Mefris posledná z Drokanov

Prológ

Blížim sa k prelomu Ler'marithu a pláne. Pohybujem sa v tieňoch a veľmi potichu. Jeden nikdy nevie kde tie príšery číhajú. Je na sklonku večera, keď sa mi konečne podarilo nájsť osamelú Y'rathu.

Krůran mi rozprával keď som bola ešte malá, o starých časoch, kedy sa Y'rathu ešte nepovažovali za zle bytosti, vraj v dávnych dobách slúžili prastarým vznešeným drakom.

Stále sa držím v tieňoch a sledujem okolie, či sa náhodou neobjaví ešte ďalšia beštia, no zdá sa, že je sama. Zdá sa mi, ako keby sa pozerala priamo na mňa, aj keď viem, že to nie je možné. Y'rathy predsa nemajú oči a keby ma videla, isto by neváhala zaútočiť. Chvíľu ešte na ňu pozerám a ubezpečujem samú seba, že je to len náhoda, že má hlavu natočenú smerom ku mne. Predsa len, vietor veje ku mne, takže ma nemôže ani cítiť. Keď som samú seba upokojila, rozhodla som sa, že už nebudem ďalej čakať. Pomaly naťahujem tetivu s Greylijským šípom, keďže málo ktorá oceľ prejde Y'rathskou kožou.

Krůran mi vždy prízvukoval, že musím mieriť presne a strieľať len keď som si istá, pretože keď miniem, môže sa to stať mojou smrťou. Beštie sú nesmierne rýchle a krvilačné.

Skoro som vystrelila, keď som započula bolestný výkrik neďaleko. Povzdychla som si, veď ktorý blázon by prechádzal sám cez Prierskú úžľabinu? Pre mňa je to iné, ja som tu strávila celý život, viem sa tu pohybovať rýchlo a potichu. Pohľadom som sledovala miesto, kam sa rozletela Y'ratha. Zbadala som mladého bežca, bol veľmi mladý, len o niečo málo starší odo mňa, takže zrejme len pred nedávnom dokončil skúšku. Útočila na neho jedna beštia a letela k nemu aj tá moja. No čo teraz? Bez trofeje sa nesmiem vrátiť, Krůran už beztak o mne pochybuje.

Povzdychla som si a rozhodla sa mladíkovi pomôcť. Zamierila som a strelila po Y'rathe, ktorá sa práve chystala znova na neho zaútočiť. Našťastie som trafila, no to už si ma všimla aj druhá, už nebolo cesty späť. Rozbehla som sa, nech ju trochu zmätiem a za behu som vytiahla dýku. Už som bola veľmi blízko, beštia na mňa zaútočila, len tak tak som zohla hlavu, tesne ponad mnou presekli vzduch jej pazúry. Bodla som beštiu do krídla. Netrafila som hlavu, sakra. Y'ratha zvrieskla a vtedy som využila šancu, vytrhla som jej z krídla dýku a vrazila som jej ju do hlavy. Nie je moc času, musíme sa čo najskôr pratať preč, som si istá, že rev zranenej beštie isto privolal ďalšie.

Idem k mladíkovi aby som mu pomohla zhodiť z neho mŕtvu beštiu, no nevšimla som si, že je tu tretia. Už už som sa skláňala nad neho, keď vyvalil oči a zvrieskol. No už som nestihla reagovať, v tej sekunde sa mi zahmlilo pred očami od nesmiernej bolesti, ako sa mi pazúry Y'rathi zaryli do ramena. Trhla so mnou do strany. Odletela som o pár metrov ďalej a ťažko dopadla. Chvíľu som ešte lapala po dychu, no vedela som, že nesmiem ďalej otáľať, že sa musím čo najrýchlejšie zodvihnúť a bojovať, inak bude po mne. Snažila som sa rýchlo zodvihnúť, no v rane mi nepríjemne pulzovalo a mlžil sa mi zrak. Beštia už bola pripravená zaútočiť, keď zrazu zavrávorala a padla mŕtva na zem. Ani som si nevšimla kedy sa mladíkovi podarilo dostať spod mŕtvej Y'rathy, ale som rada, pretože už by bolo po mne.

Bežec si začal zo zeme zbierať veci, zrejme zásielky do Ler'marithu zo Zámoria. Nemala som veľa času, musela som čo najrýchlejšie zmiznúť. Krůran mi vždy apeloval, že nik ma nesmie vidieť, že musím byť pre všetkých neviditeľná. Keď sa o tomto dozvie, tak ma isto zabije. Rýchlo som vytrhla z mŕtvej beštie svoju dýku a rovno odrezala kus z jej poškodeného krídla ako trofej, po tom všetkom sa naprázdno nevrátim. Zmizla som skôr než si môjho odchodu bežec stihol všimnúť.

***

Ledva kráčam, čo bolesť zmieta mojim telom. Tak tak sa držím na nohách, no nesmiem zastaviť, nie teraz, nie tak blízko. Keď som prežila doteraz, musím ešte tu chvíľu vydržať. Už som skoro tam, už vidím náš dom, no sily ma už opúšťajú. Opäť sa mi zamlžil zrak a prešla mnou ďalšia vlna bolesti. Už skutočne nevládzem. Svet mi stmavol pred očami a ja som kúsok pred domom upadla do sladkého bezvedomia.