Secret Night...

14. Andrej

Chcem sa ospravedlniť za gramatické chyby.. ktoré tu určite všade uvidíte.. Pravda je že gramatika mi moc nejde :( , ale písanie je moja vášen a nechcem sa jej vzdať.. Takže dúfam že sa vám bude časť páčiť a tie moje faili v gramatike si prosím skúste nevšímať :I Aby vám to nepokazilo story...

Marcov pohľad:

Už necelú hodinu som bol hore. Nedokázal som zaspäť, nie po včerajšku. Vstal som lebo som vedel že už nezaspím. Obliekol som si kožené nohavice a cez hlavu prevliekol bielu košeľu. Obul som si vysoké boty a pobral sa na raňajky. Zabehol som dole schodmi no ešte na schodisku som sa obzrel a pozrel na presklenú strechu. Zazdalo sa mi že tam vidím nejakú postavu, ale to som hneď zahnal. Pobral som sa dole do jedálne. Vošiel som otvorenými dverami a hneď som musel každého odzdraviť. Zobral som si svoje jedlo a usadol som na svoje staré miesto. Začal som jesť chleba so syrom a salámou. No zrazu v jedálni nastalo hrobové ticho a všetci si začali šepkať niečo, dobre si takúto reakciu pamätám. Otočil som sa a do môjho zorného pohľadu sa zaplietla malá postava dievčaťa s hnedými vlasmi. Prešla k švédskemu stolu a zobrala si odtiaľ do misky cereálie s bielym jogurtom, pichla do toho veľkú lyžicu a do voľnej ruky si zobrala červené jablko. Ani som si to neuvedomil že som si kúsal spodnú peru, nakoniec som zdvihol ruku a zakýval som jej nech si ide ku mne prisadnúť. No namiesto toho my ukázala prostredník a vyplazila jazyk. Zasekol som sa a otupene sledoval kam si ide sadnúť. Jeden voľný stôl bol pri obrovskom okne a mal výhľad na záhradu. Sledoval som ju až kým som si nevšimol že dojedla a vyšla na balkón.
"Počkaj, stoj!" kričal som za ňou a rozbehol som sa k nej.
"Prepáč za to že som včera tak vyletel." snažil som sa to zachrániť, chcem mať tento dozor čo najrýchlejšie za sebou a keď bude úplne paf zo mňa tak to aj bude ľahšie.
"Ja iba. Dosť si ma prekvapila." zasmial som sa.
"Nenávidím falošný smiech." povedala ticho. Vypúlil som na ňu oči. "Č-čože?" nechápal som.
"Svedčí to o celom tvojom charaktere." povedala a jej mrazivo modré oči sa do mňa zapichli. Sťažka som preglgol. Pozrela sa späť na záhradu.
"Ally!" zrazu jej vypadlo z úst a mňa to prekvapilo, lebo jej hlas bol úplne iný. Jablko si dala do úst a nohou sa odrazila od zábradlia, ľahúčko dopadla na zem a rozbehla sa k blondínke.
"počkaj toto nemôžeš!" kričal za ňou môj hlas. Prekrútil som očami a preskočil som tiež zábradlie.

Andrejov pohľad:

Blížilo sa k nám hnedovlasé dievča, smrdelo ako vlk. Chcel som Ally už otočiť aby sa s ňou nestretlo lenže jej oči sa rozsvietili a z jej úst vypadlo meno.
"Bili!" skríkla a ja vedľa nej som poskočil od zľaknutia. Dievča sa jej hodilo okolo krku.
"Čo tu robíš." povedalo keď sa od Ally odlepila.
"Ja som sa išla prejsť tunak s Andrejom." povedala a rukou si odhrnula vlasy s tváre. Modré oči sa zapichlo do mojých a ja som sťažka preglgol. Milo sa usmiala a prikývla.
"Smiem sa pridať?" myslel som že otázka smerovala na Ally preto som bol ticho ale keď sa jej zelené na mňa pozreli pochopil som že to myslela na mňa.
"Ehmm... Samozrejme." Obidve sa milo usmiali a ja som zbadal tú ich podobu. Až na oči a vlasy. Za ňou sa blížila ďalšia postava. Zastavila až za ňou ani nebol zadychčaný.
"Jonson." povedal som chladno.
"Draku." odpovedal. "Bili, poď musíme ísť."  chytil ju za lakeť. Zbadal som Allyn rýchli úškrn a Marco ležal pod Bili.
"Ešte raz ma takto chytíš tak budeš pod zemou." šepla vražedne. Postavila sa a prešla okolo neho. Musel som zapískať. Ally sa začala smiať.
"Ja som vedela že to neskončí dobre." prešla ku svojej serte preplietli si predlaktia a odkráčali niekam preč. Marco stále ležal na zemi a ťažko oddychoval.
"Madam mala pravdu." povedal.
"Čože?" pozrel som na neho a on sa posadil.
"Mala pravdu v tom že jej budem za zadkom." chytil si hlavu do rúk.
"Ó bože veľký Marco Jonson nastávajúci alfa novej ochrany sa vzdáva." pritlačil som si ruku k čelu. "Ty si naozaj padavka. Aj keď si všetkých iných alfou uzemnil." odfrknem.
"Hej prestan Andrej, jasné? Ty nevieš čo to znamená chrániť túto školu, nechápeš čo je to byt Aflou." skríkol na mňa nahnevano.
"Presne neviem čo to znamená, ale ak si ešte pamätáš aj ja budem musieť niečo prevziať. A presviedčať ostatných upíroch o tom že vlkolaci sú spojenci a táto škola je najlepšie riešenie, tiež nie je bohvie aké ľahké!" zvriesknem. Sme tesne pri sebe a stačí niečo málo od toho druhého a už by sme sa pobili, v tom zakvíli rozhlas a z neho sa spusti hlas:"Marco Jonson a Andrej Drake, dostavte sa čo najrýchlejšie do riaditeľne." nechápavo na seba pozrieme a mykneme ramenami.

"Volali ste?" spýtam sa keď vstúpime do miestnosti
"Áno, nech sa páči váš nový spoločný cieľ." povie a podá nám papiere.
"Náš?" vyhlásime spoločne vystrašene. Madam iba prikývne.
"A rada by som bola keby ste zobrali aj slečny ktoré máte na starosti."
"Pri všetkej úcte," začnem. "myslím si že dve dievčatá nás budú zdržovať." madam na to mykne rukou.
"Ale vôbec nie, a teraz bežte, čím skôr vyrazíte tým sa skôr vrátite."