Girl in F1

5.

Ráno som nasadla na motorku a vydala sa na cestu. Ani som sa nestihla rozlúčiť s mamou. Nevidela som ju ani včera, len som sa zobudila keď sa aj s mojim nevlastným ocom vrátili domov. Po asi nekonečnej ceste som sa dostala pred školu. Meškala som a tak som len rýchlo zaparkovala a utekala do učebne. Potichu som otvorila dvere a vkĺzla do miestnosti. Profesor bol otočený chrbtom a tak si ma ani nevšimol. Posadila som sa vedľa Mareka, ktorý už na mňa hádzal spýtavý pohľad.

„Mala som ťažký víkend a včera som už nevládala prísť na internát." Poznamenala som, vyzliekla si bundu a prilbu položila na vedľajšiu stoličku.

Celú hodinu som len odpisovala príklady z tabule. Bol to len druhý semester a ja som bola tak neskutočne stratené. Najhoršie na tom bolo to, že ani nie o dva týždne sme mali mať skúškové. Hodina konečne skončila a my sme sa pobrali na prednášku. Jediné pozitívum na celom tomto dni bolo, že už len tri hodiny a ja si budem môcť ísť ľahnúť na internát.

Pomaly nám končila prednáška keď mi prišla správa z neznámeho čísla. Dotyčný mi písal o tom ako ma po škole počká pred budovou a pôjdeme cvičiť. Chvíľu mi trvalo kým mi to celé došlo a potom som si uvedomila, že to pravdepodobne bude môj nový tréner. No a žiaden spánok sa nekoná. Tak som len sedela a čakala na koniec hodiny, ktorý prišiel nezvyčajne skoro. Zošit som hodila do tašky a pobrala sa von. Nevedela som kto má byť môj tréner ani ako vyzerá a tak som tam len stála. Zrazu ma niekto chytil za plece a ja som sa neskutočne zľakla.

„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť. Volám sa Filip a ty musíš byť Chloe."

Chalan ktorý na mňa rozprával vyzeral dokonale. Mal síce na môj vkus až príliš obtiahnuté tričko ale krásne ukazovalo jeho vypracované telo. Jeho oči boli azúrovo modré, mal tmavo hnedé vlasy a jemný porast. Nezmohla som sa na odpoveď a tak som len prikývla.

„Očividne si na motorke, ja som tu autom tak pôjdem prvý ty pôjdeš za mnou."

Len som sa usmiala a vybrala sa ku motorke. Nasadla som a počkala kým sa objaví Filip. Keď som ho zbadala naštartovala som a pobrala sa za ním. Cesta netrvala dlho a tak som už po chvíli zosadala pred nízkou budovou.

„Tu budeme trénovať. Pravdepodobne si dnes asi dosť unavená, hlavne po takom výkone ale aspoň sa dohodneme na určitom pláne."

Filip odomkol dvere a ja som išla za ním. Ocitli sme sa v priestrannej telocvične v ktorej sa nachádzalo nespočetné množstvo strojov a náradia. Sadla som si vedľa Filipa a on z tašky vybral nejaké papiere, ktoré mi v momente podal.

„Naštudoval som si tvoj rozvrh a vypracoval som podľa neho časy tréningov. Taktiež potrebujem aby si dodržiavala stravu ktorú máš napísanú úplne na konci. Bude to síce náročné ale myslím, že spolu to zvládneme. Teraz si to pobaľ a choď sa vyspať lebo vyzeráš príšerne a zajtra potrebujem aby si bola plná síl."

Tak sa aj stalo a ja som pomerne rýchlo letela mestom. Chcela som byť čo najskôr na izbe. Zaparkovala som a odišla do izby. Vybalila som si všetky veci a začala robiť laboratórne cvičenia, ktoré mi zabrali viac ako som mala pláne, najedla som sa a zistila, že zajtra mi začína tréning už o šiestej.

Zrazu išlo všetko tak hrozne rýchlo, dni tak neskutočne utekali a ja som strácala pojem o čase. Začali mi skúšky, denne som chodila na dva, či tri tréningy, nemala som čas ani na priateľov, domov som nechodila a čakala som na blížiace sa Monako kde som mala letieť už dnes. Bola streda, ja som nastupovala do lietadla a zas som bola nervózna. Vo dverách stál Lucas ktorý ma milo pozdravil a usadil. Po chvíli sme vzlietli a ani som sa nenazdala a už sme pristávali. Vystúpila som a už na mňa čakalo auto ktoré ma tento krát odviezlo do hotela kde som si len zložila veci a autom sa prepravila na trať. Vošla som do miestnosti kde bolo ešte len pár ľudí. Pozdravili sme sa a ja som sa usadila. Keďže som mala ešte dosť času vytiahla som telefón a otvorila stránku ktorú posledné dva týždne čítam stále. Boli tam rozhovory s jazdcami, ich súkromie, pikantné momenty a ja. Dozvedela som sa o sebe veci ktoré som ani sama nevedela, taktiež sa tam riešilo kto mi financuje miesto a ako je vôbec možné, že neúspešná jazdkyňa z F2 dostala zmluvu do tímu ako je Red Bull. Zadívala som sa do telefónu a až keď som po chvíli zdvihla pohľad všimla som si ako oproti sedí Max a celú si ma premeriava. Prestal s tým až keď došiel Christian s Helmutom Markom. Bol to starší pán ktorý vôbec nesúhlasil s tým aby som sa stala testovacím jazdcom a mám pocit, že ma nikdy nemal príliš v láske. Asi hodinu sme riešili formality a len pár technických vecí a hneď ako to bolo možné som sa vyparila. Cestou si ma zas odchytila Tes ktorá mi do ruky vložila kľúče od skútra a plán na celý víkend, zhrozila som už len pri pohľade na zajtrajší deň. Mala som mať rozhovor v miestnosti plnej novinárov a mala som ho mať s Maxom. Zvyšok som už ani radšej nepozerala a utekala som na parkovisko, kde už ma čakal malinký skúter. Sadla som si a keď som chcela naštartovať niekto sa postavil predo mňa. Zaostrila som a uvidela som ten ikonický úsmev.

„Ahoj Chloe ja som Daniel. Tak mi napadlo, keďže tu asi skoro nikoho nepoznáš tak, či by si nechcela niekam zbehnúť, len tak sa porozprávať."

„Je to od teba milé ale na dnes toho už na mňa bolo veľa tak možno inokedy."

„Podľa rozhovoru s Maxom som vydedukoval, že ste v princípe nič nerobili ale chápem. Hlavne si zapamätaj, že mne sa klamať neoplatí."

Odignorovala som jehopoznámky, naštartovala a odišla, v spätnom zrkadielku som ešte videlaako sa na mňa pozerá. Po chvíli som však zahla a stratila hoz obzoru. Pomocou navigácie som sa jednoducho dostala na hotel, kde som saosprchovala a po chvíli som zaspala.