Angel

14. Oči sa mi zatvárali a temnota rozprestierala svoju náruč ( Harry )

Z HARRYHO POHĽADU:

Nasledujúce dni boli pre mňa hektické. Nahrávanie albumu, rozhovory, pár vystúpení a do toho všetkého moja márna snaha pochopiť čo sa deje. So Zaynom som hovoril už tak mnoho krát a zakaždým poprel, že ten list napísal on. No ja som si bol istý, že vie niečo viac aj keď on jeho autorom nebol. Jeho zvláštne správanie, časté zmeny nálad, stavy akoby bol duchom neprítomný. Toto nebol náš Zayn...

„Ešte si tu?" pozrel som sa na mamu keď som sa po týždni vrátil domov z LA. Nevadila mi jej prítomnosť, no vadila mi Leyla, ktorej som sa mohol vyhnúť iba v prípade ak odíde moja mama.

„Máš návštevu," odignorovala moju poznámku a zatvárila sa naozaj zvláštne.

„Som naozaj unavený z cesty. Ospravedlň ma, že..."

„Ahoj Harry," zrazu sa z obývačky vynorila Claire, matka Hope a ja som zamrzol v pohybe. Zmätene som na ňu pozeral pričom som zreteľne cítil ako sa mi rozklepali kolená a hodnú chvíľku som nedokázal popadnúť dych.

„Musíme sa porozprávať," dodala a urobila krok ku mne kým ja som pohľadom prešiel na mamu, ktorá iba prikývla, že by som si ju naozaj mal vypočuť.

„Hovor," otočil som sa k nej po hlbokom nádychu. „A potom vypadni z môjho domu."

„Harry," upozornila ma mama aby som sa krotil, no ja som nemohol. Táto žena ublížila Hope. Vyhodila ju na ulicu ako handru pričom jej nezáležalo čo s ňou bude a ak by v tej noci nebolo Liama tak kto vie ako by dopadla.

„To čo som urobila nebolo správne a žiaľ už nemám šancu aby som to napravila," začala na čo som sa musel iba ironicky zasmiať pričom som prešiel okolo nej a vyvalil sa na gauč.

„Posaď sa," ukázal som jej na kreslo oproti mne, na ktoré sa o pár sekúnd aj posadila. „A začni rozprávať, že to máme z krku," nabádal som ju zatiaľ čo moja mama odišla za Leylou aby nás nechala osamote.

„Je tu niečo čo musíš o Hope vedieť. Niečo čo som tajila celé roky, utekala som pred tým a dúfala, že..."

„Že?" čakal som na celý príbeh keď sa zasekla.

„Že moju dcéru to prekliatie nedostihne. No bohužiaľ som sa mýlila a z Hope sa stal človek s dvoma tvárami," dodala s chvejúcim hlasom na čo som sa zamračil. Nerozumel som o tom čo tá ženská hovorí.

„Prečo sa poslednú dobu všade stretávam so slovom PREKLIATIE?" pokrútil som hlavou.

„Hope nebola moja dcéra Harry," odignorovala moju poznámku na čo som na ňu iba vyvalil oči. „A ona o tom vedela, celý svoj život, no nikdy sa k tomu nevyjadrovala. Spočiatku som si myslela, že sa to rozhodla akceptovať a napriek tomu, že vie pravdu ma považuje za svoju matku. No potom...."

„Čo potom?" skočil som jej do toho keď sa znova odmlčala. „Do hája Claire, hovor!"

„Potom som si u nej začala všímať jej zvláštne správanie. V tej dobe už chodila s tebou a ja som vám nechcela zničiť šťastie, pretože viem, že ťa Hope, moja Hope milovala. No tá druhá  bola silnejšia ako ona. Prihovárala sa jej, nabádala ju až kým sa jej nepodarilo vytlačiť ju a neprevzala nad ňou kontrolu."

„O čom to do čerta melieš?" nechápal som, no vedel som, že čoraz viac mám z toho naozaj zlý pocit.

„Hope trpela schizofréniou rovnako ako jej skutočná matka a jej stará mama, ktorá nakoniec spáchala samovraždu pretože už viac nedokázala žiť jeden život s dvoma osobami v tele."