S rehotom som prikývla. "Hej so. A ty?" spýtavo som na neho pozrela, jeho úsmev hovoril za všetko. Pritiahol si ma bližšie ku sebe a jeho ruky zasa skončili na mojich bokoch. Stále som sa usmievala, ani som sama nevedela prečo. Teplá voda ma zahaľovala.
"Mali by sme ísť." zašepkal s úsmevom Marco. Nezmohla som sa na nič iné iba na prikývnutie.

Kráčali sme opustenou budovou ruka v ruke, premočený na kosť. Nebola nám zima lebo nás ohrieval vlk ktorý spal v nútri nás. Vyšli sme po schodoch až sme zastavili pri mojej izbe.
"Bývam o pár izieb ďalej." povedal a voľnou rukou ukázal na dvere. Prikývla som otočila som sa mu tvárou tvár. Postavila som sa na svoje studené špičky a spojila som naše pery. Bozk mi okamžite opätoval.
"Užila som si to." zaškerila som sa.
"Nápodobne." usmial sa a posledný raz mi vlepil pusu na kútik úst. "Dobrú zvolal než sa mi stratil z očí.
"Dobrú." hlas sa ozval za ním.

Asi som zadriemala, lebo keď sa dvere rozrazili a na prahu moje unavené oči zbadali blonďavú siluetu ktorá sa na mňa škerila skoro som vyletela z postele.
"Tak, kde je naša od pannená sestra?" skríkla na celú izbu a aj na chodbu. Rukami som zvierala paplón a tlačila si ho na tvár.
"No tak, neschovávaj sa." začala sa smiať asi na mojom vyplašenom pohľade a skočila za mnou do postele.
"Keby dačo nič sa nestalo." vyhlásila som, ale prikrývku som si nedávala preč s tváre.
Zbadala som ako Ally sklesla. "Ťahala som sem takú diaľku a ty mi povieš že sa nič NESTALO!" posledné slovo zarevala.
"Prepáč." automaticky som sa začala brániť.
"NO možno ti to prepáčim, ak mi povieš kto bol tvoj prvý." vyhlásila šťastne. Moje modré oči som vyvalila na ňu.
"Preboha, čo je nejaký špeciálny deň?" vyštekla som.
"Áno je 31.12." zaškerila sa a preplietla si prsty.
"Okej, okej. Poviem ti iba toľko že nie som tisícročná panna." zaškerila som sa.
Ally sa trochu odula za to že som jej nepovedala kto bol môj prvý, ale nemala som na to chuť. K tomu celému hneď po raňajkách sa upokojila, lebo nič jej nerobilo lepšiu radosť ako nás dvoch s Marcom sledovať spýtavým pohľadom, ako sa budeme tváriť. Najprv to bola sranda, Marco sa kvôli nej skoro zadusil cereáliami. Potom k večeru ma to prestávalo baviť. Preto som ju nejako odohnala za Andrejom.

Sedela som na stoličke v záhrade a pozerala sa na hviezdy, každú chvíľu začne odpočítavanie a ja som chcela ísť hľadať Ally, ale Marco ma zadržal zo slovami že mi musí niečo povedať. Tak tu teraz nervózne sedím kým sa konščne on uráči vykoktať.
"Okej," začal. "Neviem či si počula čo sa stáva cez úplnok." pozrel na mňa a ja som zbadala že je tiež dosť nervózni.
"No, sčasti." vyhlásila som.
"Kedysi, keď ešte nevznikali svorky násilím, sa stávalo že vlčice a vlkov hnal do lesa mesiac. Oni sa tam stretávali a p.. Párili, no nemuseli." rýchlo dodal. "Iba sa proste stretli a zistili že si sú súdení. Lenže potom táto tradícia už ne platila na všetkých, ale iba na alfou. A nakoniec, niektorý vlci s týmto neboli šťastný, tak začali svoje svorky spájať tým takzvaným ´násilím´. Vlci prestávali byť ovplyvňovaní mesiacom." dokončil a pozrel na mňa.
"Trochu nechápem." vyhlásila som. "To znamená že sme si súdení?" prikývol. Preglgla som.
"Lenže ja už mám tú alfa samicu. Keď som sem došiel a všetkým naháňal strach hneď mi povedali že koho si v budúcnosti vezmem."
Sklonila som zrak. "To.. To je v pohode. Aj tak ja utečiem, zasa." šepkala som. Jeho oči sa na mňa z údivom dívali.
"Aj tak by sme nemohli byť spolu, som nesmrteľná a potom to svete kráčam už veľmi dlho.
"Áno to mi došlo, ale ty si ma asi nepochopila. Sorry zle som sa vyjadril. JA.."
"Nechaj to tak." usmiala som sa. "Musím ísť za sestrou." povedala som postavila sa a odkráčala.
"Bili ty si ma  nepochopila."

Ale pochopila, len nechcem stáť medzi tvojou slobodou. A vidieť znova umierať milovanú osobu by ma zabilo.
Šepkal vnútorný hlas. Cítila som ako sa mi srdce trhá na márne kusy a ako mi po líci steká slza. Rýchlo som ju zotrela potiahla do seba sopeľ a s úsmevom som vošla do spoločnej mestnosti. Prišla som práve včas na odpočítavanie. Allyina ruka pristála na mojom boku a spolu sme začali odpočítavať. "10... ......9........8.......7........6.........5.......4.......3......2......1......0" výkriky sa drali mojimi ušami
"Šťastný Nový Rok!" vrieskali všetci..

Prinášam novú časť, dúfam že sa Vám bude páčiť :) ...