Secret Night...

7. Zoznamovanie

Ahojte a prepáčte že som sem dlho nepísala, ale ak mám povedať pravdu nič ma nenapadalo. No a tak sem dávam ďalšiu časť, síce krátku, ale dúfam že sa bude páčiť.

Prepáčte za chyby a pekné čítanie...

Drali sme si miesto medzi ľuďmi a keď som sa obzrela zasekla sa tam. Prekrútila som očami a chytila ju za ruku. Ona ju uchopila a vyšli sme von z domu, stále držiace sa za ruky sme stáli na chodníku a na nás svietil mesiac. Zastavili sme lebo sme obi dve cítili ten nával energie..

Z pohľadu Ally:

Keď mesiac zašiel za mrak energia zmizla. Obi dve sme zhlboka dýchali ako po ubehnutí maratónu. Pozreli sme sa na naše tuky a potom do našich očí. Tie jej boli krásne modré, azurovo modré. Vyčarila som úsmev a pustila som jej ruku. Trochu sa otriasla a pozrela sa dakam inam a potom zasa na mňa. „Ďakujem za záchranu.“ Povedala a jej hlas bol krásny, taký jemný. „Nemáš za čo.“ Neprestávala som sa usmievať, neviem čo to je so mnou, ale mám pocit že po tých storočiach som konečne kompletná. Pozrela som sa späť na dom a potom znova na ňu. „Tiež si to cítila? Ten nával energie?“ prikývla. „Poď pôjdeme ku mne.“ Znova prikývla a vyšli sme.

Cesta prebehla potichu iba pár krát sme si niečo povedali. Začínam pochybovať či si s ňou budem rozumieť, pretože je úplný opak mňa. Ja by som najradšej rozprávala, ale na nej vidím že je tichá. Povzdychnem si na čo prilákam jej oči na mňa. Na chvíľku sa môj zorný bod zaborí do jej očí, no potom ho odťahujem a otváram dvere. „Mami som doma!“ zvriesknem na celý dom. Odpoveď neprichádza a nikde nepočujem žiadne hlasy. „Takže...“ otočím sa na ňu a ona poskočí lebo ju preruším v pozeraní si môjho domu. „Poď hore.“ Ukážem prstom hore a rozutekám sa tam. Ide za mnou ako tieň potichu a bez života. Na prahu mojej izby sa zvrtnem – doslova- na opätku a pozriem na ňu. „Nechceš niečo na prezlečenie? A ešte niečo... To budeš stále taká tichá?“ Kukne na mňa ako puk. „Nie som tichá iba sa moc neviem rozprávať. A k tomu oblečeniu budeš taká milá a dáš mi niečo, lebo v týchto šatách neviem dýchať.“ Povie ukáže na korzet a spraví vážne smiešnu a pri tom zlatú grimasu. „Hej poď ďalej.“ Zo smiechom vstúpim do izby, ona ma nasleduje. Začnem sa hrabať v skrini a vytiahnem odtiaľ farebné kraťase na spanie ktoré nenosím- lebo farebné už dosť dlho nenosím- k tomu trochu väčšie tričko a ukážem jej kúpeľňu. Zalezie tam a ja sa sama prezlečiem. Vlasy si zobnem do drdolu a keď odtiaľ vyleze vlasy jej dopadajú na ramená a idú jej až k bruchu. Usudzujem že si ich rozčesala. Sadne si ku mne na posteľ. „Vážne ti nebude vadiť keď tu prespím?“ spýta sa. „Nie a aj tak ťa budú hľadať najprv u teba.“ Poviem a sadnem si do tureckého sedu, dievča spraví to iste len oproti mne.

„Ako sa voláš.“ Poviem po dlhom prezeraní sa navzájom. „Believe a ty.“ Prehodý. „Ally.“ Poviem stručne. „Believe.“ Potichu zašepkám na čo sa ona prestane hrať s končekmi vlasou. Rýchlo k nej zdvihnem hlavu. „Iba že máš krásne meno, ale nechce sa mi ťa volať Believe. Je to dlhé a ja som strašne lenivá aj na mená.“ Poviem znudene na čo uvidím na jej tvári niečo neobvyklé. Jeden jej kútik vyletel do úsmevu ktorý hneď skrila. „Ja viem že sa moc nepoznáme, ale aj tak asi sme sestry takže by som o tebe rada vedela viac.“ Nadvihne pohľad a chabo prikývne. „Dobre.“ Preglgne a začne rozprávať.  Rozpráva o tom ako sa stala vlkolakom, ako odyšla, ako naštvala dosť veľa starobylých ktorý ju do teraz prenasleduju a preto nemôže na jednom mieste zostať viac ako rok. Zastaví sa na tom ako zachranila skupinu ľudí pred chlapkami zo zbraňami a ako jej jeden chlapec povedal že má ísť za svojim srdcom a že to ju sem prinieslo. „Vidíš nie je to náhoda.“ Usmejem sa na čo ona zo seba vidá iba nejaký povzdich. „Počuj, konečne mám pocit že som celá takže neodchádzaj, prosím.“ Poviem na čo jej zrak vystrelí ku mne. „Vážne.“ Prikývnem a usmejem sa.

„A vieš čo, už aj viem ako ťa budem volať.“

 „Ako?“

„Bili.“ Usmejem sa a ona vyčarí nádherný úsmev ktorý odhalí krásne biele zuby a s toho úsmevu som mimo. Ešte dosť dlhú dobu si rozprávame spoznávame sa a zistujeme že veľa toho máme spoločného. Až nakoniec zaspíme.

Takže dúfam že sa páčila aj taká krátka časť ak hej tak vote a koment iba poteší. A samozrejme aj každý read teší :)))