Jess rýchlo zoskočila z toho chlapca a pozerala na nich zdesene.
,,Ma-m-mi? Oc-ci??.... čo tu robíte?" Jess sa rýchlo postavila a napravila si tričko.
,,To by sme sa mali pýtať mi mladá dáma!!" Jessin otec zakričal a chytil Chrisa za ruku a začal ho ťahať preč z izby. ,,Oci nie!! nechaj ho." Jess kričala ako za nimi dychtivo bežala a snažila sa ho zastaviť. Jessin otec otvoril predné dvere a vyhodil Chrisa na ulicu. Podišiel k nemu a ukázal naňho prstom.
,,Ak sa ešte raz priblížiš k mojej dcére, tak si ma nepraj!" zakričal a zabuchol za sebou dvere. Chris sa postavil a začal nadávať, ťahal sa za vlasy a kopal do všetkého čo mu prišlo na oči. Jess sa snažila dostať za ním von, ale otec ju zastavil, posadil ju do kresla v obývačke a nedokázal udržať nervy ani slová čo mal na jazyku, presne ako jeho manželka.
,,Nemôžem tomu uveriť... odídeme na pár dní preč a ty to hneď využiješ?! Takto sme ťa nevychovali Jess!" kričal.
,,Oci ja vám to vysvetlím, nebolo to tak ako to vyzeralo" neuveriteľne sa na mňa pozreli a pokrútili hlavou. ,,Nebolo to tak ako sme videli?! Počuješ sa vôbec?! Aspoň nám neklam!"
,,Ale ja vám neklamem, naozaj mami prosím." Jessina mama pokrútila hlavou. ,,Otec má pravdu, takto sme ťa nevychovali, vieš si predstaviť, že keby sme prišli skoršie ten chlapec by ťa mohol znásilniť?!" Jess sa na nich nechápavo pozrela.
,,Znásilniť?! Je to iba hra! Nič viac by sa nestalo!" už kričala aj Jess.
,,Hra?! Takže ty sa chceš teraz hrať?!" jej mama sa na ňu neveriacky pozrela. ,,Nie mami, to čo sme robili bola hra." ovzdušie v izbe sa naplnilo otázkami a neverou.
,,Myslíš si, že bozkávanie je hra? Si na to ešte malá! Neverím tomu čomu sa ma tu snažíš presvedčit!" odfrkla.
,,Počúvaj ma, je to iba hra, Divadelná hra."
,,Aká hra?"
,,Romeo a Júlia. Je to školská hra kde sme ja a Chris hlavnými postavami. Nič čo sme robili nebolo naozaj aj keď to bol len bozk. Práve keď ste prišli ma pobozkal, lebo sme to mali v texte. Prisahám."
,,Jess, ja neviem čo si mám o tom myslieť.. " chvíľku rozmýšľala a potom sa zase pozrela na svoju dcéru. ,,Ak si myslíš, že nás oblafneš nejakou výhovorkou tak si na zlej adrese."
,,Nie! Mami je to pravda, ak neveríš kľudne zavolaj do riaditeľne a opýtaj sa. Ale mala by si vedieť, že ja by som vás nikdy nesklamala a neoklamala. Veď sa pozrite na Chrisa on je na našej škole populárny... Myslíte, že by chcel chodiť s niekým takým ako ja?!"
Hneď ako dopovedala, do očí sa jej nahrnuli slzy. Jej matka to nevedela vydržať a vtiahla ju do objatia. ,,Pššt.. zlatko nehovor to. Určite príde jedného dňa chalan, ktorý ťa bude milovať takú aká si." pohladila ju po vlasoch a šepkala jej povzbudzujúce slová.
,,Počkaj.. Chceš povedať, že ten hajzel ti niečo takéto povedal alebo naznačil? Ublížil ti nejako?! Lebo ak áno zabijem ho." jej otec kričal.
,,Nie, nie. Nič také nespravil " zasmiala sa pomedzi slzy ,,to by si nedovolil, doučujem ho, bezo mňa je stratený." otec sa zasmial s Jess a pridal sa do objatia.
,,Prepáč, že sme ti neverili, si naša malá princezná a pomyslenie na to, že dospievaš a nejaký chlap sa ťa dotýka... Si na to ešte malá. Prosím ťa porozprávaj sa z riaditeľom, nech to predstavenie zruší alebo nech ťa z neho aspoň vynechá. Nechcem ti ublížiť, chcem pre teba to najlepšie. A to zahrnuje aj toto." otec dokončil monológ a Jess sa od nich odtiahla, utrela si slzy a prikývla.
