Secret Night...

12. Madam Darvingová

Z pohľadu Bili:

V tej chvíli mi to celé nedošlo. Nedošlo mi že som sa hodila svojej sestre- ktorú som asi pred pol rokom ešte nepoznala- okolo krku, no po pravde? Bolo mi to jedno. S ňou som sa cítila šťastná ako nikdy inokedy a úplná. Odtiahla som sa od nej a vtedy som si uvedomila že pri tom celom mi z oka unikla slzy. Ally sa láskyplne usmiala a jej bledou rukou mi prešla po líci a palcom si zotrela slzu.
"Som taká šťastná že sa ti nič nestalo." šepla potichu keď sme si opreli o seba čelá. "Ani si nevieš predstaviť ako som sa bála o teba." šepkala tak potichu že keby som bola normálny človek určite by som to nepočula.
"Nemala si si o mňa robiť takú starosť." odtiahla som sa od nej.
"No som predsa o nejakú tú chvíľku staršia." utrela si slzy rukami. Sadli sme si ku stolu pi okne oproti sebe.
"Ako to vyzerá v upírskej časti?" začala som.
"Veľmi dobre, je to tam prispôsobené na starodávny štýl, ale je doplnená modernými vecami ku ktorým patria aj zbrane." dokončila a jej prsti sa preplietli. Čierny lak mala zošúchaní.
"Ako to vyzerá u vás?" spýtala sa a jej zelené oči mali v sebe červené bodky, usudzovala som že nemala dlho krv.
"Tak isto ako u vás. Smiem mať otázku."
"Hmm?" nadvihla znudený zrak.
"Kedy si mala naposledy krv?" zbadala som ako ňou prešla triaška a zapozerala sa niekam za seba.
"Neviem asi pred týmto celým." zašepkala. "Prečo?"
"Tvoje oči začínajú červenieť." ukázala som na oči. Ally otočila pohľad a silno zavrela oči potom sa zasa ku mne otočila a usmiala sa.
"Tie oči nesúvisia so stratou krvi, ale so sebakontrolou. Kedysi som mala hnedé oči no keď som sa stala upírom začala som ovládať zafarbovanie mojich zreničiek, pravá farba po premene je červená, táto kontrola ťa zaraduje ako si starí a silný." vysvetlila. Zrazu sa otvorili dvere a do miestnosti vošla Elie.
"Chce Vás vidieť riaditeľka." prešla k dverám ktoré boli v strede miestnosti -a ja som si na 100% istá že tam pred tým ešte neboli-  za nimi sa črtali schody  s Ally sme sa na seba nechápavo zatvárili.

 

Z pohľadu Ally:

Kráčali sme na samí vrh a musela som uznať že toto ukázalo  moju mizernú kondičku, viem, viem je to smiešne že upír ma mizernú kondičku, ale čo som jediná svojho druhu. Pozrela som na Bili ktorá kráčala bez akéhokoľvek problému. Jej hnedé vlasy mala zviazané v nemotornom drdole, jej ofinu si každú druhú minútu musela upraviť. Konečne sme zastavili a predo mnou sa rozostúpila dlhá chodba. Z únavy som padla na kolená a rukami som si podoprela telo, rozpustené vlasy mi zakrývali tvár.
"Radšej sa nepýtaj." započula som Bilin hlas. Rýchlo som sa postavila a pozrela sa na moje dve spoločnice, bez slova sme sa pohli ďalej.

Zastavili sme pri obrovských drevených dverách na ktorých boli vyryté dva druhy ako sa proti sebe ženú, dobre som vedela kto sú. Čiernovláska teda ´Elie´ prešla k dverám a štyri krát zaklopala. Ustúpila, započula som šťuknutie a dvere sa začali pomaly otvárať. Celá miestnosť mala ako tapetu po stranách knihovňu. V strede bol masívny drevený stôl. Za ním sedela žena v strednom veku blonďavé vlasy jej padli z elegantného drdola a hlavu si opierala o ruku a druhou niečo zapisovala vyzerala unavene, do miestnosti prúdilo slnečné svetlo z tak isto veľkého okna ako boli dvere a to okno bolo za chrbtom tej ženy. Mala nádherný výhľad na park pred budovou. Okná po stranách nad knihovňou prepúšťali menej svetla.
"Ehmm.. Madam Darvingová priviedla som ich." Postaršia žena zdvyhľa hlavu usmiala sa a nakoniec odložila pero.
"Takže vy ste tie sestry, divé že ste sa nepoznali skorej. " povedala prešla pred stôl a oprela sa o neho, ukázala na stoličky oproti nej .
"Poďte sem, sadnite si, ak vám to nebude prekážať rada by som sa vás niečo spýtala."  S Bili sme si sadli a Elie odišla zavrela za sebou dvere.
"Prečo ste nás sem priviedli?" vyhŕkla som zrazu ani som si to neuvedomila. Za ten čas č poznám Bili a stretávali sme sa s niekým cudzím, vždy to bola ona ktorá prvá hovorila, ale teraz som sa neudržala." žena na mňa upierala nechápaví pohľad asi taký istý ako Bili.
"Slečna Lampová čakala som to od slečny Murfungovej nie od vás." trochu som sa zadusila na svojom udusenom smiechu. Musím uznať že Bili má vtipné priezvisko.
No žena si to nevšímala. "Aj keď vidím že slečna Murfungová je celkom mimo." pozrela som na Bili, mala pravdu pozerala sa na nejaké knihy a kúsala si nechty. To je dosť divné aj na ňu.
"Kde ste sa stretli?" spýtala sa.
"Na party, otravoval ma jeden upír." vyhŕkla Bili znudene a mykla rukou.
"Vedeli ste o tej druhej?"
"Nie." odpovedali sme zborovo. No Bili aj keď odpovedal stále nespúšťala zrak z knižnice.

 

Z inej osoby (zatiaľ tajnej)

NA želanie madam Darvingovej som prišiel do jej kancelárie. Prišiel som hneď ako to chcela madam Darvingová iba ukázala prstom aby som vyšiel na jej knižnicu úplne hore a sledoval ju. Na nič som sa nepýtal spravil som ako chcela. Po chvíle sa ozvalo klopanie a vošli sem dve dievčatá na čele s Elie. Obidve sa podobali až na to že sa líšili vôňou jedna upírka druhá vlkolačica. Sadli si a madam sa ich začala niečo pýtať. Hnedovlasé dievča sa dívalo do kraju ktorý bol podo mnou. Padlo pár otázok a keď sa ich prestala pýtať hnedovláska vyletela z pohovky zastala pri kraji knižnice podo mnou. Vytiahla jednu knihu, vlastne nejaké staré papiere a otočila sa k blondíne a madam Darvingovej. Jej hlas sa rozoznel miestnosťou. "Prečo tu máte naše záznamy?"
"Špehovali ste nás?" spýtalo sa druhé dievča a už sa stavalo.
"Áno, vlastne iba vás slečna Lampová, iba sme sa vás snažili chrániť. O slečne Murf-"
"O mojej sestre!" opravila ju blondínka."
"O vašej sestre sme toho veľa nezistili, lebo veľa utekala, máme iba útršky z jej života. Ani nevieme pred kým utekala." Hnedovláska teda slečna Murfungová, už znova otočená im chrbtom, sa prehrabovala v kopách papierov, potom na jednom zastavila, aj z takej výšky som zbadal že sa začala triasť, otočila obrázok človeka z popisom mena svojej sestre a madam Darvingovej, ktorá hneď zhíkla a rukami si prikryla tvár.
"Frontman." zašepkala. Moje zreničky sa rozšírili, rozochvel som sa a zoskočil som z knihovne.

Z pohľadu Bili:

Pár metrov predo mnou dopadol chalan ktorému som videla iba čierne vlasy. Postavil sa a otočil sa mi tvárou, hneď som zistila kto to je, ten chlapec ktorý ma uchvátil v telocvični, čierne oči sa do mňa vpili a ja som sa nedokázala udržať na nohách. "Bili!" zvrieskla Ally akoby som padala z nejakého stého poschodia a mohla sa zabiť, no už som nevidela jej tvár zbadala som iba chlapcove čierne oči. Držal ma okolo pás a pomaly ma položil na zem. Čupol si ku mne a zo zeme zobral obrázok muža ktorého tak nenávidím a pred ktorým toľké roky utekám.
"Odkiaľ ho poznáš?" zašepkal. Bola som v šoku pozerala som sa do jeho svetlej tváre. Skúmala som každý jeden jeho detail tváre.
"Spýtam sa ešte raz. Odkiaľ ho poznáš?" ´pootvorila som ústa v nádeji že zo mňa niečo víde, no nič.
"Kurva! Kde si ho videla!" zvrieskol až som sebou trhla, ale musím mu poďakovať, keby som v tej chvíli na mňa nezvrieskol a do mňa by sa nevliala toľká zlosť asi by som nehovorila taký týždeň.
"Premenil ma!" zvrieskla som a začala som sa stavať čím som aj jeho prinútila sa postavť, s každým slovom som stúpala.
 "Nechal ma vyvraždiť celý môj kmeň! Nechal ma pozerať sa ako umierajú! A potom si prikráčal ku mne keď som bola v najhoršom stave a povedal mi ž eto čo sa mi stalo bol dar z čistého neba, že by som mala byť šťastná že ma premenil, že by som mu mala byť doživotne zaviazaná, že mu mám pozkávať ruky za to že nie som tá spina ako sú oni!" kričala som. Chalan sa na mňa nechápavo pozeral, "takže neviem aký máš ty problém s ním, ale môj je väčší, a ver keby som mala toľko síli ako on hneď by som prestala utekať a nechala ho nech si ma nájde, pretože keby som bola silnejšia tak by bol kilometer pod zemou!" s týmto som vyšla z miestnosťi...