REVENGE [SK]- Justin Bieber&Selena Gomez

13.Chapter- Kam ideme?

RÁNO

Vstal som z postele opatrne pretože Selena ešte tvrdo spala. A ani sa jej nečudujem tak dlho byť hore. Usmial som sa a pomaly vstal z postele. Ani sa len nepohla.

Obliekol som si moje veci ktoré boli pohádzané na zemy.

Až som sa doobliekal roztiahol som žalúžie. Slnko krásne svietilo a ja som sa poobzeral kto je vonku. No bolo ešte skoro ráno a veľa ľudí tam nebolo.

Vyšiel som z mojej izby a namieril som si to na dolné poschodie do kuchyne. Chcel som Selene a sebe pripraviť raňajky. Ale raňajky skôr chlieb s maslom a paradajkami. Usmial som sa nad touto myšlienkou a vošiel som do kuchyne.

Podišiel som ku chladničke a otvoril som ju.

Očami som ju prehliadol celú a keď som zaregistroval maslo a paradjky vzal som ich do ruky a vyložil na hnedú linku vedľa chladničky. Zatvoril som chladničku a rozbalil som čerstvý chlieb teda neviem ako dlho tu už je. Ale bolo mi to jedno pretože plesnivý nebol. Zobral som 4 kraje a z hornej skrinky som vybral dva biele taniere. Na ne som položil chlieb a zo šuflíka som vytiahol nožík. Otvoril som maslo a na nožík som kúsok naškrabal. Preniesol som maslo na chlieb a rozotrel som to. To isté som spravil s ďalšími tromi chlebami a potom som 6 paradajok vybral z krabičky. Tri som dal sebe a tri Selene.

Až som všetko prichystal otvoril som okno na vetračku ktoré bolo nad stoličkami pri stole.
Selenine raňajky som nechal na linke a zatiaľ som jedol tie moje.

Dojedol som a do ruky si vzal jej raňajky. Vyšiel som z kuchyne hore po schodoch a zabočil som do mojej izby. Bol som pri dveriach a ona ešte stále spala no ja som ju musel zobudiť.

,,Dobré ránko láska." vchádzal som do mojej izby s raňajkami v ruke. Na posteli ležala Selena a hneď ako som dohovoril naviazala na má očný kontakt. Bola tak na zožranie v tej pyžamke. Wŕ… Približoval som sa bližšie ku posteli a podal som jej raňajky.
,,Komu dobré komu zlé." usmiala sa. A natiahla ruku pre raňajky. Mala ich na priesvitnom tanieri teda bol nejako ako keby biely. Nič iné spraviť neviem. Som dobrý ja viem.

Usmial som sa v duchu a vyšiel na posteľ. Priblížil som sa ku nej a vtisol som jej pusu na čelo.

Hneď ako sa stalo sa posadila vyššie a tanier si dala na stehná.

„Ouh, ďakujem.” znovu sa usmiala a už som videl akú má dobrú náladu. Ja som na posteli sedel a hľadel som kam sa len dalo. Teda raz na Selenu a raz mi v hlave prúdilo toľko myšlienok že som vôbec nereagoval.

Ja som si chytal čelo pretože myšlienka na včerajší deň čo sa presne stalo… Pamätám si akurát že som sa dobre ožral a so Selenou som riešil moju…
 
,,Mama!" zkrýkol som keď som si pomyslel že dnes je posledný deň na zaplatenie. Do pekla ako môžeme mať tak dobrú náladu a na mamu zabudnúť.
,,Ježiš, peniaze." pozrela sa na mňa Selena a tanier s polovičkou chleba položila na posteľ.
,,Musíme niečo vymyslieť." dodala a oblečenie ktoré mala včera si na seba hodila.
,,To musíme." odvetil som a pozrel som sa von oknom. Ani som sa nestihol otočiť a Selena zhŕkla: ,,Môžeme ísť."

Ani som sa nenazdal a ona už bola von z izby. Ja som len vtedy vstával a rýchlo som vybehol.

,,A kde?" bežal som za ňou. Kričalm som na ňu pretože som nemal poňatie kde je.

,,Z-za nejakými kamošmi." zakoktala a mne sa to nezdalo. Naozaj si nemyslím že je potreba kamarátov. Mne kamaráti nedajú a ona prežila skoro celý život vo Philadelphii. Boli sme na chodbe kde som mal aj ja aj Selena topánky.

 Ja som si obul biele nike a Selena oranžové baleríny. Mal som na sebe modré tričko s krátkymi rukávmi a čierne tepláky. Selena zas mala červené legíny a voľné krémové tričko a baleríny.

Prezeral som si jej outfit ale ani na to mi už čas nedávala.

,,No rýchlo Justin!" zakričala na mňa. Vzial som si len bundu ktorú som si obviazal okolo pása a čierna bunda mi tam svietila. Ale bolo mi to jedno. Držala dvere kade sme mali výjsť.

Dal som jej prednosť a ona vybehla dole schodmi ja som zatvoril dvere na kľúč a pobežal za ňou.

,,Rýchlo!" dodala znovu v kriku. Rýchlejšie som ísť nevedel.

,,Idem." menší krik som opätoval. Bol som na poslednom schodíku a len vtedy som sa na ňu pozrel a vtedy som si uvedomil že stojí presne predo mnou pod čerešňovým stromom. Skoro som do nej narazil no ona sa uhla a zabočili sme vľavo.

Boli sme pod bránami môjho domu a ani by som nepovedal že sme bežali rýchlejšie tempo sme pridali až potom no ja som sa stále obával ako toi dopadne, čo si vymyslela a kam to vlastne ideme. Povedala že za kamarátmi ale prečo potom zakoktala. Náhoda? Neviem. Kútiky mi klesli a trošku som pridal tempo. Selena tempo pridala tiež a boli sme na chodníku rovnako.

,,Kam pôjdeme?" s obavou v hlase som sa spýtal. Nebol som si istý že hovorila pravdu.
„Povedala som za kamošmi!” obzerala sa a pri tom si ako keby prezerala čísla domov. Na každej strane boli vedľa seba domy. No čo už toto je Seattle. Obzerala sa do každých strán a ja som si stále nebol istý.

Prešli sme 3-4 ulice a stále sme nezastávali. No napokon Selena prehovorila: ,,Sme tu."

Zadíval som sa na malý modrý domček s garážou, terasou a nemohla chýbať krásna záhrada. Nespoznávam tento dom.

„Kto tu b-býva?” spýtal som sa a stále som prezeral celý dom.
„Uvidíš.” ironicky povedala. Vôvec sa mi to nepáčilo ale Selena na to ohľad nebrala a zazvonila. Stlačila zvonček na ktorom bola menovka. Prečítal som si ju a v duchu som si tak trochu myslel že toto čo Selena robí neprežijem. Robí mi to naschvál?

„Myslíš to vážne?!” zkrýkol som na Selenu a pozrel som sana ňu. Nie toto nie. Stáli sme pred bránami osoby… Ach o tomto vám rozprávať?...

---------------------
No konečne je tu ďalšia časť, že ? ♥ Snažila som sa véééľmi vééľmi takže by som ocenila nejaký koment či sa vám to takto viac páči ? :3 Ďakujem za všetko :3

Ďalšia časť bude v pondelok alebo v utorok ^^ :3 Kedy by ste to chceli vy?:* ^^