Inhuman 2

Kapitola 6.

Ešte v ten deň:
„Čo teraz?" poviem ešte stále s vystretou rukou.
„Musíme rozbiť štít." povie Tony a ja obdivujem to, akým kľudom to povedal. Pozriem sa na neho a vtedy ma obleje pokoj.
„Ten štít tvorí prevažne čistá energia, takže to bude tvoja parketa, Beth." povie Vision.
„Tony pokús sa nájsť slabé miesto toho štítu." poviem načo Tony vyletí do vzduchu. Tony to rýchlo preletel a oskenoval.
„Asi ťa veľmi nepoteším Beth, budeš si musieť trochu zalietať. Je to totiž presne v strede." ozve sa Tonyho hlas v slúchadku. V tedy sa mi jemne zatočí v hlave. Na celom svete je len pár vecí, ktoré nenávidím a medzi ne patrí aj lietanie s Avengers.
„Falcon, budeš mi musieť pomôcť, keďže zatiaľ krídla nemám." poviem, Falcon rýchlim krokom príde ku mne, jednou rukou ma chytí za pás a spolu vyletíme smerom k nebu.
„Nejako si pribrala, nezdá sa ti?" spýta sa Falcon, začo by si normálne vyslúžil úder do citlivej partie, keby som teraz nebola vo vzduchu. Vrhnem po ňom vražedný pohľad, ktorý sľubuje istú smrť.
„Sme sem." povie Falcon a zastane. Keď sa pozriem dole tak vidím minimálne päťsto členné vojsko.
„Dobre, Beth budeš sa snažiť namieriť na miesto,na ktoré ti ukážem." povie Tony a už som sa ho šla spýtať ako mi ho chce sakra ukázať keď zrazu Tony hodil menšiu bombu presne do stredu. „Tam kde som hodil bombu sa snaž mieriť."
Natiahla som k tomu miestu ruky a vypustila som prúd čistej energie. So štítom to nič neurobilo a tak som prúd čistej energie zosilnila a zosilnila a zosilnila. Cítila som ako čistá energia naráža do štítu a ako sa ním snaží preniknúť. Nakoniec som prúd čistej energie ešte zosilnila. V hlave mi začalo hučať. Nakoniec čistá energia začala prenikať štítom. Pomaly prenikla štítom. Zachviľu sa rozpadne.
„Pripravte sa." poviem keď viem že štít už dlho nevydrží nápor mojej čistej energie. O pár sekúnd sa štít rozpadol. Vtedy začali útočiť ostatný.
„V pohode?" spýta sa Falcon a keď ho uistím, že mi nič nieje a že by som radšej už bola nohami pevne na zemi, tak sa uchetne a znesie ma na zem.
Keď konečne ucitim pevnú zem pod nohami mám chuť spievať, lenže to by asi nebolo najlepšie, keďže keď spievam zniem ako sliepka bojujúca o život. Rýchlo sa spolu s Falconom rozbehnem k Avengers.
„Problém s kondičkou?" zasmejem sa keď som Falcona poľahky obehla. Smiech sa však rýchlo vytratil keď mi na hlavu mierila guľa niečoho neidentifikovateľného. Keby ma nezachránila Wanda so svojím štítom asi by som umrela.
„Nemáš zač." povie Wanda s úsmevom a začne útočiť. Ja sa rýchlo spamätám a začnem robiť to isté čo Wanda. Takže útočiť. Musím však uznať, že Wanda sa zlepšila. A to o mnoho. Len pred malou chvíľou rozsekala asi štyridsať útočníkov jednou ranou.
Taktiež musím povedať, že ani ty útočníci niesu vôbec slabý. Skôr naopak. Z rúk im šľahajú kadejaké vecičky, od nejakých neidentifikovateľných energií až po plamene. Niektorý majú iba obyčajné zbrane. Pomaly, ale jasne ich však ubúda.
Tony, Falcon a Vision ich bombardujú z hora a Wanda, Natasha a ja ich ničíme zo zeme.
„Všimnite si z kade im ide tá ich energia. Nejde im z rúk alebo inej časti tela, ale z náramkov." ozve sa Nat v slúchadku. Na chvíľu sa zapozerám na ich ruky a uvidím spomínané náramky.
„Takže to niesu Inhumani." poviem založím jednú ženu, ktorá bola najbližšie pri mne.
〰
Čistá energia mi už pomaly slabne. Dnes som jej vyčerpala nadmierne množstvo a už si to začína pýtať svoju daň. Ťažšie sa ovláda a taktiež formuje. Boj už je však na šťastie pomaly u konca.
Rýchlo urobím kontmelec aby som sa vyhla ohnivej guli, ktorá mi mierila na hlavu. Potom na útočníčku vystrelím čistú energiu. Tá sa však odrazí od jej štítu. Žena sa na mňa usmeje diabolským úsmevom a v očiach sa jej zračí výzva. Šikovne sa postavím a pozriem sa na ženu. Ženine ruky obalí oheň. Urobí taký rýchly útok, že sa pred ním ledva stihnem ubrániť. Išla po mne vrhnúť ďalšiu ohnivú guľu, lenže ja som ju predbehla. Urobila som guľu čistej energie a vrhla som ju po nej. A po nej ďalšiu a ďalšiu.
Žena sa v pohode vyhla všetkým mojím útokom. Potom po mne vrhla prúd ohňa. Na poslednú chvíľu som stihla urobiť štít. Oheň narážal do môjho štítu, ktorý pod jeho nátlakom praskal. Dala som všetku svoju silu do štítu. Zaprela som sa s nohami o zem a snažila som sa nátlak vydržať. V hlave sa mi ozývali zvony, pred očami sa mi začali objavovať tmavé kruhy a v ústach sa mi objavila púšť.
Dlho už nevydržím.
Energia mi pravdepodobne už nevydrží ani minútu. Musím rýchlo niečo vymyslieť. Avengers majú vlastné problémy. Štít bolestivo zapraští pod nátlakom ohňa. Žena sa zasmeje smiechom, ktorý je prísľubom bolesti.
Vtedy mi niečo napadne.
Rýchlo na stehne nahmatam puzdro na zbraň. Žena je zaslepená možnosťou víťazstva nato aby si všimla čo robím. Keď si to všimla bolo už neskoro.
Výstrel sa ozval vzduchom.
Oheň sa stratil. Žena ležala na zemi a lapala dych. Zasiahla som jej pravé pľúca.
Podišla som ku nej.
„Nabudúce sa nenechaj zaslepiť mocou." poviem chrapľavým hlasom. Vtedy sa ženina hruď prestala dvíhať. Moje kolená sa podlomili a ja som spadla na zem vedľa tej ženy.
Keď som sa poobzerala okolo seba, Avengers akurát vybavovali posledných útočníkov.
V hlave sa mi zas zatočilo. Ešte nikdy som neminula všetku svoju energiu. A dúfam, že sa to už nikdy nestane. Je to hrozný pocit.
〰
„Tak tu si. Vyzeráš hrozne." ozve sa Falcon, ktorý práve prišiel za mnou. Nasledujú ho aj ostatný. Jedno je jasné súboj sa skončil.
„Videl si seba?" poviem s úsmevom. Každý z nás vyzerá rovnako. Ako keby by nás prešiel kombajn.
„Si v pohode?" spýta sa ma Tony a ja mu prikývnem.
„Pomôcť ti postaviť sa?" spýta sa a ja to odmietnem. Nechcem riskovať ďalší závrat.
„Viete kto to bol?" spýtam sa. Každý mi však poskytne zápornú odpoveď.
„Ani prečo sa rozhodli zaútočiť?" spýtam sa.
„Možno chceli otestovať novú technológiu." povie Natasha, ktorá sa zohne k jednému bezvladnemu telu a vezme do ruky náramky.
„Zaujímalo by ma to ako to funguje." podotkne Tony. Natasha mu to hodí so slovami: „Chytaj génius."
„Dnes by sme mohli osláviť náš úspech." ozve sa Falcon.
„To asi ťažko. Zajtra totiž maturujem a potrebujem sa vyspať. Vyčerpala som totiž všetku energiu." zamrmlem.
„Ty zajtra maturuješ?" spýta sa Wanda.
„No vyzerá to tak." poviem s úsmevom na tvári. Wanda ešte niečo povie no ja jej slová už nevnímam.
V hlave mi víri jeden veľký otáznik čo sa týka dnešného dňa a niečo mi hovorí, že odpoveď mám na dosah.
Poobzerám sa okolo seba. Pohľad mi padne na ženu, ktorú som dnes zabila. Natiehnem sa ku nej. Odhrnem jej rukáv na pravej ruke.
To čo tam uvidím mi vyrazí dych.
Nie toto niesme byť pravda. Doplazim sa k ďalšiemu telu. Taktiež povytiahnem rukáv na práve ruke. V hlave sa mi myšlienky vyria takou rýchlosťou, že nedokážem vnímať ani jednu z nich poriadne.
Toto v žiadnom prípade nie je pravda.
Doleziem k ďalšiemu telu a urobím to isté. A potom doleziem k ďalšiemu. A k ďalšiemu. A k ďalšiemu.
„Beth, čo to sakra robíš?" spýta sa Tony, ktorý si všimne, čo robím.
„Nie, nie, nie." frflem si po pod nos.
„Čo nie, nie, nie?" spýta sa Tony.
Vtedy si spomeniem na dnešný sen. Snívalo sa mi o Jessice a jej posledných slovách: „Nikdy nezabúdaj na nezábudku, sestrička."
Po líci mi stečie slza. Pozriem sa na práve predlaktie mŕtveho muža. Príde mi to akokeby má Jessica chcela pred dnešným dňom varovať. Avengers kývnem hlavou na znak toho aby prišli ku mne.
Avengers sa postavia vedľa mňa. Potom im ukážem mužove predlaktie a ukážem presne na tetovanie na ňom. Na také isté tetovanie aké mala Jessica.
„Nezábudka."

Poprosím bubny! Nemôžem uveriť, že som túto kapitolu stihla napísať za menej ako dve hodiny a keďže som sľúbila, že kapitola výjde hneď ako ju napíšem, tak tu ju máte. Dúfam, že sa vám páčila a ako vždy sa ospravedlňujem za gramatické chyby. Budem rada za každú podporu, ⭐, 💬. Teším sa na vás pravdepodobne zas o týždeň. Zatiaľ Čauky!❤