Inhuman 2

Kapitola 28.

Ešte v ten deň:

To čo doteraz som pokladala za dno svojej moci bol iba kráter, ktorý som prerazila a tam ma čakala skutočná hĺbka mojej moci. Nemala konca a ani začiatku. Bol to tunel, ktorý sa ťahal do nekonečna. Taká to moc... Ľahko by som dokázala roztrieštiť tento svet na omrvinky, no rovnako ľahko by som dokázala roztrieštiť aj samú seba. Stačil by mi na to jeden chybný krok, jedna zlá myšlienka, jedno nerozvážne použitie moci a moja myseľ by sa pod tlakom roztopila. Bol to test, skutočná skúška vôli nepodľahnúť tlaku moci a sily.  Bolesť, ktorá mi spaľovala vnútro musela byť potlačená do úzadia. Aby ma moc nepohltila skôr a aby som mohla mať svoju pomstu som všetku svoju pozornosť sústredila na nenávisť, ktorú som použila ako kotvu v mori moci. Nech nezabudnem kto som a o čo ma pripravili.

Výbuch mojej moci postupne zmizol a odhalil ma. Vedela som, že som sa zmenila alebo skôr premenila na svoju pravú podobu. Na bohyňu, ktorou som celý svoj život bola. Na ramena mi dopadli pramienky mojich strieborných vlasov. Nemusela som sa pozrieť nad svoju hlavu, aby som zistili, že mi nad hlavou žiari koruna. Na miesto toho som celú svoju pozornosť uprela na Krtka. Na perách sa mi vyčaroval úškrn, ktorý sľuboval  pomalú a bolestivú smrť. Pritom pohľade Krtko zbledol. Rovnako ako muž, ktorý ešte stále zvieral v rukách zakrvavenú dýku. Jeden chladný pohľad som venovala aj jemu.

S krvilačným úsmevom na perách som zdvihla ruku k jedinej veci, ktorá ma držala od mojej pomsty- k bariére. Nespustila som z neho pohľad, ani keď som z ruky vypustila prúd čistej energie. Prešla chvíľa, potom druhá, no o chvíľu sa ozvalo hlasné puk. Pritom zvuku sa Krtko zatriasol a spamätal. „To nie je možne." povedal slabým hlasom. „Žiaden z inhumanov..."

Môj trpký smiech ho prerušil. V hlase som mal smrtonosný pokoj keď som povedala: „Vyzerá to tak, že byť bohyňou má plno výhod."

Prúd čistej energie sa zosilnel. Bariéra pod mojou silou praskala, až nakoniec sa úplne rozplynula. So samoľúbym úsmevom som prešla hranicu, kde kedysi bola bariéra. Celou vôľou som sa snažila nepozerať na mŕtve Lukasove telo, ktoré bolo iba pár metrov. Už iba pár minút a bude po všetkom. Už viac nikdy nebudem musieť prežívať takúto bolesť. Už nikto ďalší kvôli mne nezomrie. 

„Mimochodom, čo sa týka tvojho mena, typovala som niečo tradičné a nudné. Niečo typu Sean, Dean alebo Sebastian, no ako vidím si muž plný prekvapení, nie je tak Dario?" Krtkova tvár nadobudne červený odtieň, keď hravo vyslovím meno, ktoré mi Jessica zašepkala pri rozlúčke- jeho práve meno. Potrebujem odpútať jeho pozornosť aby si nevšimol čo mám v pláne. Po celej miestnosti budujem tenký, no nepreniknuteľný štít z čistej energie, ktorá mu zabráni sa teleportovať. Tentokrát mi neutečie. „Dario, Dario, Dario." vylovujem jeho meno hravo. „Znie to dosť španielsky alebo portugalsky? Mám pravdu?"

Dario sa od hnevu vyslovene trasie, keď na mňa vyšle zelenú guľu jeho mágie. Guľu ľahko zachytím čistou energiu „Beriem to ako áno." poviem zatiaľ čo sa pohrávam s Dariovou mocou obelenou čistou energiou. Pohľad mi padne na muža, ktorý zabil Lukasa. Telom mi prejde nekontrolovaná vlna hnevu, keď sa neho sladko usmejem. Muž vyzerá zmätene a vystrašene. Predpokladám, že si plne uvedomuje, čo ho čaká potom čo vykonal Lukasovi- čo vykonal nám.

„Chytaj." poviem ešte sladšie a rýchlosťou svetla na neho pošlem Dianovu moc. Skôr ako sa stihol vyhnúť ho hmota zasiahla. Muž sa v bezvedomí zrútil na zem. Neumrel. Jeho čas ešte len príde. Kým doťahujem štít do dokonalosti sa vyberiem k Biblie Inhumanov. Dario uprene sleduje každý môj pohyb.  Mám čo robiť aby mi chladná nezaujatá maska zostala na tvári.  Aby som to všetko neukončila predčasne.  Pomalými krokmi podídem k Biblii Inhumanov. Kým znudene prevraciam strany, snažím sa ignorovať moc knihy, ktorá ku mne spieva.