Už len jeden jediný krok. No tak Hope, to zvládneš. Sakra Hope! Zdvihni tú nohu a vkroč do tej sprostej budovy!
Stála som pred štúdiom a naberala odvahu. Bolo to sakramentsky ťažké. Myslela som si, že už sa tu nikdy nevrátim. Ani vo sne by ma nenapadlo, že dostanem tak hlúpy nápad objaviť sa znova v jeho živote. No jedna moja časť ho túžila vidieť. Ešte raz, naposledy...skôr ako zabudnem.
„Liam nie!“ skríklo neznáme dievča meno, ktoré som poznala a ja som sa okamžite otočila za seba.
„Liam,“ zopakovala som meno pričom som sa spontánne usmiala. Môj najobľúbenejší bratranec, s ktorým som toho prežila mnoho. Od prvých krokoch, cez prvé slovíčko mama, ktoré sme vylovili spoločne až po....vlastne si už viac toho nepamätám. Ako je možné, že nič iné spojené s ním si nepamätám, no aj napriek tomu som si istá, že sme spolu zažili toho až príliš?!
„Niallovi sa to rozhodne nebude páčiť!“ smial sa na plné hrdlo a spoločne ruka v ruke s tým dievčaťom si to mierili ku mne.
„Po....“ chcela som sa k nemu prihovoriť keď v tom cezo mňa prešiel a ja som zacítila zvláštny pocit. Bolo to po prvý krát čo cezo mňa niekto prešiel a mňa prekvapilo, že som cítila aspoň akýsi pocit. Okamžite som sa otočila smerom k nim kde Liam už držal dvere a ja som nezaváhala a prešla nimi spoločne s tým dievčaťom.
„Vysvetľuješ mu to ty dobre?“
„Ty si zjedla jeho chipsy nie ja,“ pokrútil hlavou. Kým oni dvaja viedli konverzáciu ja som pohľadom prechádzala uličkou, na ktorej boli vyvešané ich albumy s fotografiami. Ako mi len chýbali títo piati blázni. Liam, Niall, Louis, Zayn a Harry. Môj Harry. Jediný z mužov, ktorý mi dokázal ukradnúť srdce.
„Konečne. Už čakáme iba na vás!“ zrazu sa z rohu objavil Zayn a ja som od ľaku podskočila. Jeho prenikavo hnedé oči smerovali priamo na mňa a ja som na stotinu mala pocit, že mi hľadí priamo do očí.
„Prepáčte, no bol som ešte po Leylu na stanici,“ zaznela mi odpoveď za mojim chrbtom a ja som celá stuhla. Ten hlas spôsobil, že sa mi na pár sekúnd znova rozbúšilo srdce, ktoré už bolo mŕtve. Zhlboka som sa nadýchla a skôr ako som stihla niečo urobiť zacítila som tlak, ktorý mi prešiel telom. Až keď som ho pred sebou zbadala otočeného chrbtom pochopila som, že práve pred chvíľou cezo mňa prešiel.
„Kde ju máš?“ opýtal sa Liam, ktorý sa opieral o stenu a pri otvorenom okne si zapálil cigaretu.
„Odniesol som ju domov,“ odvetil a nahol sa k Liamovi od ktorého si pár krát potiahol. Zamračene som pozorovala túto situáciu a neverila som vlastným očiam. Harry nikdy nefajčil. Neznášal tento zlozvyk u mňa a nevystál byť so mnou ani len v jednej miestnosti kým som nedofajčila.
„Louis s Niallom nás už čakajú. Mali by sme ísť,“ oznámil im Zayn na čo Liam uhasol špak a spoločne sa vybrali do nahrávacej miestnosti. Kráčala som vedľa neho a pozorne sledovala jeho výraz tváre, ktorý bol zrazu tak nečitateľný. Vždy som vedela čo si myslí ako sa cíti skôr ako niečo povedal nahlas, no teraz...teraz som z neho nedokázala vyčítať nič a to ma desilo.
„Tak prejdime si to ešte raz,“ ozval sa hlas muža, ktorý sedel sa zrkadlom kým sa chalani stavali na svoje miesta k mikrofónom v izolovanej miestnosti kde nemohol preniknúť ani ten najmenší šum. Automaticky som sa postavila vedľa Harryho a vystrela ruku k jeho. Tak veľmi som si priala dotknúť sa ho, aspoň na malý okamih znova zacítiť jeden jediný nepatrní dotyk.
Keď som už bola milimeter od jeho dlane, zavrela som oči a zhlboka sa nadýchla. Snažila som si dokonalo predstaviť ten okamih, tú sekundu kedy sa naše ruky spoja do jedného. Tak ako to vždy bolo, tak ako to malo navždy ostať.
„Milujem ťa,“ šepla som, keď som to vzdala pretože akokoľvek silno som sa snažila, nedokázala som to precítiť. Nedokázala som zacítiť ani ten najmenší pocit hrejivého tepla, ktoré zakaždým vyžarovalo z jeho pokožky.
„Stop!“ zakričal niekto a ja som v tom otvorila oči.
„Čo sa deje Josh?“ opýtal sa Louis pričom uprene hľadel na svoj odraz v zrkadle.
„Niečo som počul,“ odvetil.
„Išli sme dobre Josh,“ zapojil sa do toho aj Niall.
„Poďte sa na to pozrieť chalani!“ zavolal ich a všetci sa okamžite zahnali do druhej miestnosti okrem jedného z nich. Harry ostal stáť na mieste pričom sa stále pozeral do zeme.
„Aj ja ťa stále milujem,“ šepol zlomene a mne sa v tom srdce znova rozbúšilo ako o závod. Ak to bolo ešte možné.
„Harry,“ vyslovila som jeho meno, no on sa v tom otočil na odchod a vybral sa za ostatnými.
„Neodchádzaj! Harry počkaj!“ kričala som za ním s nádejou, že ma dokáže počuť. Bola som presvedčená, že ma musí počuť. Akoby sa inak dalo vysvetliť, že mi pred pár sekundami odpovedal?
KAMU SEDANG MEMBACA
Angel
Fiksi PenggemarBol to iba okamih. Bola to iba sekunda kedy som pocítila silný náraz. Bolesť mi prešla celým telom a zreteľne som zacítila ako mi v tú istú sekundu popukali pravdepodobne všetky kosti v mojom tele. Poslednú vec, ktorú som vnímala bol môj studený výd...