Inhuman 2

Kapitola 5.

O rok a pol neskôr:
„Kde ideme?” spýtam sa  unaveným hlasom Lukasa, Jennifer a Aurélii. Dnes som celú noc nespala. Vždy keď som zavrela oči videla som Jessicu, svoje dvojča, a v ušiach mi zazneli jej posledné slová:„Nikdy nezabúdaj na nezábudku, sestrička.”
„No predsa do teba.” povie Jordan, ktorý sa pri nás odrazu objavil.
„A teba kto volal?” spýta sa Jessica.
„Nebodaj tým chceš povedať, že by ste niekde šli bezo mňa? Určite by vám chýbala moja čarovná osobnosť.” povie Jordan s pyšným úsmevom.
„A Max ťa pustila?” spýta sa Aurélia.
„S Max už nejaký ten piatok niesom.“
„Hej jasné teraz už chodí s Barb.” poviem s úsmevom.
„Nie náhodou s Kate?” spýta sa Lukas.
„Mylite sa, na sto percent chodí s Ellou.” zapojí sa Aurélia.
„Haha ani jeden z vás nemá pravdu. Dnes som s Laurou.” povie Jordan.
„Panenku, frajerku meníš častejšie ako ja spodnú bielizeň.” poviem s úsmevom. Jordan je tak trochu sukničkár.
Jordan si niečo zamrmle  a ja sa rozosmejem. Smiech mi však dlho nevydrží.
Na oblohe zbadám Iron mana, ktorého niečo alebo niekto naháňa. Zrazu Iron man urobí prudký pohyb ako keby sa niečomu vyhýbal. O pár sekúnd som zistila čomu.
Bombe.
Bombe, ktorá teraz padá priamo na nás. Na poslednú chvíľu ju stihnem zachytiť svojou čistou energiou. Zaťala som zuby a pomaly som bombu obalila čistou energiou. Potom som sa poriadne zaprela nohami o betón a bombu som poslala smerom ku Tonyho prenosledovatelmi. Našťastie som zasiahla cieľ a bomba ich rozprašila na prach.
Vedľa mňa ľudí pochytila panika. Kričali a nevedeli čo robiť. Vedľa nás zastalo auto. Keď sa stiahlo okienko takmer som vyskočila radosťou.
Nat.
„Potrebujeme tvoju pomoc.” povie Nat.
„Aké prekvapujúce.” poviem ironicky a Nat pohľadom naznačím aby trochu počkala. Našťastie Nat to pochopila a kývla mi hlavou.
Otočila som sa k Lukasovi. V jeho očiach sa objavili obavy. Na ústa som mu vtiskla jeden rýchli bozk. „Milujem ťa.”
„Aj ja teba.” povie a vráti mi bozk.
„Nezabudni nakŕmiť Salvadora.” zamrmlem a spomeniem si na mačku, ktorú mi raz daroval Lukas.
Nat si zakašle na znak toho, že by som si mala pohnúť.
„Čo najrýchlejšie choďte do môjho domu. Samanta vám otvorí.” poviem a nastúpim ku Nat do auta.
„V zadu máš oblek.” povie Nat a až vtedy si všimnem čierny oblek vedľa mňa.  Rýchlo si vyzlečiem svoje oblečenie a oblečiem si oblek. Nebolo to také rýchle ako som si predstavovala, keďže ma hádzalo zo strany na stranu.
„Kto bol ten fešák s ktorým si si vymieňala sliny?” spýta sa Natasha a venuje mi významný pohľad.
„Lucas. Tak nejak spolu chodíme.” poviem a dávam si vlasy do copu.
„Ako dlho?” vyzvedá Natasha.
„Niečo cez rok.” poviem a usmejem sa.
„Zopakuj to asi som zle počula.” povie Nat a ja sa zasmejem. „A ešte mi povieš, že ten Salvador je vaše dieťa a ja už určite dostanem infark.”
„Je to sphynx.” poviem cez smiech. „Bezsrstá mačka. Dostala som ju od Lukasa ku výročiu.”
„Dobre a teraz mám pár otázok ja. Čo sa to kurva deje? Prečo si sem, keďže pokiaľ viem od Sokovijskej dohody sa skrývaš? A čo to máš sakra s vlasmi?” vyhrknem zo seba pohľad upriem na Natashinu hlavu, ktorá je blond.
„Začnem pekne od začiatku. Tony nám poslal správu, že na New York útočí nejaká skupina ľudí. Prišli sme sem najrýchlejšie ako sa dalo. Zbuchali sme rýchli plán. Tony s Falconom zabavia tých na oblohe a Wanda s Vision zabavia tých dole. Chceme ich nahnať mimo New York na jedno pole či čo to je. Tam ich máme rozprašiť. Problém je v tom, že vyzerá to tak, že majú nejaké schopnosti a je sem istá pravdepodobnosť, že sú...” Nat nedokončí vetu, pretože jej skočím do reči: „Inhumani.”
„No je to iba pravdepodobne. Nedávno sme zachytili plán na výrobu rukavíc, ktoré by dokázali vysielať nejakú energiu alebo niečo na ten spôsob. Možno sa to niekomu už podarilo vyrobiť a teraz to testujú. V každom prípade je to nebezpečné.” povie Nat a síce sama tomu veľmi nechápem tak moje srdce zaleje nádej, že dnes nebudem musieť bojovať s Inhunmanmi.
„Je to však len pravdepodobne.” povie Nat a urobí prudkú otočku.
„Je sme aj Steve?” spýtam sa.
„Nie. Chcel prísť, ale vysvetlila som mu, že by to nedopadlo dobre. Tony by ho chcel zabiť a tým by sa mohlo všetko pokaziť.” odpovie.
„Dobre.” poviem.
„Mimochodom, sem máš slúchadlo.” povie Nat a podá mi ho. Rýchlo si ho pichnem do ucha a dvakrát po ňom poťukám.
„Švihnite si.” ozve sa hlas Wandy zo slúchadla. Chcela som niečo povedať, ale Nat ma predbehla: „Za necelú minútu sme tam.”
Len čo to Nat dopovie zbadám lúku na ktorej zbadám obrysy postáv. Zachviľu ti obrysy postáv rozpoznám. Wanda, Vision, Falcon a Tony. Všetci sa snažia odraziť útoky vojska, ktoré stojí pred nimi. Podľa môjho skromného odhadu ho tvorí minimálne pár stoviek ľudí. Nat prudko zabrzdí až keď nás od Avengers delia iba tri metre. Len čo vystúpim a dobehnem k Avengers vystriem ruku smerom k vojsku a vypustím čistú energiu. Tá sa však od nich len odrazí a nič im neurobi. Zostanem zaskočená. Ako je to možné?
„Štít. To si nečakala, že maličká?” povie Falcon keď si všimne môj nechápavy výraz.

Dúfam, že sa vám kapitola páčila a ospravedlňujem sa za gramatické chyby.   Budem extrémne rada za každú podporu, ⭐,💬.  S touto kapitolou niesom veľmi spokojná, ale neviem čo tam opraviť/doplniť, preto budem extrémne rada keby ste mi na ňu napísali váš názor do komentárov.
Vidíme sa zas o týždeň. Zatiaľ Čauky!❤