For tonight

10.

"Čo to hovoríte? Chcete aby som znovu odpadla?"
Povzdychol si a sadol si ku nej. Zobrala si do ruky pohár, ktorý jej podával. Malými glgmi ho vypila až do dna. Celý čas ju sledoval.
"Čo sa vám stalo v tom výťahu?" Pýtal sa ustarostene, keď videl, že už je celkom pri vedomí. Sadol si bližšie ku nej, na čo sa ona odtiahla. Znovu sa posunul bližšie.
"Znepokojujete ma." Povedala potichu.
Počula jeho hlasné prehltnutie toho, čo chcel povedať. Musel sa premáhať, aby nezvyšoval hlas. Videla to na ňom.
Povzdychla si. "Keď ste mi volali, bola som fakt blízko k tomu, aby som si spravila tú sľúbenú prehliadku Akropoly sama. Povedali ste mi, že už sú len dve voľné izby. Bála som sa, že budete kričať, keď zistíte, že som to nestihla kvôli tomu, že som nebola na hoteli." Povedala mu úprimne, no vôbec sa mu nepozerala do tváre. Radšej sa pozerala na tú bielobielu plachtu pod sebou.
"Nekričal by som."
"Rovno by ste ma vyhodili a mohla by som si kupovať letenku domov. Prišla by som a bola by som bez frajera, bez roboty a onedlho aj bez strechy nad hlavou, lebo by som nemala z čoho platiť byt." Vypustila z úst svoje najväčšie obavy. Aj napriek tomu, že sa teraz pred ním cítila viac, než nahá, uľavilo sa jej. Jej emócie sa v nej dlho zbierali, čo malo za následok to odpadnutie. Bola vyčerpaná.
"Rád by som vás niekde večer zobral, ale najprv si trochu pospite." Bol veľmi starostlivý.
Až príliš jej pomiatol hlavu. Poznala ho chvíľu, ale nevedela, akým človekom je. Niečo ju k nemu priťahovalo, úplne pri ňom zabudla na Martina. Tá jeho odmeranosť ju však vždy úplne odrovnala. Nakoniec to tak asi bolo dobre. Mala svoje sny a vedela, že ak by niečo medzi nimi mohlo byť, nedopadlo by to dobre. Pohnojila by si každú svoju šancu vo firme. Aj napriek tomu si nevedela pomôcť. Tak, ako sa pár krát cítila pri ňom, sa necítila za 5 rokov vzťahu s Martinom.
S myšlienkami na neho zaspala.
Keď sa zobudila, nebol v izbe. Pretočila sa na druhý bok a všimla si, ako sedí na terase. V bielom tričku sa vynímal jeho svalnatý chrbát. Telefonoval. Predstavovala si, ako podíde k nemu a objíme ho. Preboha prestaň s tým. Bezpečná zóna!
Tú predstavu však nemohla vyhnať z hlavy. Jej ruky oblapujúce jeho svalnatú hruď. Rukami by mu prechádzala po ramenách...
"Už ste hore, to je fajn. Ako vám je?" Vytrhol ju z jej predstáv.
"Myslím si, že je načase pobrať sa do vlastnej izby." Povedala so suchom v ústach.
"Smiešne." Hovoril jej, ale vôbec sa nesmial.
"Nespustím vás z očí. Posledné, čo potrebujem, je prísť o asistentku, ktorá je dobrá."
"Asi až taká dobrá nie je, keď nestihla zajednať dve izby." Hovorila o sebe v tretej osobe.
Zasmial sa. "Beriete to až príliš vážne. Veľa žien chce so mnou spať v posteli, toto bolo aspoň originálne." Postavila sa na odchod, no on jej bránil v ceste.
"Beriem to až príliš vážne, lebo vy ste až príliš vážny." Stála blízko pri ňom.
"Som vážny iba vtedy, keď sa to týka práce."
"To si viem ťažko prestaviť." Odporovala mu.
"Nepoznáte ma." Hovoril jej. "Ale nevyvraciate, že chcete spať so mnou v jednej posteli, takže asi sa chcete presvedčiť z vlastnej skúsenosti."
"Ja som nikdy nič také nenaznačila. Odpadla som, lebo som sa vám to bála oznámiť. Vyzerám, že chcem spať s vami v jednej posteli?" Chcela ho obísť, no on sa jej znovu postavil do cesty.
Každá ho chcela. Každú, ktorú si zaumienil, do postele dostal. Ona sa mu tam však dostala sama a tvrdila, že to nechce. Nerozumel tomu. Ostal sa jej pozerať do očí s nádejou, že v nich niečo vyčíta.
"Ak dovolíte, idem do svojej izby."
Nakoniec jej ustúpil. "Dovolím, ale idem s vami." Nasledoval ju.
Pred tým, ako otvorila izbu sa na neho ešte raz pozrela. Stál priamo za ňou. Vyzeral, že trval na svojej prítomnosti, tak spoločne vošli do jej izby.
"Oblečte si niečo teplejšie. Budeme von." Hovoril o jeho plánovanom programe.
"Myslíte si, že tu niečo také mám?" Pozrela sa na veci, ktoré si kúpila v nákupnom centre.
"Hmmm. Toto, toto a toto." Ukázal na čierne sako, ktoré mala oblečené na včerajšej večeri, dlhé béžové cigaretové nohavice a čierne lakované mokasíny. Zasmiala sa.
"A poviete mi kam ideme?" Opýtala sa milo.
"Nepoviem. Požičiam vám k tomu tričko. To sa bude hodiť viac ako tieto vaše blúzky." Stále komentoval jej outfit. Myslela si o ňom, že je tak trošku metrosexuál, pretože vždy si dával veľký pozor na to, aby bol perfektne upravený, ale to, ako vyberal jej outfit, jej prišlo viac než komické. "Zoberte si to do mojej izby, tam sa oblečieme."
"Prosím?" Zodvihla obočie.
"Aj bez prosenia sa prezlečiete tam." Usmial sa na ňu širokým šibalským úsmevom.
Chcela protestovať, ale on ju stihol prerušiť skôr, než začala. V hlase zvážnel, pretože vedel, že inak mu neuverí.
"Vy sa prezlečiete v izbe a ja v kúpeľni, ale budeme sa celý čas rozprávať, nech viem, že žijete." Oblečenie si zobrala do ruky a spoločne išli do jeho izby.