Inhuman 2

Kapitola 9.

O dva dni neskôr:
Celá spotená som sa prebudila z nočnej mory. Zas sa mi snívalo o Jessice a o jej posledných slovách.
Poobzerala som sa okolo seba no každý spal ako zabitý. Ani sa im nečudujem. Dnes šli do nejakého klubu, kde sa konala nejaká párty. Šiel tam každý okrem mňa. Ja som dnešok celý prespala. Potrebovala som dobyť baterky, keďže toho bolo na mňa veľa. Útok, párty, nekonečná cesta na Malibu a potom ďalšia párty. Nemala som sa ani kedy poriadne vyspať.
Pomaly a potichu som odcupkala do kúpeľne. Dávala som si sakra pozor aby som nestúpila na nejakú spiacu postavu. Možno tie matrace na zemi neboli až taký dobrý nápad.
Zatvorila som dvere od kúpeľni a vyzliekla som si Lukasove tričko a nohavičky. Ti nečujne dopadli na zem. Potom som si už vychutnávala iba kvapky studené vody, ktoré zo mňa zmývajú pot.
V hlave mi vírili myšlienky. Naposledy čo sa mi sníval takýto sen... Vtedy sa vrátila Nezábudku a zaútočili na New York. Takmer som zomrela a vyčerpala som svoju mágiu. Našťastie s tou mágiu to je už lepšie. Stále sú s ňou problémy. Stále sa ovláda a privoláva sa omnoho ťažšie, ale už je to lepšie.
Ale keď Nezábudka sa naozaj vrátila... Nechcem myslieť na to aké to bude mať následky. Zvlášť teraz, keď majú také silné vojsko. Bude ich omnoho ťažšie poraziť.
Moje telo ovládla úzkosť. Jediná útecha jej bola, že Tony teraz určite hľadal všetky fakty a veci, ktoré by im mohli pomôcť a overiť si, že naozaj ide o Nezábudku.
Vypla som vodu. Obliekla si čisté nohavičky, natiahla si na svoje nahé telo Lukasove tričko. Vyšla som s kúpeľne. Na zemi som našla povalovať sa nejaké kraťasy. Neviem čije boli, ale rýchlo som ich na seba navliekla. Podľa toho, že mi siahali nižšie kolien som usúdila, že budú buď Jordanove alebo Lukasové. Ďalej som sa tým nezabývala a vyšla som z izby najtichšie ako sa dalo. Rovnako potichu som prešla aj chodbami, kým som sa neocitla pred hlavnými dverami. Friday mi otvorila dvere a ja som sa ocitla vonku.
Vypla som myšlienky a išla som kam má nohy niesli. Po pol hodine som sa ocitla na jednom útese. Toto miesto som poznala. Raz ma sem vzal Tony. Podišla som k okraju útesu a zapzerala som sa na more pod sebou. Bola som poriadne vysoko. Potom som svoj zrak upriamila na oblohu, ktorá bola sfarbená do rúžova a orandžova.
O pár minút výjde slnko.
A vtedy som pochopila, kam tými slovami Jessica mierila. Nechcela má vystrašiť. Chcela ma upozorniť.
Upozorniť na to, že ešte nieje koniec.
Chcela aby som to vedela a aby som sa na to mohla pripraviť.
Týmito slovami mi moja sestrička chcela ochrániť a chcela aby som ochránila každého koho milujem. Aby som neprišla o lásku ako prišla ona.
O lásku ktorú som ju zabila ja, vlastnými rukami nožom v hrdle.
A aj cez to čo som spravila, že som zabila jej lásku, Jordana, ma varovala.
Po líci mi stečie slaná slza. V tom zafúka vietor, ktorý má jemne pohladí po líci. Dnes budem mať oči na stopkách a budem pripravená na každú hrozbu.
„Nikdy nezabudnem na Nezábudku, Jessica, sľubujem.” poviem a skočím z útesu ako som už robila milión krát predtým.
〰
Sedím pri barovom stole a napchávam sa ovsenou kašou. Na rukách mi trónia moja náramky. Pomaly sa so kuchyne začnú hrnúť aj ostatný. Na každej tvári sídli rozospatý výraz. Rovnako rozospaté majú hlasy, keď mi prajú dobré ráno.
„Na stole máte niečo proti bolesti hlavy.” poviem pár ľuďom, ktorý prejdú okolo mňa.
Zrazu ma okolo pásu objali pár silných rúk. S istotou viem povedať, že je to Lukas.
„Takže ma chceš tými tabletkami zdrogovať a potom ma znásilniť?” zachrípne mi Lukasov hlas pri uchu.  Uškrniem sa od ucha k uchu.
„Prekukol si ma.” poviem s úsmevom. „A umy si zuby. Smrdíš ako nejaké lacné víno.”
Na to ma Lukas otočí ku nemu a dychne mi rovno do tváre.
„Fuj Lukas! To ste toho včera koľko vypili!? Z tvojho dychu by som určite nafúkala aj ja!” zakričím a buchnem ho do hrude. Lukas sa uškrnie a odíde si pripraviť raňajky.
„Nevidel dakto moje kraťasy?” spýta sa Jordan hneď ako vojde do miestnosti. Ja po ňom len hodím nevinný pohľad.
〰
Vzduchom sa vznáša lahodná chuť lahodného grilovaného mäsa. Chlapci sa rozhodli, že dnes budeme grilovať. Ja si zas lenošim na hojdačke vedľa Aurélii. V tom na nás padali dve fľaškové piva. Ledva sme ich stihli zachytiť.
„Máte dobrý postreh.” usmeje sa Jennifer, ktorá si už pokojne pije so svojho piva. Hneď ako tie slová dopovie hodí po mne otvárak. Ten chytím a najprv otvorím svoje pivo a potom Aureline. Odpijem si a moje ústa zaplaví horkastá chuť.
Očami skenujem prostredie. Keby sa objavil hocijaký náznak nebezpečenstva, tak som odhodlaná ho zničte.
„Idem sa pozrieť na gril.” poviem, postavím sa z hojdačky a nasmerujem si to k hlúčiku chlapcov.
„Netreba vám pomôcť?”poviem a v tom okamihu sa na mňa otočia.
„Nie.” povedia a milo sa usmejú.
„Ste si tým istý?” spýtam sa.
„Jasné. Je to brnkačka, Beth.” povie Nick, usmeje sa a žmurkne.
„Brnkačka? Tak prečo potom cítim spálené mäso?” poviem s najväčším úsmevom, žmurknem na Nicka a prebijem si cestu ku grilu. „Sledujte profesionála a účte sa.”
Obrátim mäso a pustím sa do krájania zeleniny. Nick upriami pozornosť na presné krúžky šampiónov. „Kde si sa naučila tak variť?”
„Učila ma to mama, ale pravdupovediac, bola som talent na varenie od narodenia. A teraz uhni.” poviem s úsmevom a buchnem so neho s bokmi. Na gril položím nakrájanú zeleninu a dám tam korenie. Hlavou hýbem do rytmu hlasitej hudby.
„Zas si nevydržala sedieť na zadku, a tak si sa musela na vlastné oči pozrieť či sa niečo nepáli?” spýta sa Lukas, ktorý prišiel iba teraz. V ruke držal tašku plnú fľašiek piva.
„Pre tvoju informácie sa sem niečo naozaj pálilo. A pokiaľ nechceš jesť suché spálené mäso, mal by si byť rád za moju neschopnosť sedieť na zadku.” poviem a zabijem Lukasa pohľadom. „A choď mi tričko. Je mi zima.”
Lukas si všimne, že mám na sebe iba plavky a kraťasy tak sa otočí a o schmatne nečije tričko zo stoličky a hodí ho po mne. Tričko chytím a oblečiem si ho na seba. Je chlapčenské a preto mi je až po stehná.
„Beth! Toto musíš vidieť, okamžite poď sem!” zakričí Aurélia, ktorá sa z ničoho nič ocitla vedľa mňa a schmatla ma za ruku. Ja som zas nenápadne schmatla nožík a ešte nenapadnejšie som si ho zastrčila do kraťasoch.
„Čo sa stalo?”poviem na oko pokojne no vnútri to vo mne vrie. Ostrie noža má nepokojne chladí.
„Tam!” povie Aurél a ukáže na miesto pár metrov od nás, z ktorého je krásne vidieť more. Keď zaostrím pohľad uvidím tmavé kučeravé vlasy, ktoré si s niekým vymieňa sliny s vysokým hnedovlasým chlapcom.
„Len mi nepovedz, že to je Jennifer s...” nestihnem dopovedať lebo mi Aurél skočí do reči: „Alexom!”
Odthnem od nich pohľad a pozriem sa na Auréliu.
„Sedeli sme spolu na hojdačke a kecali a zrazu za nami prišiel Alex a spýtal sa Jennifer, či s ňou nepôjde. Poznáš Jenn sčervenela ako paprika a pritakala, ďalej už neviem lebo som hneď utekala po teba.” povie Aurél a ja na chvíľu zabudnem dychať. Veľmi dobre viem ako dlho sa Jennifer páčil Alex. Pozriem sa Aurél do zelených očí. V očiach jej hrajú iskričky radosti. Aurél urobí to isté a obidve začneme pískať ako malé deti. Po minúte sa pri nás ocitli Jordan s Lukasom.
„Čo pištite jak postihnuté?” spýta sa Jordan a my im vysvetlíme situáciu. Ty začnú sa tešiť s nami. Až potom si všimnem, že Jennifer mieri ku nám s iskričkami radosti v očiach ku nám. Samozrejme aj s Alexom s ktorým sa držia za ruky. Keď prídu ku nám Jennifer žiari šťastím. V tom započujem pomalú hudbu. Lucas sa na mňa sprisahanecky usmeje a chytí má za pás a pritiahne si ma bližšie k nemu. Nahne sa ku mne a zašepká mi do ucha: „Čo povieš na malý tanec?”
„Mám sňať na výber?” poviem a na tvári sa mi objaví ten najširší úsmev. Lukas so mnou zatočí a ja si všimnem ako sa Jennifer točí okolo Alexa. Stihla na mňa sprisahanecky žmurknúť. Potom pohľad upriem na Auréliu, ktorá má okolo svojho pásu omotané Jordanove ruky. Na tvári jej sídli najväčší pokoj a radosť. Tvrdia, že sami nevedia čo medzi nimi je, no podľa nás to je láska.
Potom pohľad namierim na Lukasa a nechtiac mu stupim na nohu.  Z Lukasovych úst vyde hlasité „Au.”
„Si hrozný tanečník, Beth.” povie a ja na neho pozriem na oko urazeno.
„Mám to brať ako urážku mojich tanečných schopnosti?”
„Myslíš tvojich neexistujúcich tanečných schopnosti?” povie a skôr ako mu na to stihnem niečo odvrknúť ma chytí okolo bokoch a vyhúpne ma. Nohy automaticky omotám okolo jeho trupu. Nôž v kraťasoch sa mi neprijemne pohne.
„Lukas...” zamrmlem, ale Lukas ma preruší bozkom, ktorému sa rýchlo oddám.  V bruchu sa mi ocitnú motýli. Túto nádhernú chvíľu, preruší  hukot, ktorý je nasledovaný krikom. Odthnem sa od Lukasa. Pozriem sa smerom z kadiaľ prišiel hluk. Neďaleko od nás stál muž oblečený v čiernom.
„Povedz ostatným nech idú do domu a nech z neho nevychádzajú aj je sa bude diať čokoľvek. A to platí aj pre teba.” poviem keď ma Lukas pustí. Všimnem si, že chce namietať.
„Ozvy sa Tonymu cez Friday.” poviem a otočím sa mu chrbtom a pomalým krokom sa pohnem smerom ku mužovi. Chvíľu ešte pocítim Lukasov pohľad no potom ho odomna odthrne. Započujem hlasité: Všetci okamžite do vnútra!
Ďalej sebaisto kráčam k mužovi. Keď som asi meter od neho zastanem. Muž sa na mňa z pod kapucne usmeje a povie: „Zahráme sa?”
Pri tom hlase mi telom prebehne elektrina. Ten hlas poznám.
Flashback.
V tme som zaregistrovala pohyb. Rýchlo tým smerom vyšlem čistú energiu, no tá sa rozplynie keďže nezasiahla cieľ. O pár sekúnd zaregistrujem pohyb neďaleko seba.
Čistá energia sa zas iba rozplynula vo vzduchu a tam kde predtým s určitosťou niekto stál.
To sa zopakovalo ešte sedem krát.
Pomaly už strácam nervy.
„Kto si?” poviem keď sa zas čistá energia iba rozplynula vo vzduchu.
„Tvoja nočná mora.” ozve sa hrubý mužský hlas.
Fakt? Naozaj, veľmi originálne...
End of flashback.
„Rada. Máme sem poker, človeče nehnevaj sa alebo si môžeme zahrať fľašu. Vyber je len na tebe. Ja osobne uprednostňujem fľašu, je to celkom adrenalínové.” poviem znudeným hlasom a vyberem si špinku spod nechtu. Jedným okom ho pozorne sledujem.
„Asi nevieš kto som. Rád sa ti predstavím, som...” nestihne dopovedať lebo mu skočím do reči: „Viem veľmi dobre kto si. Hádam si si myslel, že zabudnem na teba, ty môj Prerastený Krtko.”
Započujem ako zaškrípe zubami. V rukách sa mu ocitnú zelené gule. Hneď ako si ich všimnem, tak pred vilou v ktorej sú moji spolužiaci, sa objaví nepreniknuteľný múr čistej energie. V hlave sa mi zatočí. Do múra som dala takmer celú moju energiu, ktorej práve nebolo moc na rozdávanie.
„Počul som, že si pri útoku na New York minula celú svoju energiu. Čo znamená, že jej pravdepodobne teraz nemáš moc na rozdávanie, takže byť tebou tak by som ju nemíňal na nejaký sprostý múr.” povie muž a ja sa uškrniem.
„Rád počúvaš svoj hlas? Rada by som už radšej prešla k veci.” poviem a uškrniem sa. Muž mi úškrn opätuje a stiahne si kapucňu. Prekvapí ma, že má celkom príťažlivú tvár. Viac sa však tým odmietam zapodievať. Muž totiž začína útočiť. Urobí taký dobrý útok, že sa mu ledva stačim vyhnúť. Všimnem si tváre svojích primitívnych spolužiakov ako sú nalepený na skle, ktoré oddeľuje terasu od domu. Ale hlavne, že sú v dome. Frustrovane sa nadýchnem. Budem musieť získať čas, kým sem nepríde Tony.
„To je všetko? Čakala som niečo viac.” poviem sa prevratím očami. Muž po mne vrhne jeho guľu jeho zelenej energie alebo čo to vlastne je. Tej sa s ľahkosťou uhnem. Schmatnem fľašku pivá a hodím ju po ňom. Fľaška mu mierila na hlavu no on zrazu zmizol.
Vtedy si spomeniem na to, že sa dokázal teleportvať. Spomenula som si však na to až príliš neskoro. Do chrbta mi totiž zasiahla guľa jeho energie. Odsotilo ma to dobrých päť metrov kým som dopadla na zem. Z úst mi vyšla šťavnatá nadávka.
„Neučili ťa rodičia, že odpadky sa nehažu po ľudí. Možno zomreli predtým ako ťa to stihli naučiť.” povie a z úst mu vyde smiech.  Pozrela som sa na neho. Ak vedel o mojich rodičov, musel vedieť o mne všetko. V hlave mi nastalo prázdno. Moje telo objal smrtonosný pokoj.
Ledva som dokázala po páde chytiť dych no aj tak som mu odvrkla: „Prepáč, ale pomýlila som si ťa z odpadkovým košom.”
V tom muž ku mne poslal prúd jeho energie. Vystrela som ruku a vyslala som prúd čistej energie ku tej jeho.  Vedela som, že oproti nemu nemám teraz šancu, no potrebovala som nazbierať trocha sily aby som mohla múr čistej energie využiť ako zbraň.
„Ako sa ti páčil návrat Nezábudky? Zaujal som miesto tvojej sestričky a vzkriesil som ju. Teraz sme omnoho silnejší ako ty  a Avengers dokopy.” povie muž a ja sa na sucho zasmejem.
„Hej a preto sme vás v New York porazili.” odvknem. Už dlho nevydržím sa brániť.
„To bola len ochutnávka. A preto, že som si cenil Jessicu a jej prácu dávam ti šancu sa k nám pridať. Prímaš ponuku?” povie a ja bez rozmýšľania poviem: „To radšej umriem ako sa pridám ku psychopatom.”
„Keď tak rada túžiš po smrti tak ti to splním.” povie a vtedy preruším obranu. Hrnie sa ku mne prúd zelenej energie. Múr čistej energie, ktorý doteraz bránil dom sa pohne smerom ku mužovi. Z úst mi vyde bolestný výkrik, keďže ovládnuť múr čistej energie je ťažšie ako som si myslela. Múr čistej energie nakoniec sa rozhýbe a vrazí do muža, práve keď ma od jeho zelenej energie oddeľovali iba pár centimetrov.  Z mužovich úst vyšiel výkrik a spadol na zem. Potom vrhol po mne nenávistný pohľad, ktorý sľuboval pomalú smrť. Nakoniec zmizol. Ja som sa rýchlo postavila. Nohy sa mi triasli a v hlave mi hučalo. Z hlavy mi pravdepodobne šla krv. Nemala som v sebe ani kvapku čistej energie. Možno práve preto som si neuvedomovala, že muž stojí vedľa mňa. Zistila som to až vtedy keď mi do ucha pošepkal: „Myslela si si, že má tým múrom zabiješ?”
V hlase mal vypísanú výhru. Možno preto si nevšimol ako som z pod kraťas vytiahla nôž a zahnala sa po ňom. Uhol sa takže som mu netrafila srdce, ale rameno. Nôž sa mu zavrtol poriadne do mäsa. Zaznel výkrik.
„Ešte sa uvidíme.” povedal muž a zmizol. Stála som tam jednu minútu, keď som uverila, že odišiel. Potom som sa trasľavým krokom vybrala smerom ku vile, kde sa každý schovával. Z vili vyšiel Lukas, ktorý sa ku mne rozbehol. Hneď ako došiel ku mne mňa siahol do objatia.
„Tak som sa o teba bál, Beth.” povie Lukas a ja sa mu usmejem do hrude. „Tony je už na ceste zašepká mi do vlasov.”
„Som rada a teraz by si ma už mohol pustiť.” poviem. Lukas trochu odomna odstúpi no stále ma ruky okolo môjho tela.
„Pozor!” skríkne nejaké dievča a ja si vtedy všimnem, že ten muž stojí za Lukasom a a v rukách mu svietia zelené gule. Jednu vyslal smerom na Lukasa. Vtedy sa mi zastaví srdce. Pritiahnem si Lukasa k sebe, potknem ho načo on okamžite spadne a zakryjem ho vlastným telom. O pár sekúnd mojím telom prešla neuveriteľná agónia, ktorá bola zapríčinená zelenou energiou. Guľu nasledovali ďalšie až nakoniec sa zmenili na prúd. Telo sa mi triaslo od agónie a kričala som na plné ústa, no v žiadnom prípade som nepustila Lukasa a naďalej som ho kryla svojim telom. Lukas sa mätal no nakoniec s tým prestal keď zistil, že to nemá zmysel.
Ja som sa medzi tým zmierila s tým, že sem pravdepodobne umriem.  Cítila som ako mi po tvári steká vlastná krv, pred očami sa mi objavovali čierne škvrny. Dlho už nevydržím. Zachviľu uvidím svojích rodičov.
V tom som medzi čiernymi škvrnami zbadala zlato-červenú postavu. Bezpochyby to bol Tony Stark. Hneď ako sa objavil on, prúd tej zelenej energie prestal. Moje telo sa však stále triaslo od bolesti. Posledné čo som videla bolo ako Tony na neho zaútočil. Potom už som nevidela nič iba tmu.

Hi bitches!😅😘 Dúfam, že sa vám kapitola páčila a ako vždy sa ospravedlňujem  za gramatické chyby, ktorých je sme viac než dosť, ale čo už. Dúfam, že ste si čítanie kapitoly užili a že som vás ňou nesklamala. Taktiež budem rada za každú podporu,⭐,💬. Užite si tieto Corona prázdniny alebo ako ich mám nazvať 😅.  Vidíme sa zas o týždeň a zatiaľ Čauky!♥