,,Chris toto je tvoja doučovateľka." otočil som sa a uvidel som ju. Jess.
,,Prečo ste ma volali pán riaditeľ?", opýtala sa milo.
,,Pán Price potrebuje doučovateľa, tak sme mu vybrali vás pani Parker."
,,Pán.. pán.. pán riaditeľ a musím to byť práve ja."
,,Áno musíš lebo si žiačka s najlepším prospechom tu na škole. Teraz sa vrátite do tried a nebudete mi odvrávať."
,,Ale pán riaditeľ.. ", nestihla dopovedať keď ju riaditeľ prerušil.
,,Nie, teraz sa vrátite do tried a to okamžite!", zakričal ako keby za môj prospech mohla ona.
Vonku z riaditeľne
Z pohľadu Jess :
,,Čo si o sebe myslíš?! Myslíš si, že keď si vybavíš aby si ma doučovala, že si ťa budem všímať?!", začal na mňa bezdôvodne jačať. Čo si o sebe myslí, že celý svet sa točí okolo neho?
,,No prepáč, no ja som o tom tiež nevedela, a ak si myslíš, že ma zaujímaš tak si na veľkom omyle! Si posledný človek, ktorý by ma zaujímal, a ešte jedno keď si taký múdri jebem na teba. Doučuj sa sám a ak ťa vylúčia, veľmi rada som ťa spoznala."
Chris sa na mňa pozeral ako by som mala 5 hláv. Absolútne nechápal čo sa tu deje, a ak mám byť úprimná ani ja sama neviem čo sa stalo. Proste som sa otočila a odkráčala do svojej triedy.
Hneď ako som vošla do triedy, všetka pozornosť padla na mňa. Ospravedlnila som sa učiteľovi za vymeškanie hodiny. Hneď ako som si išla sadnúť na miesto, otvorili sa dvere a v nich stál Chris. Najprv sa na mňa pozrel s ľútosťou, ktorú som mu nezožrala a potom sa vybral k učiteľovi a na miesto, ktoré bolo bohužiaľ vedľa mňa.
Celú hodinu sme sa ignorovali. Potom ako sa skončila hodina som si zobrala veci a išla som za babami, s ktorými som tú vec nerozoberala. Pekne v tichosti sme vošli do jedálne,vieme ako kuchárky neznášajú hluk.
Ako vždy sme mali švédske stoly. Vybrala som si šalát s kuracím mäsom. baby si vybrali šalát, iba šalát vraj držia diétu.Podľa mňa sú dosť chudé ale tak kto to rieši. Sadli sme si na naše obľúbené miesto vedľa okná. Bol tam príjemný čerstvý vzduch.
S Rose sme sa rozprávali o všelijakých predmetoch a o tom čo budeme robiť cez víkend. Nicole furt jedla a na niečo myslela, nás ignorovala.
chcela som povedať babám nejaký vtip, no práve ma niekto poťukal po rameni. Otočila som sa a uvidela som Chrisa. Ignorovala som pohľady báb.
,,Čo tu chceš?"
,,No aj ja ťa zdravím. Pre začiatok by som sa chcel ospravedlniť, za to čo sa stalo pred riaditeľňou. Viem, že som nemal na teba tak vyjsť a som si vedomí, že som to prehnal a ospravedlňujem sa ti."
Ignorovala som ho a začala som jesť svoj šalát, baby len na mňa čumeli a tak isto aj na Chrisa. Chris odstrčil Nicole a sadol si na lavičku.
,,Počúvaj ma, viem, že si na mňa nasratá a máš právo, ale teraz sa nesprávaj ako sviňa a pomôž mi!", vypulila som naňho oči a šalát som rýchlo zapila vodou.
,,Ja sa správam ako sviňa?!", trochu som zvýšila hlas.
,,Ty si bol ten, ktorý na mňa začal nadávať a hovoriť hlúposti, tak láskavo vypadni."--,,Čo mám spraviť aby si mi odpustila? Priznal som si vinu, aj to, že som spravil chybu. Potrebujem tvoju pomoc, v žiadnom prípade nechcem opakovať ročník alebo horšie, aby ma vyhodili."
