Secret Night...

8. Znova nájdena rodina

Prepáčte že som sem v dosť dlhej dobe nič nedala, ale mala som blo :/..

Prepáčte za chyby lebo som to písala u babky a dedka a tí nemajú word..

Takže ešte raz prepáčte za chyby a prajem príjemné čítanie...

Z pohľadu Bili:

"Billi vstávaj." povie Ally a prejde po izbe. Trocha sa pomrvým a vydám niečo čo vydávajú malé štenatá. "Billi ja to opakovať nebudem!" zvíši hlas čo ma prinúti otvoriť jedno oko. Brevalená na boku ju

sledujem. Ally sa zastaví ruka jej zablúdi k trovhu vypučenému boku, jej pohľad ma prevŕta. "Povedala som že sa máš postaviť a prezliecť, ideme do školy."

"Nemám oblečenie." vyhlásim rezignujúco.

"Asi pre to ťa teraz budím. Pôjdeme k tebe a ty sa prezlečieš." dopovie a ja sa nedobrovoľne vymotám s prikrývky. Vyzlečiem si pižamo ktoré mi Ally požičala a oblečiem si nedobrovoľne moje šaty.

"Tu máš." povie a podá mi nejakú mikinu keď si obúvam podpätky. Hneď ako sa viteperím na nohy si oblečiem mikinu a vyberiem sa smerom von z jej izby. Ally sa okoľo mňa pretlačí a poberie sa

do tmavej chodby. Čo najtichšie sa poberiem za ňou. "Ahoj mami idem!" zakričí a ja sa prešmiknem cez otvorené dvere a vydám sa po ulici, moje topanky klopajú na betóne, tuchšie si k sebe pritiahnem

sveter.

"Billi!" kričí zamnou Ally. Prudko sa obrátim.

"Čo?" znudene odvrknem.

"Prečo si tak viletela z dverý?" Povie a pristúpi ku mne. Keď mám na sebe podpätky tak som tak isto vysoká ako ona.

"ja neviem, proste už chcem mať zo seba tieto korzetové šaty ktoré mi odhalujú asi celý zadok." hlesnem a pozriem sa na ňu.

"Aha. Neviem sa dočkať aká je tvoja rodina, alebo svorka. Prímu ma?" celá natešená, ale zároveň aj neštastná pri mne poskakuje a jej blonďavá hriva.

"No vieš.." zašepkám a skloním hlavu. "Ja nie som v svorke, no bola som, ale chceli zo mňa spraviť spermo banku, každý chcel aby som bola jeho diaťati matkou, mysleli si že mám iba šestnásť a preto

vraveli ´v praví čas stať sa matkou.´" vzdychla som a začala sa hrať s rukávmi.

Z pohľadu Ally:

Začala sa hrať s rukávmi od mikiy. "Sama neviem prečo som nezomrela, ale žijem. A preto som to povedala v množnom čísle lebo celý život utekám pred jedným a tým samím človekom. No pred asi 100

rokmi mi raz vyvraždil svorku, keď som sa vrátila boli mŕtvi." v hlase jej nebol žiadny cit počuť, nebola smutná, ani šťastná, ale bolelo ju to. "Takže už pár rokov žijem sama a každý pol rok zdrhám

preč v domnení že ma nájde a nechcem aby sem priviedol zkazu. Pretože..." teraz som jej zacítila v hlase plač, roztrasenie. Nadýchla sa a vydýchla. "pretože som sem neprišla rozumom, že som si toto

mesto našla a rozhodla sa že sem pôjdem. To fakt nie." zasmiala sa. "Ale preto že ma sem zaviedlo srdce." povie a zastaví pri dverách. Ktoré otvorí. "Počkaj ma tu, ak chceš niečo a jedenie tak kuchyna je

tam." ukáže rovno po chodbe. "Mala by sa tam nájsť zvieracia krv. Ja ľudskú nepijem." prehodí a vybehne hore schodmi.

-Ona piej krv? To som nepočula o vlkolakoch.

Nechápavo sa za ňou pozriem. Prejdem úzkou chodbou a tričko na ramienka si trochu prejdem rukami aby sa vyrovnalo. Sukňu si potiahnem dole. Z ľadničky vytiahnem krv v sklenenej flaške a

následne ju otvorím.

Z pohľadu Billi:

Zbehnem dole schodmi a prejdem rovno do kuchyne kde nikto nie je. Zamračím sa čím sami medzi obočím asi urobila vráska. "Ally?" spýtavo na ňu zakričím. "Tu." ozve sa z obývačky.

Prejdem do nej a zadívam sa ako si pozerá vyrezané obrazy do kôry stromov. Potom čierno biele fotky a nakoniec jemno farebné. "To je tvoja rodina?" povie a zdvihne kôru. Ústa sa mi dajú do tenkej

linky a chabo prikývnem. "Môžme ísť." vytrhnem ju zo študovania mojej rofiny. "Vieš že sa na nich nepodobáš?" povie a zdvihe hľavu. "Viem. Ale je to jediná rodina na ktorú sa pamätám." prejdem k nej.

"Tak teraz nie si sama. Máš mňa." usmeje sa. Trocha si odstúpi a premerá si ma. Pohľadom ma perskenuje a na jej tvári naskoči - mne tak známa vráska ktorú som veľa krát zbadala v zrkadle na mne-.

"Teda... zatiaľ nie si moja rodina." Vyvalím na ňu oči. "P..Prečo?" "Včera si bola elegantná, ale teraz..." ukáže na mňa rukou. "Pre boha nebola si nikdy v Paríži?!"