Secret Night...

23. Ranná hviezda

Bili:

Chytila som do ruky červený pohár, ktorý mal v sebe pivo a odlepila som sa od baru. Kráčala som po drevených parketách, kde tancovali niektorý už opitý ľudia. Pretláčala som sa medzi nich a snažila sa nevyliať môj nápoj. Parkety sa skončili a teniskami som sa zaryla do piesku. Kráčala som ku veľkej vatre, kde som hľadala Elie, pretože sa rozhliadať po mojej sestre by bolo zbytočné, určite niekde trávi prekrásne chvíle s Andrejom. 

No ani El nebolo akoby sa po nej zľahla zem. Hľadajúc známe tváre narazila na jednu ktorá sa na ňu škerila, tvár patrila chlapcovi ktorý si to razil k nej.

"Ahoj, ty si Marcova spolužiačka je tak?" nadhodil chalan s opálenou pokožkou. Blonďavé kučery mu padali do tváre, ale s tým si moc starosti nerobil.

"Hej." povedala som trochu zarazene.

"Som Cody a ty?" nedal sa chlapec a podával jej svoju dlaň.

"Záleží na tom?" chcela som ho nejako odbiť, akokoľvek.

"No áno, rád by som vedel meno krásnej devy." hlesol.

"Krásnej? Devy?" nechápavo som sa na neho pozrela. " S akého si storočia?" z mojich úst vyšiel zvuk ktorý pripomínal rehot, aj to rehot bol. A potom mi to došlo. "Počkaj, počkaj." aj keď nikam nešiel zavrel ústa a pozeral na mňa. "Ty ma balíš?"

"Emm... Hej." prikývol Cody.

"Aha." premerala som si ho ešte raz, hej poviem vám takto bála som sa nových ľudí.

"Tak mi povieš svoje meno?"

V prvom momente som chcela vysloviť falošné meno, potom Believe, ale nakoniec som sa rozhodla o prezývku ktorá bola v tejto chvíli mojim útočiskom. "Bili." hlesla som.

"Bili je skratka pre...?" nadvihol obočie a celú si ma premeral, pod tým pohľadom ma striaslo.

"Pre nič!" vyštekla som na čo sa niekoľký ľudia v okruhu piatich metrov otočili. Celá som očervenela a hlavu som vopchala medzi ramená. Znova som sa začala rozhliadať. Až som našla čiernu hlavu a čierne tielko vedľa oproti nemu stálo nejaké dievča a podľa toho ako sa smialo mali asi veľmi výbornú konverzáciu.

"Á, už viem prečo si neprístupná." vyhlásil vedľa mňa Cody, pozeral sa tam kam ja.

"Mandy je super baba, ale asi ti zobrala chalana čo." trochu vytiahol obočie a usmial sa.

"Vôbec nie, ja a Marco sme... sme..." ušli mi tie slová, sama som nevedela povedať čo sme. Priatelia možno, dlho som bola na neho nahnevaná no po dnešnom vysvetlený som sa začala roztápať.

"Ste?" pokračoval zaujato Cody.

"Kamaráti." vydýchla som a po prvý krát za tento večer som sa na toho neznámeho opáleného chalana usmiala. Úsmev mi bleskovo oplatil.

"Hej, to určite, vidím to na tvojom pohľade. Asi je pre teba viacej než len kamarát."

"Nechaj to tak." smiala som sa ďalej. Potom som zbadala blonďavú hlavu a to som vedela, že je Ally.
Tancovala -ako som čakala- spolu s Andrejom, vyzerali šťastne takže som im to nechcela kaziť.

"Nechceš ísť na bar? Niečoho sa napiť?" pozeral na mňa hnedými očami.

Zamávala som mu pred tvárou s mojím červeným pohárom. Nadvihol obočie a pokrčil ramenami. "No a? To si môžeš dopiť aj tam." preniesol.

Posledný krát som sa pozrela na Marca ako sa na neho vešalo to dievča- Mandy- a nakoniec som prikývla. Otočila som sa a vrátila som sa cestou ktorou som prišla, len teraz išiel vedľa mňa pekný chlapec, usúdila som to aj podľa toho, že sa za nami otáčali dievčatá.