Z pohľadu Chrisa:
Dylan: Máme problém
V tom momente som sa napriamil odpisovať, hneď ako som pocitil, že sa niekto prehadzuje som sa pozrel na spiacu Jess, ktorú som naštastie nezobudil.
Zobral som perinu a prikryl ju a dal som jej pusu na čelo.
Postavil som sa z postele a začal sa obliekať. Vyšiel som cez okno a posledný krát som sa na ňu pozrel, rýchlo som zliezol a pobral som sa k autu. Hned ako som nasadol, vybral som mobil a vytočil som číslo.
Chris : Čo to má kurva znamenať?!
Dylan : Musíš byť hneď tak nepríjemný?
Chris : No prepáč, ale kebyže ťa niekto zobudí a hlavne vtedy, keď si s frajerkou, tiež by si nebol dvakrát nadšený.
Dylan : Fajn, upokoj sa. Ide tu o to, že niekto vnikol na naše územie a ukradol náš tovar.
Chris : Čo spravili?! To nemyslíš vážne! Kurva!! Ja ich zabijem!!
Zložil som mobil a hodil som ho na sedadlo vedľa mňa a začal som búchať do volantu. Hnev sa vo mne búril čo raz viac a viac. Vyzerá to tak, že dneska sa bude prelievať krv.
Dupol som na brzdu, zobral som si mobil a vyletel som z auta. Prerazil som vchodné dvere a vletel som do obývačky. ,,Čo kurva?!" Dylan sa postavil a hneď keď ma zbadal ztíchol.
"Okamžite chcem všetky informácie čo máte o tých zkurvysynoch, ktorí chcú veľmi skoro umrieť. Budem veľmi rád ak ich budem zabíjať rad po rade." všetci čo boli v miestnosti na mňa len vystrašene pozerali a ani necekli.
"Tak bude to!" skríkol som a všetci sa zľakli.
"Nevieme o nich veľa, iba ..." nedopovedal a začal niečo HĽADAŤ, potom vytiahol pokrčený papierik a podal mi ho.
Jediné čo tam bolo napísané bolo : "Dávaj si pozor na tú tvoju šľapku, toto bol len začiatok braček."
Ani som nemusel dlho rozmýšľať a hneď som vedel kto to je, tlak mi stúpol na 3 784 929 284. Pokrčil som papier a hodil som ho o zem, začal som sa prechádzať hore-dole. Rozmýšľal som nad tym kde sa môže ten kokot skrývať, ale hlavne som rozmýšľal nad tým ako ochrániť Jess.
,,Kde sú?!" pozrel som sa na Dylana a ten hned vedel o čo ide. ,,Chilku to potrva kym vsetko spojaznim a najdem ich." vybral elektroniku a zacal ju spojaznovat.
,,Klud chlape, najdeme ich a zabijeme. Ale ak sa neokludnis a nezacnes mysliet hlavou ale zadkom tak to este viac posereme a potom sa možme akurat tak opúštat a to nam nepomože." clarke prevratil a sadol si na gauč.
,,Viem to! Kurva nie som sprosty, ale ako sa mam ukludnit, ked nam ukradli tovar!A k tomu sa vyhraza mojej frajerke nemôže byt nič lepšie." zatlieaskal som a na silu sa zasmial. Toto je ako zly sen.
"King!!" okríkol som ho a vypadol mu mobil. "Daj mi ten mobil." - "Nie! Na to nemáš právo!" - "Nebuď ako malý a daj mi ho, nechci ma nasrať!"
Odomkol som ho a zrazu mi na displeji vybehli spravy.....od Rose?Začal som sa rehotat na cely dom ako som čital jednu spravu po druhej.
,,Mal by si obmedziť fet." james sa zasmial a sadol si vedla Clarke. Stale som sa smial a začal som čitat spravy nahlas ale mimikovym hlasom.
Rose : Ďakujem za záchranu :3
King : Nemáš začo, ale nemusela si tak vystrájať.
Rose : Dobre prepáč, ale nemusel si ma z toho auta vytiahnuť a potom si ma vyhodiť na plece.
King : Ty si ma zase nemala chytať za zadok, Vieš....je to vzácny klenot.
Rose: takže klenot...hmm.
Keď som si to dočítal nahlas každy sa smial so mnou okrem Kinga ten iba zazeral.
,,Miesto toho aby si flirtoval s mojou sestrou si ju mal strážit Andrew(Kingove prave meno) Sice si ma pobavil ale nezabudaj na fakt že je to stale moja sestra a dam si na teba pozor." hodil som mu mobil naspať a išiel sa napiť.
,,Mam ich!" zahlasil Dylan. ,,Su na laker street."
,,Čo tam robia? Ta ulica je sto rokov opustena, vraj je tam aj zakazane chodit kvoli rozparom vo vzduchu." vyhlasil Clarke a zamračil sa.
,,Je mi to jedno, zbalte sa ideme si po nich." zahlasil som a každy ako na povel sa zdvihol a namieril si to do auta.
Toto bude ešte dlhá noc....
Z pohladu Jess:
Prešla som rukou po plachte no nik tam nebol. Prudko som otvorila oči a sadla som si. Poobzerala som sa po izbe a hľadala ho. ,, Chris!" po tichu som zakričala, mysliac že je v kúpeľni, no nik sa neozval. Vstala som z postele a začala myslieť na to kde je. Boli len 3 hodiny ráno, kde mohol byt.
Prešla som k svojmu mobilu a hneď mu začala volať, no nezdvíhal. Keby, že nejme v takej prijebanej situácii, nebála by som sa on ho. Ale viem, že len pred niekoľkými hodinami bol poriadne nasratý, tak, že by niekoho aj zabil.
Prešla som k šatníku a zobrala si čierne legíny a vyzliekla som si šortky a obliekla som si zelenú bundu. Pomaly som vyšla z okna a namierila som si to k nim domov.
Keďže ani po 300 klopaní neotvorili, rozhodla som sa mu zavolať no márne. Sadla som si na chodník a vzdala to. Jeho ďalší dom je od nej najmenej 10Km musela by bežať aby to do rana no stihla. NO predsa len si priznala, že jej kondička je nič moc.
Zrazu jej zazvonil mobil. V nádeji, že to bol Chris, som si ho rýchlo vytiahla no na displeji bolo Rose.
,,Áno?" zašepkala som.,,Jess! Kde si? Potrebujem tvoju pomoc.",,Č-čo? som pred tvojim domom." okamžite som sa zdvihla a srdce mi búšilo o 106.,,Super, bež na laker street. Ihneď!" ,,Prečo?!"
,,Chris." a viac som vysvetľovať nepotrebovala.
