For tonight

34.

Po chvíli sedenia v tichosti prehovoril a ona sa v mysli chválila za dobre zvolenú taktiku. "Chcel som vás vidieť."

"Veď sa vidíme každý deň v kancelárii." Oponovala mu. Zo všetkého najviac si priala, aby tam s ňou bol, no hnevala sa na neho za jeho ignorantské správanie v posledných dvoch týždňoch.

"Keď ma tu nechcete, tak idem preč." Urazene sa zdvihol z gauča, na čo sa ona rýchlo postavila a chytila ho za zápästie. Predsa nechcela, aby naozaj odišiel.

"Chcem len vedieť, čo sa deje." Hovorila mu so strachom v očiach.

V jeho vnútri prebiehal boj, či sa jej má zveriť s tým, čo ho trápi. Nikdy o svojej rozhádanej rodine s nikým nehovoril. Hovoril tak akurát sám so sebou, váhajúc na koho strane stojí. S Klárou sa však o to podeliť chcel. Chcel počuť jej názor, chcel, aby mu konečne niekto pomohol, alebo ho aspoň vypočul. Na druhej strane bol rozpoltený z toho, na čom sú. Nedokázal si pripustiť, že prenikla do jeho života aj v inej, ako v pracovnej rovine a vyčítal si, že si za to môže sám. Nemusel si ju predsa hneď nasťahovať do svojej kancelárie a nemusel ju brať ani na zahraničné pracovné cesty. Bez problémov by to zvládol aj bez nej. Avšak od prvého momentu, ako sa ich pohľady stretli, v jeho vnútri sa diali dosiaľ nepoznané pocity. Nechcel ju zaťahovať do svojich problémov a nechcel, aby ho videla v inom svetle, ako v tom dokonalom. Nebolo žiadnym tajomstvom, že ich rodina si vymaľovala dokonalý obrázok samých seba, ktorý však nebol realitou, o čom vedeli len oni. S otcom sa po príchode z pracovnej cesty pohádal ešte viac, pretože sa dozvedel o ich stretnutí s bratom. Mohol mu tvrdiť čokoľvek, jeho otec ho nepočúval. Stále si tvrdil svoje a odvrhoval akékoľvek odpustenie svojmu staršiemu synovi. Daniel mal otca už naozaj plné zuby a vzpieral sa predstave, že bude celý život len jeho bábkou na plnenie si svojich plánov.

Jeho emócie kolovali v cykloch, nechcel prísť o zvyšok rodiny, no na druhej strane chcel žiť vlastným životom, čo sa s jeho manipulatívnym otcom nedalo. Vždy si prial, aby sa aspoň mama postavila na jeho stranu, no tá vždy držala s otcom, nech sa dialo čokoľvek.

Pri ich hádke jeho otec dostal dodatočný nápad, ako Daniela priviesť na iné myšlienky, a to ten, že do Talianska nepôjde až na jar, ale rovno teraz. Jeho otec si zaumienil, že keď prišli o jednu letnú vilu, potrebujú druhú. Samozrejme kto iný by mohol uskutočniť jej zariadenie, ak nie ich rodinná firma. Daniel mu vysvetľoval, že pobočku v Taliansku nemajú a rozširovanie ich firmy po celej Európe nemusí dopadnúť najlepšie vzhľadom na ich kritickú finančnú minulosť. Jeho otec ho ani v tom nechcel poslúchať a preto sa stretol s Martinom na prediskutovanie úveru na výstavbu pobočiek v Taliansku, čo mu zákerne zmýšľajúci Martin vyhadzoval na oči pri ich spoločnej večery s Klárou.

Daniel držal v sebe tak veľa vecí, že už ani nevedel, čím by začal, keby jej to všetko má povedať.

Sadol si naspäť na jej gauč a ona ho nasledovala. Jej hlavu položil na svoje rameno.

"Ja viem, že odo mňa čakáš dáke vyjadrenie, ale nedokážem to Klára." Hovoril jej počas toho, ako ju chytil za ruku. Klára sa pozerala rovno pred seba na zapnutý televízor, ale vôbec ho nevnímala. Bola zúfalá z toho, že nevie čo sa deje a on jej to nepovie.

"Situácia je taká, že budem musieť odísť." Hovoril jej ďalej.

Hlavu zdvihla z jeho ramena, aby mu videla do očí. V tých jej sa ukrýval až neuveriteľný strach z toho, čo práve povedal. "Kam odísť?"

"Do Talianska." V jeho ústach ostalo sucho. Videl, aká zaskočená ostala.

"Na koľko?" Pýtala sa s nádejou, že to bude len na krátko.

"To ešte neviem, možno na dva mesiace, možno viac." Obával sa to čo i len vysloviť.

"Prečo?" Hovorila so smútkom v hlase. Pýtala sa ho jednoslovné otázky, pretože zo seba nedokázala dostať viac. Bol to jej šéf, jej hraný partner, no v neposlednom rade to bol muž, do ktorého bola beznádejne zamilovaná. Čo mala bez neho robiť dva mesiace? Čo ak to bude viac? Nechcela si ani predstaviť sedieť v kancelárii bez toho, aby sa na neho niekoľko krát do dňa pozrela a on sa usmial. Nechcela sedieť a v tichosti pracovať, chcela celý deň počúvať jeho hlas tak ako doteraz.

"Potrebujem tam ísť viac z rodinných dôvodov, než z pracovných." Priznal.

Čo má ďalšieho brata dopekla?! "Z akých rodinných dôvodov? Daniel, potrebujem vedieť viac." Hovorila trasľavým hlasom, ktorý sa jej lámal pri každom vyslovení ďalšieho slova.

Daniel jej rozpovedal celú situáciu s vilou, na detailoch samozrejme šetril. Vysvetlil jej len to, že sa mu podarilo nakoniec presvedčiť otca, aby nezakladal pobočky v Taliansku a na výmenu za to jeho otec požadoval, aby Daniel išiel do Talianska a osobne dohliadol na to, aby sa vila dokončila a vkusne zariadila.

"A kto bude riadiť firmu?"

"Môj otec, tak ako doteraz. Každý, kto bol na tej pozícii, kde som teraz ja, aj tak vždy nasledoval pokyny môjho otca." Objasnil jej situáciu vo firme. "Vy sa postaráte o našu kanceláriu a on už zvyšok vyrieši." Pokračoval.

Za iných okolností by Klára skákala radosťou, pretože to, čo práve počula znelo ako povýšenie, no teraz v jej vnútri nebol iný pocit, než smútok. Jednoducho tam nechcela byť bez neho. Ako Daniel prišiel, už to pre ňu nebolo o práci, ktorá ju bavila, ale o tom, s kým ju robila.

Ahojte 🙂 prepáčte, že nová časť je až v tomto neskorom večernom čase. Dúfam, že sa vám páčila, aj keď to, čo Daniel Kláre oznámil nie je úplne radostná správa. Ako si myslíte, že to celé dopadne? Poslúchne Daniel svojho otca a pôjde do Talianska? Čo toto nečakané Danielove odcestovanie môže spraviť s ich vzťahom?
Teším sa na vaše hviezdičky a komentáre 🥰 A nech nezabudnem, prekročili sme 500 prečítaní, za čo vám z celého srdca ďakujem!