Girl in F1

7.

Zobudila som sa na mäkkej posteli a keď som sa rozhliadla okolo všimla som si nejakú pani ktorá sa prechádzala popri mne a keď si všimla, že som sa prebrala, postavila sa vedľa mňa a prehovorila.

„Dobrý deň, som vaša ošetrujúca sestra. Ste v nemocnici lebo ste mala nehodu ale doktori vám spravili všetky potrebné vyšetrenia a okrem pár škrabancov ste úplne v poriadku. Takže hneď ako sa budete cítiť lepšie ste voľná."

„Je mi fajn a ak to je možné rada by som odišla ihneď."

„Nejaká pani vám doniesla všetky veci, takže sa môžete prezliecť, podpísať pár papierov a odísť."

Prikývla som a sestrička mi z ruky vytiahla infúziu, zalepila mi ranku leukoplastom, previazala mi zápästie novým obväzom a odišla. Ja som vyliezla z postele a z cestovnej tašky som si vytiahla rifle a tričko. Prezliekla som sa, zavrela tašku a odišla z izby. Na chodbe som našla sesterskú izbu kde už na mňa čakala sestrička s papiermi a perom. Podala mi to a ja som to všetko podpísala. Ešte mi do ruky strčila moju lekársku správu a recept na lieky proti bolesti a odišla som. Ešte v nemocnici bola lekáreň a tak som si lieky vybrala tam a pobrala sa von. Hneď ako som vyšla von ma ovanul chladný vzduch a uvedomila som si ako veľmi prší. A to vraj malo byť celý víkend slnečné počasie. Z tašky som rýchlo vytiahla mikinu a pohľadala telefón. Chcela som sa čo najskôr dostať domov a tak som zavolala žene ktorá riešila moje lety. Oznámila mi však, že moje lietadlo dnes kvôli nepriaznivému počasiu nepoletí. Pokúšala som sa ešte dovolať Tes no môjmu telefónu sa vybila batéria. Rozhodla som sa, že sa vrátim do hotelu kde som bola ubytovaná a prenajmem si izbu ešte na jednu noc. Nemocnica našťastie nebola od hotela ďaleko ale cestou som totálne zmokla. Vošla som dovnútra a zamierila si to na recepciu.

„Dobrý deň, tento víkend som tu bola ubytovaná a potrebovala by som tu zostať ešte jednu noc."

„Prepáčte ale nevyzeráte ako niekto kto by si náš hotel mohol dovoliť a tak vás poprosím aby ste odišli inak na vás zavolám ochranku."

„Ale ja som tu bývala a tento hotel si dovoliť môžem tak vás prosím, dajte mi izbu ešte na jednu noc."

Pani zobrala telefón, vyťukala nejaké číslo a vypýtala si nejakého Sama na recepciu. V momente prišiel urastený chlap v obleku, chytil ma za rameno načo som vykríkla, keďže ma neskutočne bolelo, zobral moju tašku a vyviedol ma von. Moju tašku hodil na zem, pustil ma a vrátil sa dovnútra. Nahnevaná a v rozpakoch som si zobrala svoje veci a pobrala sa hľadať miesto kde by som sa mohla aspoň usušiť. Bola som však neskutočne unavená a tak som si po chvíli sadla na prvú lavičku pod autobusovou zastávkou ktorú som našla ale keďže fúkal silný vietor mokla som ďalej. Sedela som tam zo desať minút, moje veci aj s taškou boli premočené do nitky a bola mi neskutočná zima. Okolo mňa prechádzali ľudia a pohoršene sa na mňa pozerali, ja som tam len ďalej sedela so sklopeným pohľadom. Zrazu som začula svoje meno ale nebola som si istá odkiaľ to prichádza a keďže som nikoho nevidela mala som pocit, že sa mi to len zdá.

„To nemôže byť ona, veď má byť v nemocnici."

„Ale je to ona. Je to Chloe."

Očividne sa mi to nezdalo lebo keď som sa pozrela doprava všimla som si ako ku mne kráča Daniel s Landom, Carlosom a Pierrom.

Keď boli už skoro pri mne Daniel sa začal vypytovať: „Chloe čo tu robíš? Nemala by si byť ešte v nemocnici alebo aspoň niekde v suchu a teple?"

„V nemocnici nemali dôvod ma držať lebo mi teoreticky nič nie je, taktiež sa kvôli počasiu neviem dostať domov, vybil sa mi telefón a v hoteli ma nechceli ubytovať. Tak sedím a čakám na zázrak."

„Vyzerá to, že zázraku si sa dočkala," poznamenal Pierre, „nie si jediná ktorej zrušili let a tak sa všetci ubytovali u mňa, plus sa tam nasáčkoval Max, ktorý síce má vlastný byt neďaleko ale vraj sa bude nudiť."

Skôr ako som stihla niečo povedať mi Daniel okolo pliec prehodil svoju bundu, zobral moju tašku a vybral sa preč. Ja som tam len zmätene pozerala a nechápala čo sa deje. Daniel sa otočil a keď si všimol, že tam stále sedím len kývol rukou aby som išla s nimi. Tak som sa postavila a vybrala sa ich smerom. Dostali sme sa na malé parkovisko kde sme nasadli do žltého Renaultu. Po krátkej ceste sme zaparkovali v podzemnej garáži. Výťahom sme sa vyviezli na ôsme poschodie, no keď sa Lando chystal zaklopať na jedny z dverí začala som protestovať.

„Ja tam nemôžem ísť, Max ma nenávidí a ja to nechcem počúvať celé odznova."

„Bol tam," poznamenal Lando.

„Kto kde bol?"

„Keď ste havarovali a preteky skončili, Max išiel za tebou a celú dobu tam pobehoval a na každého kričal, lebo si vraj svoju prácu nerobia tak ako majú a hneď ako ťa odviezli odišiel do nemocnice. Tak sa ukľudni a poď," dopovedal Lando a zaklopal.

„Prečo klopeš?" opýtal sa ho Daniel.

„A ako inak sa chceš dostať dovnútra?" kričal na neho Lando a popritom rozhadzoval rukami.

„Ja neviem, možno tak, že je to môj byt a mám od neho kľúče."

Skôr ako sa tam stihli pohádať zazvonil nejaký zvonček a Lando otvoril dvere. Vošli sme do priestrannej chodby a začali sme sa vyzúvať, s jednou rukou my to šlo ťažko a tak mi to chvíľu trvalo. Chalani zatiaľ cez dvere vošli do ďalšej miestnosti a ja som počula ako sa všetci zdravia. Zrazu som započula Maxom hlas.

„Nedokázal som tam už sedieť, keď som ju videl ako leží na tej posteli, nemohol som to tam vydržať. Nemal som to nikdy povedať, je to všetko moja vina."

„Už nie je v nemocnici, cestou sme ju stretli," povedal Daniel.

„Kde je? Musím ísť za ňou. Potrebujem sa jej ospravedlniť."

Stála som už vo dverách, hlavou sa opierala o zárubňu a sledovala ako Max splašene pobehuje po miestnosti a oblieka si bundu. Všetci sme sa zmätene pozreli najskôr na seba, potom na Maxa a potichu sa začali smiať. Ten sa po chvíli pobehovania zastavil a nechápavo pozeral na chalanov. Keďže nič nevraveli zobral sa na odchod. Otočil sa a naše pohľady sa stretli. Chvíľu sme tam len tak stáli a nič nevraveli. Nakoniec som prehovorila.

„Pár dní dozadu si ma nenávidel a chcel si aby som bola v nemocnici a keď sa ti to splní tak sa o mňa strachuješ. Tu už vážne nič nedáva zmysel."

Max tam len stál a prezeral si ma. Nikto nič nehovoril a tak som sa začala cítiť nepríjemne. Našťastie za mnou prišiel Daniel ktorý ma začal tlačiť cez obývačku do spálne. Z obrovskej skrine vytiahol tepláky, tričko a hrubú mikinu. Podal mi to a poslal ma prezliecť sa do kúpeľne. Zložila som zo seba mokré oblečenie a keď som len v spodnom prádle stála pred zrkadlom všimla som si niekoľko veľkých modrín na svojom tele a obdretú kožu na ľavej strane tela. Nemohla som sa na seba pozerať a tak som sa obliekla do Danielových vecí. Všetko mi to bolo hrozne veľké a ja som si pripadala smiešne. Z vrecka svojich riflí som si ešte vytiahla rozmočenú krabičku a vybrala jednu pilulku ktorú som zapila vodou z kohútiku. Vošla som do spálne kde mi Daniel vešal mokré veci z tašky na všetky voľné miesta v miestnosti.