For tonight

44.

Klára nevedela pochopiť, kde sa v nej zobralo presvedčenie, že je načase prestať o Daniela bojovať. Práve v čase, keď ich láska bola vzájomná, v čase, keď ich láska bola v rozkvete. Bolo to ako keď prídu obrovské dažde, ktoré spôsobia povodne a tie následne všetko zničia. Pri povodniach vydržia nepoškodené len tie veci, ktorých sa nedotknú. Ich láska bola len v základoch a ona si snažila nahovoriť, že jej základy musia byť aspoň murované, no pravdou sa ukazovalo viac to, že boli z dreva. Z dreva, ktoré sa premočí, zvlhne a neskôr aj keď uschne, nedá sa použiť rovnako ako predtým. 

Mohla ho skúšať presviedčať, že ich spoločná budúcnosť má význam len vtedy, ak do nej nebude zasahovať jeho rodina, ale bolo to márne. Istú chvíľu s ním zažívala svoju vysnenú rozprávku, zaľúbila sa do neho a stal sa jej princom na bielom koni. Nebola však zvyknutá na neistotu, ktorú do jej života neustále prinášal. 

Niekoľkokrát sa pristihla pri tom, ako premýšľa o ich spoločnej budúcnosti. Vždy sa bála zložiť si ružové okuliare, ktoré jej zamilovanosť do neho nasadila na oči. Akoby počas nej prestala vidieť všetky jeho zlé vlastnosti. Všetky tie razy, keď sa k nej správal chladne a arogantne. Jej rodičia ju vždy učili vidieť v ľuďoch len to dobré a ona mu chcela dať šancu. Vždy stála pri ňom, nech sa dialo čokoľvek. Tentokrát si však priala, aby on stál pri nej. Aby svojmu otcovi povedal, že ju miluje, a že už ju nikdy viac neopustí. 

Daniel ju vedel až nespočetne veľakrát prekvapiť rôznymi milými a láskyplnými gestami. Teraz však chcela, aby pre ňu spravil to najväčšie gesto, ktoré by znamenalo, že to s ňou myslí vážne. 

"Choď prosím ťa. Potrebujem si to všetko premyslieť." Hovorila mu so slzami v očiach, keď už kvôli vyčerpaniu nedokázala ďalej komunikovať s ním o tom, ako to s nimi ďalej bude. Rozčuľoval ju spôsob, akým sa s ňou o tom rozprával. Do slov, ktoré hovoril, nezahŕňal žiadne emócie a ona mala pocit, akoby bola len ďalším jeho projektom. 

"Zajtra nemusíš chodiť do kancelárie, vysvetlím to otcovi. Večer prídem za tebou, nech to ešte preberieme." Hovoril jej medzi dverami. Nevládala mu odpovedať ani sa pozdraviť. Zabuchla dvere a dúfala, že z nej všetka ťažkosť opadne. Ako inak, opak bol pravdou. Celú noc preplakala a ráno sa zobudila s tak opuchnutými očami, že sa poriadne nedokázala pozerať. 

Naozaj nemala chuť ísť do kancelárie, aj keď by sa rada tvárila, že hra, ktorú jeho otec rozohral, ju nijak nerozhodila. Priala si byť sebavedomá a pevne stáť za svojimi rozhodnutiami tak, ako to robili oni. Ona to však nevedela. Nedokázala oddeliť rozum od srdca a vybrať si, ktorý orgán práve pri rozhodovaní použije. 

Daniel k nej prišiel presne o siedmej, ako jej to napísal počas dňa v smske. Už len pri pohľade na neho mala chuť znovu plakať. 

"Bol si s otcom?" Pýtala sa ho, keď sa usadili a do položenej otázky sa snažila dať čo najmenej emócií. 

"Áno, bol. Súhlasí s tým, že dáš výpoveď a navrhuje ti pomerne vysoké odstupné ako odškodnenie." Tváril sa vážne, aj keď v jeho vnútri sa odohrával jeden obrovský chaos. 

"Charakter." Ironicky zašomrala tak, aby ju nepočul.

Daniel bol prekvapený z toho, aký odstup medzi nimi zachovávala. Nie len ten fyzický, keď si sadla čo najďalej od neho, ale aj ten mentálny. Spozoroval na nej, že vo vzťahu k slovám, ktoré vyslovovala, bola vyberavá a každú odpoveď premyslela. Nespoznával ju. Miloval na nej, že vždy bola úprimná a bezprostredná. Vždy ju ovplyvňovali jej pocity a on to na nej obdivoval. Ukázala mu, že život sa dá žiť aj bez pretvárok, v akých on existoval takmer každý deň. 

Pozeral sa jej do očí a ona neuhýnala podhľadom. Dnes bola iná. To, že celú noc nespala, sa jej nepodarilo zakryť, ale to, ako sa k nemu správala, bolo presvedčivé aj napriek tomu, že nikdy predtým taká nebola.

Súhlasila s výpoveďou aj s vysokým odstupným. V hlave mala milión otázok, ktoré mu chcela položiť. Kedy sa vráti natrvalo z Talianska? Vráti sa vôbec? Ostane v hlavnej pobočke v Bratislave? Čo s ním bude? 

Mala pocit, že s otcom to majú premyslené do posledného detailu a ona od nich obdržala jednu veľkú ranu pod pás.

Po skončení "pracovnej" časti ich rozhovoru sa jej chcel opýtať, ako to bude ďalej s nimi. Nedovoľoval mu v tom strach zo záväzkov, no nedovoľoval mu v tom ani pocit, že ho týmto nadobro odpísala. Uvedomoval si, že jej ublížil, ale aj tak sa nedokázal preniesť cez svoje vlastné ublíženie. 

"Zajtra prídem podpísať výpoveď." Oznámila mu, keď v miestnosti ostalo dlhé ticho. Obidvaja si uvedomovali toho pomyselného slona v miestnosti, no ani jeden z nich o ich vzťahu nechcel a nedokázal komunikovať. 

Rozlúčili sa podaním si ruky ako dvaja cudzí ľudia. Obidvom v hlave prebehli všetky krásne spomienky na to, čo spoločne zažili. Slovo koniec nevyslovili, no ostalo vo vzduchu všade, kde sa ďalej pohli po ich rozlúčení. 

Klára vedela, že sa do nasledujúceho dňa musí dať dokopy. Mala pocit, že niekoľko bojov prehrala, no z vojny chcela odísť aspoň so vztýčenou bielou vlajkou. 

Vedela, že pred jeho otcom musí vyzerať suverénne, no zároveň bez akéhokoľvek znaku nenávisti, čo pre ňu bolo nesmierne ťažké. Ľahla si do postele, držala všetky slzy, ktoré sa znovu chceli drať von z jej očí a zo všetkých síl sa snažila upokojiť. Musela to dokázať. 

Ráno vstala skoro, obliekla si to najlepšie oblečenie, ktoré jej šatník obsahoval, upravila si vlasy a na tvár si dala make-up. Vyzerala naozaj dobre. Zobrala si kávu so sebou zo svojej obľúbenej kaviarne a celou cestou do kancelárie počúvala jej obľúbenú hudbu. Všetko, čo mohla spraviť pre to, aby tú nepríjemnú situáciu, ktorá ju čakala, zniesla čo najlepšie, urobila. Od jeho príchodu do jej života ju však sprevádzali samé nepredvídateľné situácie. Keby len tušila, že dnešok nebude iný. 

Ahojte :) Dnešná časť asi nebola úplne podľa vašich predstáv, no taká je láska medzi Danielom a Klárou - veľkolepá a naplňujúca na jednej strane, komplikovaná a vyčerpávajúca na strane druhej. Verím ale, že ste zvedavé na ďalšiu časť a môžem vám prezradiť, že podpis výpovede ešte bude zaujímavý. Zároveň vám chcem povedať, že sa pomaly ale isto blížime ku koncu For tonight :)