Inhuman 2

Kapitola 12.

(dole je poďakovanie za 1000 pozretí)
O mesiac neskôr:
„Poď mi pomôcť,lebo inak priastieš k tomu gauču." povie Tony, ktorý sa dnes ochotne ujal varenia. Stačilo ho k tomu trochu postrčiť čistou energiou, ktorá sa mi zas vrátila.
„Počuješ to?” poviem a pozriem sa mu do očí.
„Čo by som mal počuť?” odpovie a zatvári sa zmätene.
„Môj nezáujem a absolutnú neochotu ti pomôcť. A premiešaj tú omáčku lebo inak bude celá spálená a budeš ju môcť rovno vyhodiť.” poviem a lepšie sa usadím do gauča.
„To že budeme mať na obed spálenú omáčku je len tvoja vina. To ty si ma donútila variť." povie Tony a premieša omáčku.
„Nedonútila som ťa, len som ťa k tomu jemne postrčila."poviem a milo sa na neho usmejem.
„Jemne postrčenie je podľa teba naháňanie človeka čistou energiou a vyhrážanie, že keď neuvarí obed tak z neho nezostane ani mastný fľak?” spýta sa a nadvihne obočie.
„Áno a teraz už mi daj pokoj ako vidíš mám už niečo na práci.” poviem a zapozerám sa do Upírskych denníkov. Dlho mi však moja pohoda nevydrží lebo do spoločenskej miestnosti vojdú spotení Lukas s Natashou.
„To ste sa nemohli ísť prvé osprchovať? Nechcem vám kaziť vaše predstavy, ale nevoniate práve najlepšie.” poviem načo ma Natasha prebodne nahnevaným pohľadom z ktorého vyčítam, že keď sa nabudúce ocitnem na Lukasovom tréningu tak ma prinajmenšom zabije. Zťažka prehĺtnem a usmejem sa na Nat. Lukas sa za tú chvíľu nenápadne priblíži a skôr ako si uvedomím skončím v jeho objatí.
V smradľavom objatí.
„Fuj Lukas, pusť ma. Smrdíš horšie ako ryba!” kričím do jeho hrude a snažím sa zbaviť jeho silného zovretia. Počujem ako Nat s Tonym sa na mojom utrpení zabávajú.
„Hovorila si niečo? Počul som len nejaké nezrozumiteľné mrmlanie.” povie Lukas a podľa hlasu viem, že je teraz vysmiaty od ucha k uchu.
„No dobre Lukas ty si začal, uvidíme kto sa bude smiať teraz.” poviem, chytím ho okolo pása a vypustím trochu čistej energie. Lukas ma okamžite pustí a z úst mu vyjde nadávka.
„Ooo stalo sa ti niečo Lukas?” spýtam sa a pohľadom ho zabíjam.
„Nič vážne. Prečo si vlastne neprišla na tréning? Sľúbila si to." spýta sa Lukas, ktorý sa snaží zmeniť tému.
„Mala som na práci dôležitejšie veci.” poviem jednoducho.
„Myslíš tým ležanie na gauči a pozeranie Upírskych denníkov?” spýta sa Lukas a hlavou kývne k televízoru kde sa práve odohráva napínavá scéna.
Šla som niečo odvrknuť, ale predbehol ma Tony: „Nie, myslela tým znásilňovanie Damona pohľadom.”
Hneď ako to povedal, cítila som ako sa mi červeň hrnie do tváre. Je pravda, že na Damona mám slabosť, ale kto by nemal? Stačí sa pozrieť na jeho úsmev a človek už má motýliky v bruchu a to nehovorím o jeho tele.
„Vážne Damona?! To si slepá či čo?” spýta sa má Nat a vystrúhala zhnusenú grimasu.
„Nehovor mi, že máš radšej Stefana?!” spýtam sa jej a pre zmenu vystrúham zhnusenú grymasu ja.  Natasha to potvrdí a vtedy sa začala hádka storočia.
〰
S Lukasom sme sa váľali v posteli v mojej starej izbe, túlili sme sa a miestami sme sa navzájom dusili vankúšmi.
„Keby sme mali dieťa ako by sa volalo?” spýtam sa Lukasa a ten, chudák celý zbledne, na tvári sa mu usadí vystrašený výra a povie:„ My... ty...si tehotná?”
„Nie. Dúfam. Aspoň neviem o tom, že by som niekoho mala v bruchu. Len som rozmýšľala o našej spoločnej budúcnosti.” poviem keď dosmejem na Lukasovej reakcii. Ten sa tváril ako keby mu spadol kameň zo srdca.
„Čo by si povedala keby sa dievča volala Beth a syn Lukas?” povie po chvíli ticha Lukas
„Veľmi kreatívne, vymyslieť to ťa muselo stať veľmi veľa námahy.” poviem a prekrútim očami.
„Máš snáď niečo lepšie?” spýta sa Lukas a prebodne ma pohľadom.
„Predstav si, že mám.” poviem a sebavedomo sa uškrniem.
„Vážne?” spýta sa Lukas, ktorému už tiež sýdli na tvári sebavemí úškrn a sadne si na mňa obrokčmo.
„Áno.” spýtam sa a ešte viac sa uškrniem. Potom sa prehupnem a Lukasom si vymeníme miesta, takže teraz sedím ja na ňom.
„Veľmi rád by som ich počul.” povie Lukas s úsmevom na perách.
„Dievča sa bude volať Flannery a chlapec Dorian.” poviem hrdo. Lukas uznanlivo zahvýzda. „Musím uznať, že to nie je zlé.”
Potom sme si s Lukasom zas vymienili miesta a ja som zas bola pod ním.
„Zaslužila by som si odmenu.” poviem hrdo a hneď ako to poviem sa Lukasovich očiach objavia nezbedné iskričky. Potom sa mi vrhol na pery a obdaroval ma bozkom pri ktorom mi v bruchu vybuchol roj motýľov.
〰
Zobudila som sa v noci na to, že ma už nezohrieva Lukasove telo. So zatvorenými očami som hmatala na posteli, ale tá bola prázdna a chladná ako keby na nej už poriadne dlho. Otvorila som oči a porozhliadla som sa po izbe. To čo som uvidela ma prebudilo ako facka.
Lukas stál dva metre od postele. Háčik bol v tom, že ho tam ako vo zveráku držal Krtko - nový veliteľ Nezábudky pomocou jeho mágie.
Behom sekundy som bola na nohách. „Pusti ho.”
„Konečne si sa zobudila. S Lukasom sme sa začali nudiť, že?” povie Krtko a šťuchne do Lukasa. Ten ma ústa zviazané, takže nemôže nič povedať ani vykríknuť.  Všimnem si, že pod okom sa mu rysuje podliatina. Telom mi prejde vlna hnevu, ale hlavne strach - skutočný strach. Tieto emócie však musím pochovať vo svojom vnútri, keďže by ma mohli rozptýliť a to by mohlo znamenať moju smrť alebo Lukasovu. Preto ešte raz a bez štipky emócie poviem: „Pusti ho.”
Hneď ako som to povedala sa mi v rukách objavila čistá energia.
„Tá čistá energia nieje dobrý nápad zlatko. Skôr ako by sa ku mne dostala, Lukasa by už dávno rozprašila moja mágia.” povie a na znak, že to myslí vážne sa mágia, ktorá obaľuje  Lukasa  ako jeho druhá  koža, ho drží na mieste a zabraňuje sa mu pohnúť, stiahne a ja zapučujem prasknutie. Lukasova tvár sa skrývy od bolesti. Pravdepodobne mu praskla nejaká kosť v tele.
Ten zvuk prasknutia kosti vo mne niečo zlomí. Neviem čo mám robiť, ale viem že keď nič neurobím tak prídem o ďalšiu milovanú osobu.
„Nabudúce by mu mohli prasknúť stavce a to by asi ťažko rozchodil.” povie Krtko.
„Prosím ťa, veľmi ťa prosím, Lukasa z toho vynechaj.” poviem a v hlase sa mi odráža čisté zúfalstvo.
„Ale to by potom nebola žiadna zábava, Beth.” povie tónom akokeby mu patril celý svet.
„Chceš zábavu? Tak vymeň Lukasa za mňa. My dvaja sa zabavíme až-až.” poviem čo najviac pevným hlasom. Kvôli Lukasovi by som urobila všetko. Kvôli nemu by som si s radosťou znovu pretrpela všetky tie hrôzy, ktoré Nezábudka ponúka. Lukas na moje slova začne kývať na nesúhlas, no ja si ho nevšímam.
„Prijam zaujímavá ponuka, ale musím ťa sklamať. Dnes mi ide čisto len o Lukasa. No chcem ti povedať, že tí ktorých milujeme najviac na svete sú len zbrane, ktoré niekto použije proti nám. A ty si mi ukázala ako veľmi ho miluješ vtedy na pláži, keď si ho vlastným telom kryla.” povie Krtko a podíde bližšie ku Lukasovi.
„Prečo to robíš?” spýtam sa ho len čisto preto aby som zdržala a zízkala čas. Možno sa niekto zobudí  započuje hlasy a príde nám na pomoc. Krtko sa v tej chvíli zatváril ako keby ho napadlo to isté čo napadlo aj mňa. Postavil sa vedľa Lukasa a chytil ho za plece, akokeby boli starý priatelia.
„Bohužiaľ nemám už čas na dlhšie debaty, preto ti povie ešte jednú vec Zlatko. Lukas bude tam kde si bola niekedy aj ty. Zažije si rovnaké veci ako ty, bude spať v rovnakej cele ako ty a dokonca bude aj rovnako zakrvavený. Keď ti to ešte stále nedošlo, budeme presne tam kde sa to všetko začalo - v starom centre Nezábudky. Keď budeš chcieť Lukasa zachrániť vieš kde budeme. Teším sa na naše ďalšie stretnutie, Zlatko.”  hneď ako to povedal zmizol. A Lukas s ním.

Ahoojte!  Konečne som späť z tej mojej "Wattpad odvykačke"  a hlásim sa vám sem s novou kapitolou. Dúfam, že sa vám páčila a ospravedlňujem sa za gramatické chyby.  Taktiež dúfam, že sem stále je niekto kto to číta. Táto kapitola dosť otočí prebieh tejto knihy, takže dúfam, že mi dáte vedieť ako ste s ňou spokojný.
Taktiež by som vám chcela poďakovať za 1000 pozretí! Je to neuveriteľné číslo a preto by som sa vám všetkým chcela poďakovať. Ďakujem ti, vďaka tebe si plním svoj sen! Veľmi si cením každé jedno pozretie, každý jeden vote, každý jeden komentár. Všetci ste úžasní a ja vám ešte raz ďakujem! 
Ľúbim vás a Čauky!♥