Secret Night...

19. Pasca

Takžeee, Ahoj. Prepáčte, že som dlho nepísala, ale každý má toho veľa, predsa musíme chodiť do toho ústavu  ktorý voláme škola :D..
Takže prinášam novú časť, dúfam, že sa bude páčiť a prepáčte za chyby. Príjemné čítanie :)

Prepáčte, že som tak veľa mesiacov preskočila :D

Z pohľadu Ally

Jún:

"Ak to doserieš, neželaj si ma!" zakričí nie či hlas na Bili ktorá sa vedľa mňa prudko otočí, ukáže dotyčnej osobe prostredník a začne kráčať znova so mnou.
"Kto to bol?" nechápavo pozriem na ňu, keď prechádzame okolo nástupu ľudí ktorý pôjdu bojovať s nami.
"Nejaká sprostá upírka ktorá ma nemá moc v láske." mykne rukou.
"Ally, Bili." hlas ktorý na nás zvolá ma zahreje pri mojom nebúšiacom srdci. Otočím sa a uvidím ho ako kráča ku nám.
"Ahoj." povie Bili a trochu sa pousmeje, zabolí ma to. Vidieť ju sa prechádzať bez duše je ako keby ma niekto pochoval za živa a ja som sa nemohla dostať von. Andrej je úsmev opätuje a otočí sa na mňa.
"Ahoj." zakývam mu rukou pred tvárou.
"Ahoj." opätuje mi pozdrav. "Tak tešíte sa na váš ďalší zásah?" spýta sa.
"Jop, už to bude stovka." nadhodím nadšene a pozriem na Bili. Tvár má skrútenú od nás a tvári sa zamyslene, keď sa jej pokúsim dostať do hlavy rýchlo sa zvrte späť ku mne: "Som v poriadku." vyhlási. "Nemusíš sa mi stále pozerať do hlavy. Už ma to trochu aj štve, že mi neveríš." s poslednými slovami aj odíde. Natiahnem za ňou ruku aj ju chcem zastaviť slovami, že mi je to ľúto, ale už dlhšiu dobu jej neviem pomôcť, preto keď zacítim studenú ruku na mojom ramene, tá moja mi ochabne pri tele.
"Nechaj ju ona vychladne pri boji." povie Adrian. Iba slabo prikývnem a podídem ku skupinke upírou, ktorý si berú svoje zbrane, alebo sa rozcvičujú. Zastavím sa pohľadom na Camilie pri ktorej stojí moja sestra, nahlas si povzdychnem a sama pre seba prikývnem.
Je dobré, že je s niekým kto jej vie lepšie pomôcť než ja.
"Čo sa deje Ally?" spýta sa Andrej. Nereagujem na neho, lebo som ponorená do svojich vlastných myšlienok.
Sme tu už dosť dlhú dobu , naším poslaním je zabíjať zlých upírov a vlkolakov, ktorý zabíjajú nevinných, Bili raz na toto povedala: "Zabi alebo budeš zabitý!" tým mi dodala aj trochu odvahy, aj keď to vyznelo moc kruto. Ale zasa mi aj došlo, že sa tým celé tie roky riadila, potom náš vycvičili, teda aspoň mňa neviem ako to bolo s ňou. No pred tým celým sme zachránili chlapca ktorému sa u nás dobre vedie, chodí do školy, už nie je taký bledý ani chudý. Dal nám kedysi naše schopnosti a za to som mu vďačná. No aj keď sa viem zo svojou sestrou prepojiť, vieme si nachvíľu vymeniť našu moc, aj tak jej stále neviem pomôcť s vlčími problémami.

***
Stojím na streche budovy zo svojou sestrou po boku. Čakáme na náš signál.
"Vieš Bili," začnem, "je mi ľúto ak som sa ťa dnes na záhrade nejako dotkla, ja iba. Tak strašne by som ti chcela pomôcť, ale neviem.. Neviem ako." Pozriem na ňu a zbadám jej bielu pokožku ktorá je až neprirodzená pre vlka. Na sebe má černe tielko cez ramená ma prehodenú koženú bundu, kaki zelené trojštvrťové gate s veľa vačkami a vlasy má stiahnuté do copu. Na sebe mám to isté, iba menší rozdiel je, že moje vlasy sú zaviazané do vrkoča.
"Nemusíš sa ospravedlňovať, s časti je to aj moja chyba, pretože zdôverovanie je pre mňa stále neznáme slovo." mykne ramenami a po dlhom čase sa jej konečne môžem zapozerať do modrých očí, ktoré nežiaria tak ako inokedy. Pokúsim sa do úsmevu v snahe, že sa mi to podarí.
V tej chvíli Bili zbystrí a pozrie sa inde. "Je čas." zašepká a teraz sa na mňa pozerá s miernym úškrnom pod ktorým zbadám zaostrené zuby. Oči sa jej naplnia niečím, čo neviem pomenovať a začnú sa jej modrasto blýskať. Zacítim ako sa mi farba očí mení zo zelenej na červenú, ako sa normálne zuby menia na ostré špicáky a v ústach zacítim chuť ktorú tak milujem. "Bude sranda." nadhodím a moja biela ruka sa ukáže Bili ktorá ju s radosťou príme.

Okamžite sa ukážeme v centre boja.
"Takto to nemalo vyzerať!" vyštekne Bili.
"Museli byť na nás pripravený." dopoviem lebo viem čo chce povedať a ja chcem povedať to isté.
"Pozor!" skríkne niekto za nami a mi dve sa obidve automaticky od seba odtrhneme a skočíme dozadu, na miesto kde sme ešte pred pár sekundami stály sa zjaví mohutný vlko- muž. Jeho nos je predĺžený, zaostrené uši, ostré nechty a celý je pokrytí hnedou srsťou. Zacítim Biline zhrozené pocity. Automaticky siahne do zadných pošiev pre moje dve dlhé dýky.
"Bili!" zvriesknem a ona pochopí. Medzi nás si zastane muž a chce sa po mne rozohnať lenže niekto mu skočí na krk a celé jeho telo sa otrasie v elektrickom výboji. Z mužovej kože sa začne trochu pariť no neodpadne.
"Ally!" skríkne Bili teraz je rad na mne. Rozbehnem sa proti mužovi, ktorý sa ide zahneť no ja už tam nie som, ale padám pár metrov nad ním. Preletím pri jeho krku a dýka sa mi v ruke iba mykne a viem, že som mu preťala tepnu. Z ľahkosťou dopadnem na zem a postavím sa.
Nad sebou zbadám tieň. Oči sa mi vyvalia a ja sa roztrasene pozriem na seba. Už viem prečo ten vlk bol obrovský, jeho telo sa zosunulo, ale predsa tam niečo stojí.
"To nie je možné." začnem šepkať.
"Ally, uteč! Je to démon!" zvrieskne na mňa hlas, ale ja ho počujem ako z diaľky.
Poslali nás do záhuby, nie sme na démonov pripravený, všetci tu umrieme. Čierny tieň ktorý začína nadobúdať telo sa začne smiať ako by mi čítal myšlienky, jeho smiech znie akoby niekto nechtami prechádzal po tabuly. Nechutný zvuk sa mi zarýva do uší. Jeho telo sa sformuluje do nejakej kostry, medzi kosťami je zelená tekutina, pri ktorej mám pocit, že sa dogrciam.

Jeho kostnatá ruka sa po mne načiahne. Zbadám dve šmuhy, jedna skočí predo mňa vytiahne mi dýku a zaženie sa s ňou,  zbadám ako z nej šľahajú blesky, druhá svetlejšia škvrna ma chytí za boky, prehodí cez rameno a začne ma ťahať preč. Nespieram sa, nedokážem vynaložiť svoju silu. Potom mi to začne dochádzať, elektrina.
"Bili!" zvriesknem až tak, že sa pár hláv otočí. Otočím hlavu na dotyčného ktorý ma unáša.
"Andrej, vrát sa musíme zachrániť Bili." poviem mu.
"Ty si mi vzácnejšia." vyhlási, zaskočí ma to ako facka.
"Čo to hovoríš, ona je ja a ja som ona, ak nebude Bili nebudem ani JA a potom už ma nebudú potrebovať."
"To mi je jedno, Bili sa rozhodla ťa zachrániť tak isto ako ja. Je to super baba, ale ja milujem teba a keby sa TEBE niečo stalo asi by ma to zničili." vyhlási a ja vyjavene pozerám na jeho krk.
Andrej sa nikdy nesprával tak, že by svoje city dával najavo, vždy pre mňa bol priateľom, neviem si predstaviť, že by bol niečo viac.
"Ale pochopím ak nebudeš ku mne cítiť to čo ja ku tebe." povie po chvíľke, no ja sa tvárim akoby som to prepočula, teraz mi je jedno čo ku mne cíti hlavné je aby som zachránila Bili, a je iba jediná osoba ktorá ju tak isto miluje ako ja.
"MARCO!" zvriesknem až sa nejaká čierna hlava otočí, myknutím zlatého meča zabije jedného upíra a začne sa po mne oberať, keď ma zbadám iba zakričím: "Bili!" a už ho niet...