Sedela som v spoločenskej miestnosti a nervózne poklepkávala nohou. Pohľadom som prechádzala z dverí na dvere cez ktoré by mohol dôjsť a v duchu sa pripravovala čo poviem. Ani v najhoršom sne by ma nenapadlo, že sa toto stane. Že pravda vyjde najavo a dupľom nie tak skoro. Nebola som na to pripravená. No stalo sa to a ja som si uvedomovala, že ani Liam, môj samotný bratranec nebude pri mne stáť. Vyberie si jeho, pretože aj keď Harold nie je jeho rodina, znamená pre neho veľa. Je to jeho brat, ktorý síce nemá rovnakú krv ako on, no má niečo viac. Rovnaké sny, túžby, ciele.
„Tak si tu," vtrhol dovnútra a na tvári mu pohrával nahnevaný výraz. Jeho zúžené oči sa do mňa zapýrili pričom mi na tele prebehli zimomriavky. Jeho kostné líca boli ostrejšie ako kedykoľvek predtým a ja som vedela, že tento krát už niet úniku.
„Čakám ťa už vyše hodiny," odvetila som pričom som sa snažila pôsobiť sebavedomo. Postavila som sa z pohovky, prekrížila si ruky cez hruď a po hlbokom nádychu som urobila krok k nemu.
„Myslím, že sa aj tak nemáš kam ponáhľať," zapriadol a podvihol pravým obočím.
„Radšej prejdime k veci," odvetila som a on iba mlčky prikývol.
„Čo chceš za tvoje mlčanie?" opýtala som sa na rovinu na čo sa Zayn iba potichu uchechtol.
„Naozaj si myslíš, že to bude tak jednoduché?"
„Zayn," pretočila som očami a bola som rozhodnutá prejsť na moju taktiku, vyjednávania.
„Ste v strede turné. Ak by sa chalani dozvedeli pravdu, vyviedlo by ich to z miery. Harold by sa uzavrel do seba, s najväčšou pravdepodobnosťou by ani dnes v noci nevystúpil a Liam....Liam by tomu..."
„Viem presne čo by sa stalo Hope," skočil mi do reči a krúživým pohybom prešiel okolo mňa. „V skutočnosti by ani jeden z nich mojej historke neuveril. A síce neviem čo tvoja prítomnosť v našich životoch znamená, ubezpečujem ťa, že ak sa niekomu z mojich bratov niečo stane, budeš to mať na svedomí."
„Nemaj obavy. Nikomu sa nič nestane," zvraštila som obočím.
„V to dúfam, no hlavne pre tvoje dobro," zapriadol mi zozadu do ucha.
XXX
„Zayn?" šepla som jeho meno keď som ho pred sebou zbadala aj s malou baterkou v ruke ako sa blíži k cintorínu. Krok za krokom sa približoval k bráne pričom sa okolo seba neustále obracal akoby každú chvíľku čakal útok.
Jeho tvár bola prestrašená a jeho celé telo bolo napäté, no aj napriek tomu nezastavoval. Zastavil až pri bráne pričom si vytiahol mobil z bundy a vytočil akési číslo.
„Si v poriadku?" opýtal sa a síce som sa snažila dostať čo najbližšie k nemu aby som počula s kým telefonuje, bolo to zbytočné.
„Idem za tebou. Nikam nechoď, do pár minút som tam," dodal, zložil a doslova behom sa vrátil späť do auta s ktorým nakoniec odišiel. Chvíľku som iba hľadela jeho smerom, no nakoniec som sa otočila na odchod pričom ma čakal šok.
„Iris," vyľakane som vydýchla jeho meno zatiaľ čo on si ma pohľadom premeriaval.
„Čakal som kedy to konečne vzdáš, no po dnešku som si uvedomil, že to nikdy neurobíš," odvetil pričom pri poslednej vete zvraštil obočím.
„Čo tu robíš?" nechápavo som pokrútila hlavou.
„Povedzme, že na teba dozerám."
„Nepotrebujem dozor."
„Naozaj? Pretože mne sa zdá pravý opak."
„Iris naozaj si cením tvoju potrebu starať sa ale som v poriadku," ubezpečovala som ho.
„Už len to, že si sa zaplietla s tou Heyli hovorí o niečom inom," odvrkol mrzuto.
„Ty ma celú tú dobu špehuješ?" prekvapene som podvihla obočím, pretože inak by o nej nevedel.
„Ako som už povedal. Čakal som kedy to vzdáš," pousmial sa pričom pokrčil ramenami.
„V tom prípade si mrhal iba svojím drahocenným časom."
„Nemyslím," pokrútil hlavou. „Teraz už aspoň viem, že ten chlapec si nezaslúžil tvoju obetu," dodal po chvíľkovom zaváhaní.
„Čo tým chceš povedať?" zamračila som sa.
„Vidíš ho tu niekde?" odvetil mi otázkou pričom sa okolo seba poobzeral. „Pretože ja nie. Aj napriek tomu, že ťa videl. Že už vie o tvojej existencii a od Heyli vie aj to, že si anjel tu nie je. Aj napriek tomu, že mu stačí urobiť iba jedno jednoduché rozhodnutie a bol by znova s tebou, už naveky."
„Nevieš o čom hovoríš," pokrútila som znechutene hlavou keď mi došlo kam tým Iris smeruje. Nikdy by som od Harryho nechcela aby ukončil svoj život iba kvôli tomu aby mohol byť so mnou. A vlastne by jeho smrť aj tak na sto percent nezaručovalo to, že by sme boli spolu.
„Človek sa narodil na to aby zomrel a nie na to aby sa na smrť pripravoval. A tomu tvojmu Harrymu asi ani myšlienka, že bude s tebou nestačí aby mal gule siahnuť si na svoj mizerný život," odvrkol a ja som nemohla uveriť vlastným ušiam, že niečo také Iris vypustil z úst.
P.S: Ďakujem za VOTE, naozaj som rada keď vidím pomaly pribúdajúce hviezdičky. Dúfam, že ich bude čoraz viac rovnako ako komentárov, ktoré by naozaj potešili.
Snáď sa vám časť bude páčiť a ak by ste mali nejaké pripomienky v zmene štýlu písania a podobne, môžete napísať. Som otvorená aj kritike a podobne. Ďakujem ;)

VOUS LISEZ
Angel
FanfictionBol to iba okamih. Bola to iba sekunda kedy som pocítila silný náraz. Bolesť mi prešla celým telom a zreteľne som zacítila ako mi v tú istú sekundu popukali pravdepodobne všetky kosti v mojom tele. Poslednú vec, ktorú som vnímala bol môj studený výd...