Z pohladu Chrisa:
Biele svetlo, kde to som? Som mŕtvy?
"Chris" počujem hlasy... "Chris" Jess? Rose?
"Neopúšťaj ma!" Jess.... čo sa stalo. Kde je? Kde som ja?
"Prosím!" počujem plač. Plače.. Jej hlas je tak blízko, ale pri tom tak ďaleko.
Nedokážem jej pomôcť. Nedokážem otvoriť oči a vidieť tie jej. Nedokážem sa jej dotknúť.
Toto nemôže byť koniec.
Z pohľadu Jess:
Rýchlo som vbehla do nemocnice a hľadala vrátnickú. ,,Dobrý, Chris Price, práve ho zobrali na operačku." bez jediného dychu som odpovedala a čakala čo povie. Musím byt pri ňom. Verím, že žije.
,,2 poschodie, 3 dvere zľava. Počkajte prosím vas vonku." prikývla som a rozbehla som sa po schodoch hore. ked som otvorila dvere nad ktorými stal nadpis 2.poschodie vletela som na chodbu a hľadala som 3 dvere vľavo.
Hneď ako som ich našla som sa pozrela cez ne a videla som okolo Chrisa niekoľko doktorov. Slzy sa mi tlačili do očí a prosila som boha nech mi ho vráti. ,,Nevyzerá to dobre," niekto sa ozval spoza mňa, rýchlo som sa otočila a videla som Dylana.
,,Čo?" jeho slova ma zranili, nemôže to byť pravda. Ja Chrisovi verím. ,, Už v sklade, to nevyzeralo dobre-." ,,Prestaň dobre!" nechcela som ho počúvať."
,,Nechcem ti to hovoriť, ale budeš sa musieť pripraviť aj na to najhoršie." chvíľku pomlčal a potom sme si pozreli navzájom do očí. ,,Na to že môže aj zomrieť." už som to nevydržala, spadla som na kolena a plakala som. Dylan ku mne pribehol a objal ma.
"Nie, nie ,nie toto je zlý sen. Určite sa zobudím v posteli a uvidím vedľa mňa spiaceho Chrisa. Všetko je to len zlý sen. Len zlý sen. " opakovala som si to stale v hlave až som na koniec podľahla stresu, panike a omdlela som.
Z pohľadu Rose:
,,Môžeš kurva pridať!" stali sme v prijebanej zápche. Vážne?!
,,Hej, upokoj sa!" Clarke na mňa zvýšil hlas. Videla som mu v očiach, že to nechcel. Ale nikto by nechcel byt v takej situácii akej sme boli mi. ,,Jak sa mam kurva upokojiť, môjho brata operujú a King furt leží na zadnom sedadle celý od krvi, takže ešte raz. Jak sa mam ukludniť .!!" priam som ziapala.
To len my môžeme byt v úplnej riti!
,,OKay, fajn, môžme to spraviť takto, bud porušíme pravidla a prejdeme na červenú alebo ostaneme tu a necháme kinga vykrvácať." vypleštila som nan o oči a snažila sa zistiť ci jemu niečo nevyteká z mozgu.
,,Jebe ti?!" zvrieskla som. ,,Co? vždy je dobre mat náhradný plan a iný ma nenapadol." zatlieskala som mu na to aký strašný kokot to je.
,,Chápem plan 1. " zamrmlal, vytočil volant a predbehol všetky auta a prešiel cez červenú. Pozrela som sa do zadu kde King ležal na Jamesovi. ,,Ako mu je?" spýtala som sa no on pomaly otočil hlavu k oknu. Nikto nechcel nič vedieť, ani počuť. Bol na tom zle a je len otázkou ci prežije.
,,Rose." potriasol mnou Clarke. ,,Čo?" otočila som sa naspäť do predu a pozerala som sa na cestu. ,,Dylan, Jess a John sú už v nemocnici, Jess vraj odpadla tak je Dylan s ňou a John zatiaľ stráži Chrisa." pomaly som prikývla a myslela som na Jess, ako sa môže asi cítiť.
Ked auto konečne zastalo, doktori nám prišli pomôcť a odniesli Kinga do nemocnice. Rýchlo sme všetci vbehli dovnútra a ponáhľali sa na poschodie kde bol Chris. James a Clarke bežali za Kingom a ja som hľadala Jess.
Hneď ako som našla izbu kde ležala, zastavila som sa a rozdýchala som to. Dylan sedel vedľa nej na sotlicke a daval na nu pozor.
,,Ako jej?" vosla som do izby a Dylan mi hned uhol aby som si sadla. Vdačne som prikyvla a sadla som a chytila jej ruku do svojej. ,,Dobre, myslim. Je len vystresovana z tohto všetkého a hlavne sa boji o Chrisa tak ako všetci.
,,ANi mi nehovor." povzdychla som si. ,, A čo king? " opýtal sa vahavo. ,,Je na operačke." nechcela som to viac rozoberat. Teraz jedine co pomoze je modlenie, ze obidvaja to preziju.
,,Rose?" pozrela som sa na Jess, ktora sa na mna so slzamy pozerala. ,,On?" pokrutila so hlavou. ,,Este stale ho operuju." vzdychla aj ked som videla, ze ju to stale trapi. Posadila sa a hned sa chcela postavit.
,,Počkaj čo robíš?" ihned som ju zastavila. ,,Musim byt pri nom. Musi vediet, že som tu."
,,Chapem ta, ale len teraz si sa zobudila, daj tomu chvilku a pustim ta. Nepotrebujeme este aj teb aopatrovat. " prikyvla lahla si napsat.
,,Máš pravdu." zakryla sa s perinou a pozrela sa na mna. Usmiala som sa a chytila spom jej ruku. ,,Sme v tom spolu." prikyvla. ,,Oni to zvladnu."
AKo čas bežal, čakali sme. Kinga operovali niekolko hodin a Chrisa tiež. Hneď ako Chrisa previezli na izbu Jess tam ostala snim a opatrovala ho. Zatial čo ostatny vonku strážili dvere aby sa k nim nikto nedostal a nedokončil to čo začal.
Ja prave teraz sedim vonku pred izbou kde operuju Kinga a čakam kým sa to skonči. Doktor sa furt nevratil a nic o nom nevieme. Modlim sa aby to zvladol. Možno Kinga poznam kratko. NO otvoril mi oči a viem sebaisto povedat že ho milujem.
Neviem si ani prestavit čo by sa stalo keby odišiel. ANi pomysliet na to nechcem . ,,Ešte stale nič?" Clarke sa na mna pozrel s nadejou no ta hned zhasla, pokrutila som hlavou.
,,Kurva," zahrešil. ,,Čo im to tak dlho trva." uz bol netrpezlivy. ,,Snažia sa ho zachrániť." zašepkala som. ,,Alebo zabit." povedal bez ducho. ,,Nerozmýšlaj tak. Musíme počkať to je jedine co musíme." povzdychla som. Nikoho totu nebavilo.
Pri Chrisovi nam len povedali že je vonku z toho najhoršieho. Ale to tak isto nevylučuje, že sa vyhol smrti. Vdaka nemu bola Jess v dalšej depresií.
,,Rose?" otocila som hlavu k Clarkovi. ,,Chces nieco na jednenie alebo na pitie? Idem do bufetu." pokrutila som hlavou. ,,Nie, vdaka. Som v pohode." slabo prikyvol a odisiel za roh.
POzrela som sa na dvere a čakala kym sa otvoria a vyjde doktor a povie mi že to prežil. Len tak malo mi stačí aby som bola štastna. A ked som to najmenej čakala dvere sa otvorili.
Ihned som vyskocila na nohy a vykrocila som k doktorovi.
,,Pán doktor, ako mu je?" moje oci sa naplnili slzami a cakali na odpoved. Doktor sa na mna pozrel a pomaly pokrutil lavou.
Za chyby sa ospravedlnujem. 😊
