For tonight

46.

Klára nevedela zo seba dostať jediné slovo. Mala sa tešiť alebo mala kričať? V jej vnútri nastal maximálny chaos, pretože konečne mala aspoň malý pocit, že sa zmierila s faktom, že to medzi nimi dvomi nadobro skončilo. On jej však pred chvíľou povedal, že chcel byť s ňou. Ako si to mala vysvetliť? Chcel si s ňou dať poslednú kávu v ich obľúbenej kaviarni alebo s ňou tých káv chcel v živote vypiť viac? Protichodné myšlienky jej behali v hlave ako na pretekoch.

Uvidel na nej, že z jej tváre akoby odrazu odišla farba, celkom zbledla a v očiach mala neprítomný pohľad. "Prosím ťa, len znovu neodpadni." Zasmial sa, avšak z jeho reakcie bolo evidentné, že má o ňu strach. Ešte chvíľu neodpovedala, čo Daniela primälo k tomu, že ju chytil za predlaktie. V ten moment, akoby sa vrátila naspäť medzi "živých". 

"Daniel, ako to myslíš?! Čo odo mňa vlastne chceš?!" Snažila sa tlmiť výšku svojho hlasu, nechcela v kaviarni robiť rozruch. 

Tentokrát ostal ticho on. Daniel, pán poznám všetky odpovede, ostal bez slov. Kláru jeho reakcie čím ďalej, tým viac miatli, čo spôsobovalo, že jej srdce sa lámalo nespočetne veľakrát na malé kúsky. 

"Daniel, ja už nevládzem." Povedala Klára nakoniec, keď sa nedočkala žiadnej odpovede od neho. Z kabelky v rýchlosti vybrala pero a podpísala svoju výpoveď, ktorú si mimochodom ani len nestihla prečítať. Danielovi skoro vyskočili oči z jamiek. Neveril tomu, čo sa práve odohralo a znovu nespoznával Kláru. Vedel o nej, že ona bola vždy tá, ktorá o nich bojovala. Dávala mu priestor a čas, dávala mu podporu v každej situácii a vždy sa pri nej cítil pochopený, aj keď vedel, že s niektorými vecami nesúhlasí. Vždy s ním komunikovala o všetkom so sto-percentnou úprimnosťou a on si uvedomil až v okamihu, kedy vychádzala z dverí kaviarne, že teraz je to on, ktorý musí komunikovať a bojovať, ak si ju v živote chce udržať. Schytil jej výpoveď, ktorú nechala položenú na stole a vybehol z kaviarne za ňou. 

"Klára!" Kričal po nej, keď si všimol rýchlo kráčajúcu, nízku ženskú postavu. 

V momente, keď otočila svoju hlavu, aby na neho videla, boli od seba vzdialení aspoň na päť metrov. Zastali. Daniel rukami pretrhol jej výpoveď, ktorá už aj tak začínala byť premočená od padajúceho snehu. Niekoľko kusov papiera vyhodil do vzduchu a ona sledovala, ako dopadajú na zem spoločne so snehovými vločkami. 

"Neprijímam tvoju výpoveď!" Kričal po nej, pretože ani jeden z nich nespravil krok k tomu, aby sa priblížili. "Neopúšťaj ma Klára! Ak chceš odísť, môžeme! Alebo môžeme ostať.. ale urobme to spolu! Prosím." 

Keby nebola v takom šoku z toho, čo sa práve odohráva, asi by sa zasmiala. Večne nadradený Daniel ju práve na ulici, priamo oproti budove s ich firmou, na plné hrdlo prosil, aby ho neopustila. Nikdy v živote by od neho nič podobné nečakala. Vyzeral tak zúfalo, až sa mu to nehodilo. 

"Čo mám spraviť, aby si ostala so mnou?!" Ešte stále kričal a okoloidúci ľudia s nadšením sledovali túto "filmovú" dramatickú situáciu.

Klára pokrútila hlavou a na jej tvári sa zjavil úsmev. "Hlavne už nekrič!" Spravila krok dopredu, aby sa k nemu priblížila, on ju však predbehol. Rukami ju obopol okolo pásu a zdvihol ju do vzduchu. Celý ten čas si priala, aby sa stalo niečo podobné. Priala si, aby jej povedal, že s ňou chce byť, pretože ona si bola maximálne istá, že chce byť s ním.

"Klára, posral som to. Sľubujem, že už ťa nikdy nepustím." Šepkal jej do od snehu mokrých vlasov. 

"Milujem ťa Klára." Povedal jej, keď sa mu pozrela do očí. 

Vedela, že s nikým iným by nezažila to, čo s ním. Toľko nepredvídaných chvíľ, toľko chvíľ, kedy sa cítila plná života len vďaka nemu. Ten žiaľ, ktorý ešte donedávna prežívala jej odrazu dával zmysel. Náhle zistila, že láska, ktorá prináša toľko naplnenia a radosti, dokáže priniesť aj obrovský smútok a prázdnotu. Ona však v tomto momente, ktorý jej až nepochopiteľným spôsobom dával zmysel, zistila, že je ochotná riskovať prežitie akokoľvek veľkého smútku, ak to má znamenať, že s ním môže zažiť čo i len jednu ďalšiu nádhernú chvíľu. 

"Aj ja ťa milujem Daniel." Odpovedala mu úprimne. Ich pery sa spojili v jedny do hlbokého bozku. Ešte stále ju rukami pevne držal vo vzduchu a obidvaja cítili vzájomné teplo, ktoré sa vytváralo spojením ich tiel. Priali si zaseknúť sa v čase. Priali si, aby tento moment nikdy neprestal. 

"S tebou som najšťastnejší, aký som v živote bol. Nechcem sa posunúť, nechcem vedieť, aké je to byť navždy bez teba." Hovoril jej, keď už stála obomi nohami na zemi, jej hlavu držal v svojich dlaniach. 

Pre Kláru bolo obrovským prekvapením, ako Daniel dokázal otvorene rozprávať o jeho citoch k nej. Prežívala akési zadosťučinenie za to, že s ním mala trpezlivosť a ukázala mu, že práve v zraniteľnosti sa ukrýva sila každého z nás. V tento okamih si dokázala predstaviť, akú hrdosť prežívajú učitelia, ktorí sa po ukončení štúdia lúčia so svojimi žiakmi. Mala pocit, že práve prežívala niečo podobné. Tak veľmi ho milovala, že stála pri ňom aj v momentoch, keď jej svojimi činmi ubližoval a ranil ju. Ukázala mu, že nie každý jeho prejavenú zraniteľnosť využije a sklame ho. 

Zotrvávali v dlhom a tichom objatí, ignorovali všetko, čo sa dialo okolo nich. Akoby neexistovalo na svete nič iné, len oni dvaja. 

"Asi by sme sa mali vrátiť zaplatiť láska." Prehovoril nakoniec Daniel so širokým úsmevom na tvári a ona si uvedomila, že z kaviarne odišli bez platenia. 

Ahojte :) Posledná časť teda nakoniec vyšla dnes a verím, že sa vám tento rozkošný, snežný, romantický okamih páčil <3 Veľmi sa vám všetkým chcem poďakovať za prečítania, hviezdičky a komentáre k For tonight :) Ďakujem a vážim si vašu podporu <3 

Ak by ste v komentároch prejavili záujem, môžem vydať ešte bonusovú epilógovú časť <3 

- Vaša arsboni :)