Girl in F1

13.

Ráno ma zobudil telefonát od kuriéra ktorý mi doniesol nejaké dekorácie do bytu. Keďže som sa celkom dobre vyspala a mala veľa energie, začala som pobehovať po byte a skladať nábytok. V celom byte sa spravil neskutočný bordel a ja som vedela, že to nebude na jeden deň. Dni ubiehali a ja som sa buď učila, skladala nábytok alebo chodila na tréningy. Prišiel ale piatok a ja som sedela na poslednej skúške. Mala som však pocit, že neviem nič. V miestnosti nás bolo asi 30 a všetci vyzerali nervózne. Profesor nám rozdal papiere a ja som išla otázku za otázkou. Prešli dve hodiny a my sme papiere odovzdali. Profesor si nás postupne volal ku sebe a s každým riešil celú skúšku. Po necelej hodine som prišla na rad a nervózne som vkročila do učebne, posadila som sa vedľa neho, a čakala. Videla som hneď niekoľko chýb ktoré som urobila no nakoniec mi to vyšlo na déčko. Vyšla som z miestnosti a vydýchla si. Spravila som svoju najťažšiu a hlavne poslednú skúšku. Odišla som domov kde som si uvedomila ako dlho som už nevidela mamu. Rozhodla som sa, že ju pôjdem pozrieť. Prezliekla som sa do svojej kombinézy a do tašky si zbalila len tie najdôležitejšie veci. Zišla som do garáže kde som naštartovala motorku a vydala sa na cestu.

Bol piatok a na cestách veľa aut takže som domov prišla až skoro po dvoch hodinách. Ovládačom som otvorila bránu a zaparkovala som v garáži. Skôr ako som však stihla zosadnúť z motorky pribehol ku mne Riley. Začal po mne skákať a ja som mala neskutočnú radosť, že ho vidím. Odložila som si prilbu a aj s Rileym som sa vybrala do domu. V chodbe som sa vyzula a začala som prehľadávať dom, našla som tam však len svojho nevlastného otca ktorý sedel vo svojej kancelárii a preberal nejaké papiere.

„Ahoj Michal," pozdravila som sa mu a usadila sa oproti, „chcem sa s tebou porozprávať. Ide o to čo si pre mňa urobil."

Skôr ako som sa mu stihla poďakovať ma však prerušil: „Stačí, viem presne čo mi chceš povedať ale nemusíš. Som síce len tvoj nevlastný otec ale aj teba aj Sebastian beriem rovnako. Taktiež si myslím, že si to zaslúžiš. Potom čo zomrel tvoj otec si sa len trápila a ja dúfam, že som ti tým urobil radosť."

„Som ti zato všetko veľmi vďačná a pokúsim sa ti to aspoň nejak vrátiť."

„Nechcem od teba peniaze ani nič podobné. Stačí mi ak sa raz za čas ozveš svojej mame lebo sa trápi keď tu nie si. No a teraz utekaj lebo mám toľko práce a chcem to stihnúť."

Zobrala som si tašku a odišla do svojej izby kde už na mňa čakal Riley. Bolo skoro šesť hodín a ja som nechcela zostať doma, mala som chuť oslavovať dokončenie svojho skúškového a tak som sa prezliekla, namaľovala a vybrala do mesta. Zamierila som do podniku kde sme so spolužiakmi zo strednej trávili skoro každý deň a dúfala som, že by som ich tam mohla stretnúť aj dnes. Vošla som dovnútra a zvítala sa s čašníkmi ktorú sa tu za tú dobu vôbec nezmenili. Spýtala som sa na svoju starú partiu a bolo mi oznámené, že všetci sedia na terase a tak som sa cez celý podnik vybrala dozadu. Prechádzala som cez otvorené dvere na terasu a už som počula hlasné výkriky. Blížila som sa ku ich stolu a hneď ako si ma všimli začali kričať ešte viac. Zo všetkými som sa zvítala a usadila sa. Začalo na mňa padať neskutočne veľa otázok ale nečudovala som sa im, nevidela som ich skoro rok a pre všetkých bolo prekvapenie, že som sa tu zjavila. Zo začiatku som piť vôbec nechcela hlavne kvôli nasledujúcim pretekom, no po dlhšom presviedčaní som už nemala silu odolávať a ja som si objednala nejaký rum. Noc sa začala rozbiehať a ja som sa cítila ako za starých dobrých čias. Zrazu padol nápad ísť do klubu a všetci sme súhlasili. Cesta netrvala ani päť minúť a my sme si už kupovali lístky. Vo vnútri hrala hlasná hudba a všetci sme sa dobre zabávali. Netrvalo však dlho a pár z nás sa vybralo na čerstvý vzduch. Stáli sa na ulici a rozoberali ako sa komu darí. Zrazu som však svoje rozhodnutie oľutovala. Z niekadiaľ sa predo mnou zjavil James, bol iný ako som si ho pamätala ale bol to on. S Jamesom sme mali kúsok komplikovanú minulosť. Stretli sme sa na jednej párty, zistili sme, že chodíme na rovnakú školu a od tej doby sme spolu trávili každý deň asi dva mesiace, pár krát sme sa bozkávali, potom sme sa hrozne pohádali a viac ako dva roky som ho nevidela. Teraz stojí predo mnou a ja neviem čo povedať.

„Ahoj Chloe. Teba by som tu nečakal."

„Ahoj," nedokázala som zo seba dostať ani slovo.

„Nechceš zbehnúť na drink ako za starých čias?"

Len som prikývla a pobrala sa dovnútra, James ma nasledoval. Stáli sme pri bare a on mi niečo objednal, štrngli sme si a vypili svoje pitie. Chvíľu sme sa rozprávali o svojich život ale tak nejak som mu zabudla povedať o svojej "kariére" vo formule. Vypili sme pár pohárikov a vybrali sa spolu na parket. Mala som pocit že sa opakuje naše prvé stretnutie. Netrvalo dlho a James si ma pritiahol na svoju vypracovanú hruď, prsty si zaplietol do mojich vlasov a pery pritlačil na tie moje. Neviem ako sa to stalo ale zrazu som stála v chodbe jeho bytu a nevedela som sa nabažiť jeho pier. Zrazu sme sa začali presúvať a ja som už ležala v jeho posteli a užívala si pohľad jeho nahej hrude. Naklonil sa nado mňa a ďalej ma bozkával. Zrazu sme boli obaja nahí a tak nejak sa to stalo.

Ráno som sa zobudila vedľa spiaceho Jamesa. Včera to bolo síce fajn ale neviem čo z toho bude a či vôbec niečo. Zo zeme som si pozbierala veci, obliekla sa a vytratila. O ulicu ďalej som nastúpila na autobus ktorý ma doviezol skoro pred dom. Vošla som dovnútra a snažila sa dostať do izby, cestou som však stretla Sebastiana ktorý mal nepríjemné poznámky ku môjmu rannému návratu. Ignorovala som ho a pokračovala ďalej. V izbe som si zobrala veci na prezlečenie a odišla som sa osprchovať. Po návrate domov ma však čakalo na mojej posteli prekvapenie v podobe nahnevanej mamy. Usadila som sa na kreslo a počúvala reči o tom prečo jej nevolám, že sa o mňa bojí, a mám častejšie chodiť domov. Netrvalo mi to dlho a vysvetlila som jej, že si na seba dávam pozor a nemusí sa ničoho báť. Taktiež som ju požiada o to či by mi vedela doviezť nejaké veci autom do môjho nového bytu s čím na moje prekvapenie súhlasila. Ešte nejakú dobu sme rozoberali moje pretekanie, ešte pred tým ako odišla ma silno objala a ja som v izbe stála sama a uvažovala nad tým čo si pobalím. Dlho som premýšľala nad tým či si zo sebou zoberiem Rileyho. Môj byt je veľký a hneď vedľa bytovky je menší lesík kam by sme mohli chodiť na prechádzky ale čo s ním keď pôjdem na preteky. Napadlo mi, že by som mohla poprosiť jedného spolužiaka ktorý býva neďaleko aby sa mi o ňu raz za čas postaral ale to budem musieť ešte dohodnúť. Do veľkého kufra som začala hádzať všetko čo som si chcela zobrať a nakoniec z jedného kufra boli tri. Plus som si nachystala trofej z Barcelony pre ktorú som už vo svojom byte mala vyhradené miesto. Sedela som už na posteli a čítala mail od Tes. Poslala mi informácie ku ďalšej veľkej cene ktorá mala začať už budúci piatok. Zrazu mi prišla správa od Jamesa, najskôr som sa čudovala, že má ešte stále uložené moje číslo no viac ma zarazilo to, že sa chce stretnúť a to hneď. Dohodla som sa s ním a vyrazila som do kaviarne kde sme sa mali stretnúť. Bola som z toho dosť nervózna a nevedela čo mám od neho čakať. Vošla som do útulnej kaviarne kde už na mňa James čakal. Usadila som sa a objednala si ľadový čaj.

„Ide o to čo sa stalo včera. Ja nečakám, že z toho bude nejaký vzťah alebo niečo také ale páčilo sa mi to a myslím, že aj tebe. Tak mi napadlo či by sme sa nemohli len tak stretávať? Teda ak chápeš ako to myslím."

„Ja neviem, mám málo voľného času a navyše tu ani nebývam a neviem či by to bolo dobré."

„Počuj, číslo na mňa máš. Pokiaľ budeš chcieť zavolaj a ja nemám problém za tebou prísť."

S týmito slovami sa postavil a odišiel. Ja som tam ešte chvíľu sede. Dopila som svoj čaj a pobrala sa preč.