Inhuman 2

Kapitola 11.

O týždeň neskôr:
Môj život sa premenil na rutinu. Ráno stať, umyť sa, zahrať sa na súkromnú kuchárku Avengers, cvičenie, obed a cvičenie a cvičenie dokým som nebola taká vyšťavená, že som bola mimo hneď ako som si ľahla na posteľ.
Lukas bol na tom rovnako.
Natasha s Wandou a Tonym mu dávali riadne do tela. Učil sa všetko čo som sa niekedy učila aj ja. Na jeho tréningy som sa nebola ani raz pozrieť, no dnes by som to chcela zmeniť. Mienim sa zastaviť na jeho tréningu s Natashou.
Tento týždeň som s nimi ani raz neprehovorila. Sužoval má totiž pocit ťažoby, že som do tohto bordelu okolo Nezábudky zatiahla Lukasa. 
Našťastie Nezábudka od toho dňa na Malibu mlčí a nikto nezachytil nič podozrivé. Bola som z toho šťastná, lebo keby som zas mala stať tomu Krtkovi, tak by som to asi neprežila. Na Malibu som sa ledva vládala brániť, no to ešte útočiť. Je síce pravda, že som v tedy mala takmer vyčerpanú čistú energiu. Neopúšťa má však pocit, že aj keby som pri sebe mala všetku svoju moc, nezmohla by som sa pri ňom na nič.
Cítila som ako mi telom prešiel strach a nervozita. Siahla som po čistej energie. Ešte stále sa mi úplne neobnovila, čo má mierne vytáčalo.
Po minúte hrania s energiou som sa uvoľnila a šla do za Natashou a Lusacom, ktorý teraz majú spolu hodinu.
〰
Môjmu príchodu ledva venovali pozornosť. Natasha ho učila rôzne finty a chmaty, ktorých účinnosť si vyskúšal na vlastnej koži.
Z chuti som sa zasmiala, keď Lukas padol na zem ako vrece zemiakov.
„Plánuješ celý čas tam len tak stať a sledovať ako ma Nat mučí?” spýta sa Lukas a stále ležal na zemi.
„Nie, plánujem sa k nej pridať.” poviem a pohnem sa smerom k Lukasovi.
„Mám sa báť?” spýta sa posmešným tónom a konečne sa postaví.
„Byť tebou by som do nej zbytočne nerýpala.” povie Natasha a žmurkne na mňa. „Ukáž mu čo som ťa naučila.”
S Lukasom po mojom boku som sa presunula do ringu.
„Dúfam, že si za tento týždeň aspoň niečo naučil. Rada by som sa aspoň trochu zapotila.” poviem a zaujmem postoj. Lukas ma napodobní a Natasha zaujme postoj.
Prvý zaútočil Lukas. Jeho útoku sa vyhla. Potom zaútočil zas a zas.
Jeho útokom som sa jednoducho vyhýbala.  V Lukasovich očiach sa zaiskrilo akokeby pochopil, že sa po celý čas s ním iba hrám.
„Naučila ťa Nat aj niečo iné ako uhýbať sa?” povie a zas jeho ruka zasiahla iba vzduch. Skôr ako si stihol čokoľvek uvedomiť som ho chytila za ruku. Ruku som mu vykrútila.
Skôr ako Lukas stihol od bolesti vykríknuť som ho potkla a Lukas s hlasným dopadom spadol na zem.
„Postav sa lebo prechladneš.” poviem so smiechom v hlase a a podám mu ruku. Tú príme a ja ho vytiahnem na nohy. K nám sa pripojí Natasha a tréning pokračuje.
〰
„Sadni si.” poviem večer keď Lucas výjde zo spŕch.  Na sebe má už svoje pyžamo.
„Tvoj tón hlasu nenaznačuje nič dobré.” povie a sadne si vedľa mňa na posteľ.
Zrazu ma oblial studený pot. Bola nsom nervózna z toho čo som sa mu chystala povedať. O sebe. O svojej minulosti. O tom čo som urobila a čo Nezábudka urobila mne.
„Predtým ako začnem hovoriť, sľub mi, že budeš ticho do kým neskončím.” poviem vážnym tónom a otočím sa k nemu, no nepozriem sa mu do tváre.
„Sľubujem.” povie tiež vážnym hlasom akokeby vycítil o čom mu idem hovoriť. Na tie slová som si vzdychla a začala som hovoriť.
Prvé som mu povedala o vražde mojich rodičov a čo urobili aby pre mňa získali čas aby som mala šancu na útek. Potom ako som spoznala Avengers, zistila som že som Inhuman, o svojích prvých misiách a ako som ostala trčať v centre Nezábudky. Samozrejme som mu povedala aj o tom koľko ľudí som tam stihla zabiť. Potom som mu ukázala svoje jazvy na chrbte a povedala mu prečo som si ich vyslúžila. Rozprávala som mu o mučení a o všetkých veciach ktorými som si prešla kým som nespoznala Johna. Johna, malého anjela, ktorý je mŕtvy, kvôli tomu že som zabila Jordana.
Zabila.
Vlastnými rukami.
Ďalej som mu v skratke vysvetlila ostatné veci. Boj s Jessicou, ako sa mi objavila nad hlavou koruna z čistej energie a ako som porazila a zabila Jessicu.
Svoju sestru.
Svoju dvojičku.
Potom som sa odmlčala a nemohla som prestať plakať.
„Chápem, že je moja minulosť odpudivá a bože asi ma teraz nenávidíš.” poviem a stále sa trasiem od potlačaných vzlykov.
Lukas sa mi dotkne brady tak aby som mu videla do očí. No ja sa pozerám všade inde len nie do jeho očí. Nechcem v nich uvidieť sklamanie nad mojou minulosťou a nad tým,že sa do mňa zamiloval. Že sa zamiloval do netvora.
„Pozri sa na mňa.” povie jemným ale silným hlasom. „Pozri sa na mňa, Beth.”
Konečne sa pozriem do jeho očí. V jeho očiach v šak nieje sklamanie, hnev. V jeho očiach je toľko lásky, že sa ešte viac rozplačem.
„Prečo by som ťa mal nenávidieť, Beth? To čo si urobila si musela urobiť aby si prežila. Keby si to neurobila, nemal by som ťa teraz pri sebe. Nemal by som ako ťa poznať a ani by som nikdy neokúsil našu lásku. Nikdy, nikdy by som ťa nesúdil a už duplom by som ťa za to nenávidel, Beth.” povedal Lukas vážnym hlasom.
„Ty si ma nepočúval? Zabila som ľudí! Pozerala som sa im do očí keď im z nich vyprchol život!” poviem a zamračím sa na neho.
„Nie to ty si ma nepočuvala. Milujem ťa, Beth a je mi jedno čo si urobila, lebo vďaka tomu ťa tu teraz. A teraz prestaň revať, lebo vyzeráš ohavne.” povie a posmešne ma chytí za nos. V očiach sa mu hrajú iskričky radosti. Na tvári sa mi objaví úsmev.
„Tak ohavne, hej?” poviem a pozriem sa na Lukasa významným pohľadom. Skôr ako si stihne uvedomiť ho začnem biť vankúšom.

Zdravím vás u novej kapitoly! Túto časť som vydala raz už včera, ale z ničoho nič sa mi vymazala, takže som to sem dala ešte raz.  Kapitola vyšla celkovo neskôr ako som plánovala aj z toho dôvodu, že v poslednej dobe rozmýšľam, že skončím s písaním na dobu neurčitú a jeden z dôvodov je ten že niesom si istá či tento príbeh ešte niekoho baví. Každopádne ako vždy dúfam, že sa vám kapitola páčila a ospravedlňujem sa za gramatické chyby.
Zatiaľ Čauky!♥ A šťastnú Veľkú Noc!