Girl in F1

6.

Ráno som sa zobudila na zvonenie telefónu. Volal mi Filip.

„Dobré ráno Chloe. Máš 10 minút aby si sa nachystala a prišla dole. Pôjdeme si zabehať."

Ani som nestihla argumentovať a on mi zložil. Úplne som zabudla, že sem priletí za mnou. Tak som vyletela z postele a začala splašene pobehovať po izbe. Keď už som bola nachystaná, vyšla som pred hotel kde stál Filip, ktorý poznamenal, že meškám. Len som sa usmiala a vyštartovali sme. Po viac ako hodinovom behu sme sa vrátili na hotel a ja som sa musela ísť nachystať na rozhovor. Na skútri som sa dostala na trať a keď som prešla do stajní uvedomila som si aký tu bol kľud. Nejakým zázrakom som sa dostala na miesto rozhovoru kde už stálo pár jazdcov a keďže som sa stále z nikým nerozprávala postavila som sa stranou a pozerala na veľkú obrazovku ktorá premietala živý prenos z miestnosti kde sa práve nachádzali obaja jazdci tímu Haas. Po chvíli sa však otvorili dvere a nejaká slečna mňa a Maxa zavolala dovnútra. Vošli sme do miestnosti kde už sedelo veľa novinárov, bolo tam veľa svetiel, kamier a dve stoličky. Usadili sme sa a postupne sa nás každý začal niečo pýtať. Niekoľko z novinárov sa ma opýtalo na moju budúcnosť v F1 a ak sa Alex vráti aké sú moje plány. Po chvíli som to celé však prestala vnímať a len som prikyvovala alebo odpovedala jednoslovne. Prebrala som sa až keď sa jeden muž opýtal niečo čo bolo asi smerované obom. Nebola som si istá čo ten muž povedal a očividne ani Max nie a tak ho poprosil aby svoju otázku zopakoval.

„Pýtal som sa aké to medzi vami je. Či sa Max nehnevá na to, že ste mu v Barcelone zobrali tretie miesto a či spolu vychádzate dobre."

V tej chvíli nastalo úplné ticho. Nechcela som nič vravieť, nakoniec som zhodnotila, že táto otázka je skôr smerovaná Maxovi ako mne a tak som len sedela a čakala. Toto ticho prerušilo Maxove odkašlanie a všetci upreli pohľad len na neho a čakali čo povie.

„Ak mám pravdu povedať, tak áno. Hnevám sa a veľmi. To tretie miesto malo byť moje a ona si len tak príde, nikto nevie odkiaľ a zoberie mi ho," v tej chvíli už Max zvýšil hlas a pozeral sa mi priamo do očí, „takže hnevám sa tak ako nikdy pred tým a za tie dva týždne čo boli medzi pretekmi ma to vôbec neprešlo a pochybujem, že tak skoro prejde. Čo si o sebe vôbec myslíš? Len kvôli tomu, že ti otec zaplatil miesto neznamená, že si môžeš robiť čo sa ti zachce. Toľko lepších jazdcov ako ty by za tvoje miesto vraždilo, všetci na sebe pracujú od detstva a snažia sa byť najlepší. Ty tu ale len zaberáš miesto a nemáš tu čo robiť. Nikdy ťa nebudem rešpektovať a dúfam, že vedenie tímu sa rýchlo spamätá a vymenia ťa za niekoho kto si to reálne zaslúži. Nemáš právo tu byť, nosiť tento dres a sadať do Alexovho monopostu, nenávidím ťa zato. Kiežby si bola v nemocnici miesto Alexa a on tu teraz sedel a ty ležala v bezvedomí." Max chcel pokračovať no niekto zakročil a Maxa stopol.

Nechápala som čo to do neho vošlo, od prvého momentu som vedela, že ma nemá v láske ale tieto slová mi prišli prehnané.

„Chloe chceš sa ku tomu nejak vyjadriť?"

„Je to jeho názor a ja mu ho brať nebudem ale osobne s ním nesúhlasím. Pánko o mne a mojom živote nemá ani len najmenšie tušenie a preto nechápem čo to tu rieši. Ale ako som už povedala je to jeho názor a všetko podstatné sa uvidí na trati. Pokiaľ ale do seba ideme rýpať tak je verejné tajomstvo, že Maxa jeho otec pretlačil do Red Bullu aj keď sa vedelo, že Carlos je lepším jazdcom. Takže si myslím, že v tomto sme si narovnako."

„No dobre, toto by nám asi pre dnes stačilo. Ja vám ďakujem za rozhovor a vidíme sa."

Snažila som sa tváriť kľudne ale v mojom vnútri to vrelo. Priam som vybehla von z miestnosti a videla ako všetci jazdci na mňa pozerajú. Všetci vedeli čo sa stalo a tak som sa cítila nepríjemne. Nedokázala som tam zostať a tak som pokračovala v ceste aj keď som nevedela kam. Keď som však zabočila niekto ma chytil za ruku a zatiahol ma do nejak miestnosti. Všimla som si Daniela a jeho ustráchaný pohľad a skôr ako som sa stihla spamätať už som bola v jeho objatí.