For tonight

16.

Pritiahol si ju bližšie k telu a ešte na chvíľu sa jej zapozeral do očí. Vyčítal si, že s ňou neostal dlhšie v Grécku a náhlil sa za prácou ako vždy. Predstavoval si spoločné raňajky niekde na pobreží, prechádzky po pláži a romantické večere na lodi.
Pozerala sa na neho oddane, jej oči boli zvýraznené zraniteľnosťou, ktorej sa v nej ukrývalo plno.
Len ticho stáli, pozerali sa uprene na seba, no ani jeden neurobil prvý krok. Obidvaja vedeli, že by už nebolo cesty späť.
Odtiahol sa ako prvý. Bez slova odišiel z balkóna. Čakal ju v obývačke, rukou si prechádzal cez svoje dohora vyčesané hnedé vlasy. Nahlas si odfúkla. Pozrela sa pred seba, Martin ani jeho nová frajerka tam už nestáli. Pobrala sa dnu a rozhodla sa, že sa bude tváriť, akoby sa nič nestalo. Veď ani sa nestalo. Prehovárala samú seba.

"Sľubujem, že zajtra zavolám tej doktorke a pôjdem za ňou, aj napriek tomu, že si myslím, že som úplne v poriadku." Hovorila mu s rozvahou. Z jeho očí sa dal vyčítať zmätok. Žeby tento malý blízky okamih zneistil pána chladného?

"V poriadku. Nabudúce by som ale ocenil, keby ste poslúchli na prvý krát." Hovoril pokojne. Vedela, že ak by sa nestal tento incident na balkóne, určite by na ňu nakričal.

"Pozrite sa, do kedy chcete hrať toto divadlo? na akých miestach ešte vášho bývalého stretneme?" Načal tému, o ktorej nechcela hovoriť.

"Mrzí ma to. Podľa mňa ich už nestretneme. A chcem sa vám poďakovať."

"Za čo?"

"Za to, že to pre mňa robíte." Nevedela zo seba dostať vetu, ktorá by vystihovala, že je vďačná, že jej šéf predstiera, že je jej frajer. Samej jej to prišlo vtipné a nikdy by si nemyslela, že muž ako je on, by na takéto divadlo pristúpil.

Povzdychol si. "Zajtra musíme ísť na stretnutie do banky. Potrebujem napraviť určité záležitosti, v ktorých som našiel nedostatky na ekonomickom oddelení." Nenamáhal sa s vysvetľovaním detailov, za čo mu bola vďačná. O bankovníctve sa napočúvala až príliš veľa pri Martinovi.

"Nechcem vyznieť zle, len dopredu vravím, že môj bývalý priateľ pracuje teraz ako manažér pobočky tej banky, v ktorej sú firemné účty."

Z peňaženky vytiahol vizitku, ktorú mu dali na ekonomickom oddelení. Ukázal jej meno muža, s ktorým sa majú zajtra stretnúť.

"Dopekla." Zanadávala a chytila sa za hlavu.

Daniel sa zasmial, no na tvári mal otrávený výraz.

"Viete čo, dohodnime sa takto. Vy mi dosť pomáhate vo firme. Bez vás by to určite išlo ťažšie, takže rád sa zavďačím niečím aj ja vám. Tým niečím považujme túto hru, ktorú hráme. Už dva krát som predstieral, že som váš partner, zajtra nás čaká náš tretí krát a potom budete mať ešte v zásobe dva razy, kedy som ochotný to pre vás predstierať. Potom to skončí." Na slovo skončí kládol dôraz.

"Bože, ďakujem vám." Od radosti sa hodila na neho a objala ho. Zasmial sa a objal ju tiež.

"Už som pochopila, že on ku mne na konci nášho vzťahu nič necítil, ale za tú zradu zaplatí. Verte mi, že bude minimálne aspoň kúsok žiarliť, keď zistí, že ste omnoho úspešnejší, rozumnejší, bohatší a krajší než on." Až keď to dopovedala, uvedomila si, že vyslovila slovo krajší. Už znovu to vyslovila, tak ako vtedy prvý deň v Aténach. Mala chuť sa aspoň stokrát pobúchať po čele, aby si zapamätala, že tie slová už nikdy viac nemá vysloviť.

Usmial sa. "Takže krajší?"

"Prečo ste si z toho vytrhli len to jedno slovo?"

"To ma zaujalo najviac." Na tvári mal stále ten istý úsmev.

Prešla do kuchyne a postavila vodu na čaj. "Stavím sa, že ešte aj tá jeho frajerka by na vás nechala oči." Hovorila popri tom, ako mu bola otočená chrbtom. Nakoniec odhodila všetky zábrany, veď aj tak mu už dva krát vyznala, že je pekný.

"Môžem vás ponúknuť čajom?" Otočila sa, aby na neho videla. Čakala, že bude stáť na pôvodnom mieste, no on stál tesne za ňou.

"Pre nás bude podstatné, aby ste nechali na mne oči vy." Z očí mu sršala túžba a na perách mal úsmev. Rozbúchalo sa jej srdce. Syčanie čajníku naberalo na intenzite rovnako ako ich vzájomná vášeň. Spozoroval na nej, že je v rozpakoch. Páčilo sa mu dráždiť a doberať si ju, najmä keď videl, čo to s ňou robí.

"Dám si ten čaj, ďakujem." Vzdialil sa od nej. Rýchlo sa mu otočila chrbtom. Niekoľko krát sa až z hĺbky hrude nadýchla. Daniel si sadol za barový pult v kuchyni.

"Tento je najlepší, ktorý mám." Podávala mu šálku so zeleným čajom a dúfala, že mu bude chutiť.

"Je svetlejší, než ten, ktorý zvyčajne pijem." Hovoril jej popri tom, ako sa naň pozeral.

"To preto, že ho lúhujete dlhšie, ako sa má." Poúčala ho.

Rozprávali sa o čaji, káve a vo všeobecnosti o tom, čo radi pijú a jedia. Spoznávali sa aj po inej stránke, než pracovnej. Klára konečne postupom konverzácie prestala byť z neho nervózna.

Daniel sa obul, obliekol si tmavomodrý kabát a ona ho vyprevádzala opretá o zárubňu.

"Zajtra sa teda stretneme na mieste. V poriadku?" Hovoril o ich rannom stretnutí v banke. Stále nechápala, prečo takmer všade chodila s ním, no nevadilo jej to a tak sa na to ani nepýtala.

Prikývla.

"Nezabudnite hneď ráno zavolať doktorke." Hovoril aj napriek tomu, že už držal otvorené výťahové dvere.

"Zavolám." Usmiala sa na neho. Hneď ako zmizol z jej pohľadu, zmocnila sa jej panika z ich zajtrajšieho stretnutia s Martinom.

Je tu nová časť, tak dúfam, že sa vám bude páčiť. Ak ste očakávali bozk na začiatku, mrzí ma to, ale ešte si budete musieť počkať😁
Naši hlavní hrdinovia sa konečne začali bližšie spoznávať, takže môžete byť v očakávaní, ako ich vzťah bude pokračovať😁
Ďakujem za každé prečítanie, hviezdičku, komentár a nezabudnite sledovať profil, aby vám neušla nová časť 😇