Secret Night...

20. Pravda?

Dlho som nič nevydala lebo som mala blok, no teraz som späť a prinášam novú (aj keď krátku) časť.. Dúfam, že sa Vám bude páčiť pokračovanie :)

 S pohľadu Bili:

 Prikrčím sa a dlaň na ktorej mám čiernu rukavicu, pritlačím na ranu pri mojom lakti. Nahlas som dýchala aby som sa upokojila. Ruku ktorú som si držala som mierne pokrčila a z celej sily som sa pokúsila do nej naliať zvyšok energie. Obrovský mutant ktorý sa pri mne týčil, sa rozbehol proti mne. Skrčila som sa a tiež sa rozbehla proti nemu. Keď som bola už celkom blízko neho vyskočila som, vo vzduchu som sa otočila a rukou v ktorej som mala elektrinu som sa spustila strmhlavo dole. Vlkolak sa pozrel nad seba a ja som sa mu zahľadela od očí, ktoré ma potom pohltili, bieli záblesk a spadnutie späť do tmi.

"Vieš, že mi neujdeš? Prídem si po teba! Ďakujem, že si mi ich našla. Asi som sa v tebe zmýlil..." hlas ktorý ma strašil v mojich nočných morách sa začal strašne smiať. "Nájdem si ťa a všetkých Vás pozabíjam!"

Oči sa mi otvorili a okamžite som pozrela do tváre, podobnej mojej.
"Bili." jemne ma oslovila Ally.
"Ally, čo sa stalo?" spýtala som sa a pohľadom som prešla po bielej miestnosti. Boli tu všetci nadriadení. Chcela som si sadnúť ale zastavia ma bolesť ruky. Pozrela som na ňu a zbadala že ju mám v obväze.
"Prečo tu ste všetci? Stalo sa niečo? A koľko dní tu som?"
"Všetko ti vysvetlíme, len najprv, ako sa cítiš?" spýtala sa ma Madam.
"Boli ma hlava a ruka, ale inač som v poriadku, myslím.."
"Prešlo päť dní od tej akcie." začala Ally,
"Včera sme boli zasa na novej v nejakom laboratóriu pri tom mieste, kde sme skončili v pästi." "Zistili sme, niečo nové o vás dvoch." pripojila sa do rozhovoru Elie. Moje obočie sa nechápavo spojilo.
"Zistili sme, že vy dve nie ste až tak staré, narodili ste sa v roku 1990.. V tom laboratóriu." ujala sa slova Madam.
"To nemôže byť pravda mám predsa svoje spomienky!" zrevala som.
"Boli to spomienky tvojho stvoriteľa. Tvojho a Allyneho." povedal Marco, až teraz som si ho všimla. "Chceli stvoriť úplne prvých upírov a vlkolakov, pretože vedeli o našom svete. A vedeli to, že vlkolakom sa môže niekto narodiť, alebo sa ním stane keď ho uhryzne alfa. U upírov to je trochu ťažšie, pretože oni sa nedokážu narodiť. No u Ally spravili výnimku, ona sa narodila s týmto génom v tele, tým pádom, keď prvý krát ucítila krv automaticky sa v nej ten gén zapol, s jej schopnosťami. Ty si bola trochu ťažší oriešok. " vysvetľoval Marco a ja som na neho hľadela bez jediného pohnutia.
"U teba musel zasiahnuť alfa, teda chlap pred ktorým utekáš je aj chlap ktorý ta stvoril." Začala som krútiť hlavou.
"Bili je to pravda." zašepkala. Potom mi niečo prišlo na um. Oči som zapichla do Marca a začala si ho znova premeriavať, no tento raz poriadne. Prezerala som si ho a Madame zatiaľ rozprávala ďalej. "Žili ste vo svojej hlave a ľudia ktorý na vás robili experimenty vám premietali tie obrázky. Ally sa toto dejstvo skončilo skorej lebo upíri čo na ňu dávali pozor ju ukradli a vyparili sa s ňou preč, asi by vzali aj teba, kebyže o tebe vedia. Ty si bola vo svojich 17-tych prebudená aby si našla Ally, lebo iba ty si ju dokázala nájsť. Lenže si utiekla a-""Ty si jeho syn!" povedala som ticho no nie dosť aby to počul iba on. Všetci sa na mňa zahľadeli.
"Prosím?" nechápavo po mne strelil pohľadom Andrej.
"Tebe som nič nevravela." osopila som sa na neho a pomaly sa začala z dvíhať. "Ty si syn, chlapa pred ktorým utekám! Preto toho toľko vieš, až keď sa niekto na teba poriadne zahladí zbadá tú podobu." Už som stála na nohách. "Ty parchant!" skočila som na neho a okamžite som sa premenila. "Bili nie, míňaš si životnú energiu." zahučala Ally

-Na životnú energiu ty seriem! Zrevala som jej v hlave

"Bili aspoň ma vypočuj." skríkol, keď ma od seba odtisol a chytil sa za brucho.
"Ušiel som od neho! Nedokázal som sa pozerať ako vás ničí! Videl som vás vyrastať, videl som čo sa deje vo vašich hlavách. Je pravda, že posledných päť rokov to nebolo v tvojej hlave. Sám môj otec na mne robil pokusy, preto ovládam tiene a maskovanie, nedostal som to ako dar, skôr ako kliatbu od neho! Vieš prečo ti dali meno Believe?" začal a ja som naklonila vlčiu hlavu na stranu.
"Pretože ti nedávali nádej, že prežiješ. V Ally sa ten dar prebudil, no tebe ho museli dať. Keď si bola dieťa, vlievali ti do žíl elektrinu, ani sám poriadne neviem ako, ale nedokázal som sa na to pozerať, preto som od neho utiekol." skončil a ja som sa s vrčaním premenila na späť, no bola som dosť unavená, preto sa mi zatočila hlava a ja som skoro omdlela.
"Bili!" zakričala Ally a chytila ma.
"Tak čo teraz bude s nami?" spýtala som sa.
"Príde si pre vás." povedal Marco a ja som pokrútila hlavou.
"Príde si pre nás!"