Angel

7. Sľubujem ti, že nájdem spôsob ako byť znova s tebou

Bolo to zvláštne. Nikto ma nepripravil na posmrtný život. Nikto mi nepovedal ako sa budem cítiť a aké pocity sú špecifické pre anjela. A síce som bola mŕtva, tú bolesť, ten smútok, tú bezmocnosť som cítila zreteľne až do štipku kosti.

„Vedel som,..." sťažka zachrapčal keď sa jeho pohľad stretol s mojím a ja som sa mohla po dlhej dobe aspoň na chvíľku stratiť v jeho pohľade. V očiach, v ktorých mi ležal celý svet. Ktorým som bola oddaná celým svojim srdcom.

„Pšššt, nič nehovor," šepla som, pretože sa mi triasol hlas. Bolo nemožné aby ma videl a počul, no aj napriek tomu sa to dialo v tomto okamihu.

„Vedel som, že si ma nikdy úplne neopustila," dokončil svoju vetu s veľkými ťažkosťami a snažil sa pohnúť rukou aby sa ma dotkol, no bol príliš slabý. Videla som ako z neho pomaly vyprchá život a síce som od neho nechcela odtrhnúť zrak, nakoniec som to urobila.

„On..." zhlboka som sa nadýchla a podvihla tvár k Heyli, ktorá celú situáciu pozorovala.

„Zomiera," prikývla a prekrížila si ruky cez prsia.

„Nie," šepla som zlomene a z očí mi vyhŕkli slzy. Toto sa nemohlo stať. Harry nemohol ešte zomrieť. Nie teraz, nie tu a určite nie za takých podmienok.

„Môžem ho zachrániť," ozvala sa znova Heyli, keď jeho telo už iba nehybne ležalo a tlkot jeho srdca sa čoraz viac spomaľoval. Jediné čo naznačovalo, že je ešte živý bola jeho hruď, ktorá sa nepravidelne dvíhala jeho chabými pokusmi nadýchnuť sa.

„Alebo ho môžem nechať zomrieť a už nič ti nebude brániť byť s ním," dodala po chvíľkovom zaváhaní a ja som znova na ňu zmätene pozrela. Naozaj mi práve dáva na výber medzi mojím šťastím a jeho životom?

„Urob to. Nechaj ho zomrieť," odvetila som až s prílišne veľkou dávkou sebaistoty s ktorou som prekvapila aj samotnú Heyli. „Nechaj ho zomrieť a ja ti prisahám, že z tvojho života urobím najväčšie peklo. Nechaj ho zomrieť a prisahám ti, že pohnem nebom aj zemou aby som ťa videla trpieť a smažiť sa v pekle," zreteľne som vyslovovala každé jedno slovíčko pričom som na povrch dávala všetok svoj hnev z toho čo mu urobila.

Heyli si iba uchechtal a prikročila k nám. Kľakla si vedľa neho, rozhrýzla si zápästie a priložila ho k jeho perám pričom ho donútila napiť sa. Pozorne som sledovala ako jemne Harry prehĺta jej krv a nedočkavo čakala kedy znova otvorí svoje oči.

„To je všetko?" opýtala som s prestrašeným hlasom keď sa konečne zhlboka nadýchol a jeho telo sa naplo od sily, ktorú znova nadobudol.

„To je všetko," prikývla Heyli kým sa Harry zmätene obzeral okolo seba.

„Kde je?" zalapal po dychu a pohľadom prešiel na Heyli.

„Je vedľa teba," odvetila mu a on sa tvárou otočil ku mne. Bola som tak blízko neho, iba pár centimetrov ma delilo od neho, no aj napriek tomu som nedokázala zacítiť čo i len najmenšie teplo z jeho tela.

„P- prečo ju nevidím?" šepol a v jeho hlase som započula bolesť. Rovnako veľkú akú som cítila aj ja. Bolesť, ktorá ma paralyzovala a zabíjala ma znova a znova.

„Pretože si späť medzi živými," odvetila mu na sucho.

„Ale..." nadýchol sa, že ide niečo povedať, no potom sa zasekol a vydesene na ňu pozrel.

„Nemusíš sa báť. Neublížim ti," prešla po ňom pohľadom pričom jej zacukali kútiky úst.

„Chcem ju vidieť," odvetil, no to už sa jeho hlas zmenil na viac odvážnejší a Heyli na mňa pozrela pričom som iba pokrútila hlavou.

„To žiaľ nebude možné."

„Pred chvíľkou to možné bolo," odvrkol jej vzdorovito.

„Pretože pred chvíľou si bol na pokraji smrti," vysvetlila mu pokojne.

„Tak ma tam dostaň znovu," kľakol si k nej na kolená a priblížil sa ku nej.

„Je to nebezpečné," zasmiala sa.

„Urob to!" trval na svojom a mňa na jednej strane tešila jeho túžba vidieť ma aspoň na chvíľku, no zároveň ma desila.

„Teraz vieš, že Hope ešte stále niekde existuje. Toto zistenie ti musí stačiť," odvetila mu a postavila sa na nohy.

„Chcem vedieť viac," zachytil ju za ruku kým sa staval na nohy tiež.

„Mal by si ísť domov, v noci to tu nebývava bezpečné," poradila mu.

„Nie kým mi nepovieš čo musím urobiť aby som ju znova videl."

„Heyli neopováž sa," varovala som ju skôr ako mu stihla odpovedať.

„Ak ju chceš vidieť musíš byť mŕtvy alebo prinajhoršom jednou nohou v hrobe ako dnes," odvetila mu pobavene.

„Iná možnosť nie je?" zamračil sa.

„Nie Harry iná možnosť nie je. Žiaľ nežijeme vo filme kde existujú prevteľovania, zhmotňovanie duší alebo dokonca skákanie do cudzích tiel," zasmiala sa a mne sa nepáčila jej irónia v jej hlase.

„Ak by som zomrel," zamyslel sa po chvíľkovej odmlke. „Bol by som s ňou?" opýtal sa nakoniec.

„Zaručiť ti to na sto percent neviem," pokrčila ramenami.

„Ako to?" nechápal

„Osud každého z nás po smrti je iný. Z Hope je anjel, z iných sú iba duchovia, ďalší dostanú na výber ako ja. No a ostatní..."

„Na výber ako ty?" skočil jej do reči.

„Som upír, mŕtva bytosť medzí živými hlúpymi ľuďmi."

„Nikdy som neveril na takéto veci," uchechtal sa s roztraseným hlasom.

„Pretože si si nikdy nevšímal čo sa deje okolo teba," odvetila mu.

„ Ako sa z niekoho stane upír?" vyzvedal ďalej, no Heyli v tom spozornela. Prameň vlasov si začesala za ucho a pohľadom prešla po okolí.

„Ak sa chceš dozvedieť viac napíš mi a môžeme sa stretnúť, no teraz už choď," povedala mu po chvíľke ticha a ja som si bola istá, že sa niečo deje.

„Chcem to vedieť teraz," neustúpil Harry.

„Vypadni domov a to hneď!" zavrčala zlostne pričom na neho vycerila zuby až Harry od nej odskočil o krok dozadu.

„Nájdem spôsob ako byť znova s tebou, to ti sľubujem," povzdychol si no to už pohľadom nevisel na Heyli a mne až vo chvíli ako nasadol do auta došlo, že to adresoval mne.

„Prečo si to urobila?" nechápavo som sa obrátila k Heyli a chcela vysvetlenie.

„Teraz nie je čas na vysvetľovanie," odvrkla a v tom som zbadala z druhej strany kde predtým stálo Harryho auto svetlá. Prižmúrila som oči a otočila sa za svetlom keď som v tom zacítila chladivý vánok, ktorý cezo mňa prešiel a ja som ostala sama. Heyli zdrhla preč práve vo chvíli ako niekto vystúpil z auta, ktoré zaparkovalo neďaleko mňa.

Zo začiatku som nevidela nič okrem nôh, ktoré sa blížili smerom ku mne, no keď sa tá postava dostala z dohľadu svetla auta, ktoré ma oslepovalo, zbadala som pred sebou človeka, ktorého by som tu najmenej čakala.