Girl in F1

4.

Zložila som si prilbu a všimla si, že na mňa kýva moderátor s ktorým som mala mať rozhovor. Podišla som k mikrofónu a oproti stál Buxton.

„Takže Chloe. Keď som včera riešil kto bude jazdiť miesto Alexa ani vo sne by mi nenapadlo, že to bude testovací jazdec Red Bullu o ktorom v princípe nikto nič nevedel."

„Ak sa mám priznať, ani mne to nenapadlo. Celé to bolo také veľmi na rýchlo a vôbec som netušila ako to dopadne."

„Moje najväčšie prekvapenie ale bolo dnes. Keď si sa z posledného miesta dostala na tretie. Počas preteku som si zistil, že si bola najviac v F2 a veľmi ti to nešlo a potom ťa len tak posadia na trať v F1. Aký je to pre teba pocit?"

„Je pravda, že mi to v F2 nevyšlo a keď mi včera Christian zavolal tak som sa dosť bála. Ale asi dva mesiace som denne presedela niekoľko hodín v tomto monoposte takže na trati som už nemala žiadny problém. No a pocit je to úžasný. To čo sa mi dnes poradilo bolo neopísateľné a som rada, že som to včera neodmietla."

„Veľmi ma zaskočil ten tvoj povedzme šibalský ťah v poslednom kole kde si dosť nečakane predbehla aj Maxa aj Landa. Myslím si, že toto nikto nečakal."

„Toto som ani ja nečakala. V tej chvíli som uvidela príležitosť a bolo to buď teraz alebo nikdy, a vyšlo to."

„Ešte by ma zaujímalo ako to teraz s tebou bude. Podľa Christiana to s Alexom nevyzerá tak dobre. Budeš pretekať aj o dva týždne?"

„Toto je vec na ktorú zatiaľ nebol čas. Včera sme riešili dosť podstatnejšie veci ako moje pokračovanie v roli náhradného jazdca. Takže netuším ako to bude ďalej."

„Tak no gratulujem k dnešnému tretiemu miestu a držím palce do budúcna."

Usmiala som sa a odišla bokom. Moje miesto vystriedal Bottas a ja som len sledovala dianie okolo. Všimla som si, že sa niekto postavil vedľa mňa. Otočila som sa a tam zas stál Lewis.

„Včera som asi prepočul keď si mi rozprávalo o tom ako ideš jazdiť miesto Alexa."

„Nespomínala som to."

„Veď o to ide, nebolo to od teba vôbec pekné."

„Tak ešte ja som tu tá zlá. Veľmi sa ospravedlňujem, že som ťa neoboznámila s mojou situáciou. Vlastne sa ospravedlňujem všetkým ktorým som to nepovedala aj keď som nemohla."

Žmurkla som na neho a odišla preč aj keď som vedela, že týmto to ešte nekončí. Po chvíli si ma odchytila Tes ktorá mi oznámila, že musím ísť na stupne víťazov, potom budem mať rozhovory s novinármi a ešte pred tým ako odídem chce so mnou hovoriť Christian. A presne tak sa aj stalo. Po pár minútach som už stála na stupni víťazov a oblieva sa šampanským. Utiekla som sa prezliecť, spravila som niekoľko rozhovorov na ktorých sa ma všetci pýtali na osobné ale aj kariérne otázky. Všetko to ubehlo ale hrozne rýchlo a ja som sa ani nenazdala a už som stále pred Christianovou kanceláriou a klopala na dvere. Vošla som dovnútra a posadila sa oproti.

„Som veľmi rád ako to dnes dopadne ale potrebujem s tebou niečo vyriešiť," jeho tón hlasu naraz hrozne zosmutnel, „ide o Alexa. Možno si už zachytila, že to sním nie je dobré a nejakú dobu nebude môcť pretekať. Keďže nikto netuší aké bude mať následky potrebujem s tebou podpísať zmluvu na neurčito. Teda ak s tým súhlasíš."

Sklonila som pohľad a zamyslela som sa. Chcela som pretekať ďalej ale predstava ležiaceho Alexa niekde v nemocnici ma neskutočne trápila. Keď som konečne zdvihla hlavu a videla Christianov nedočkavý pohľad, prikývla som. Podal mi nejaký zväzok papierov a ja som to letmo začala študovať. Nakoniec som to podpísala a dostala som kópiu. Postavila som sa a podala si s Christianom ruku.

„Takže sa vidíme v Monaku."

Usmial sa a ja som sa dala na odchod. V momente keď som položila ruku na kľučku niekto otvoril dvere a ja som sa s dotyčným zrazila. Začala som sa ospravedlňovať a zbierať papiere ktoré boli roztrúsené na podlahe. Keď som sa však postavila a uvidela pred sebou Maxa ktorý nemal zrovna priateľský pohľad, spanikárila som. Nevedela som kde sa skôr pozrieť a tak som sa len pozdravila a vybehla von.

Bola som v karavane a balila si svoje posledné veci. Zavrela som tašku a vyšla von kde už zas stála Tes. Mala som pocit, že tá žena ma prenasleduje. Vychrlila na mňa zas neskutočne veľa informácií. Od mojej cesty autom, lietadlo, o tom, že doma budem mať osobného trénera aj o tom ako a kedy pôjdem do Monaka. V momente keď som už nasadala do auta, začalo sa mi ťažko dýchať a ja som si uvedomila čo ešte pred odletom musím urobiť. Potrebovala som vidieť Alexa. Požiadala som Tes aby to zariadila. Šoféra poprosila o menšiu zastávku a zavolala pilotovi. Tak som nasadla do auta a vyrazili sme. V aute som začala spomínať na prvé stretnutie s Alexom. Bolo to hneď prvý týždeň keď som bola v Anglicku. Sedela som pri jednom z vývojárov a rozoberali sme nejaké grafy keď v tom niekto hrôzostrašne skríkol. Všetci sme sa otočili a tam stál vystrašený Alex. Na otázku vývojára ktorý sedel vedľa mňa čo sa stalo, odpovedal len ďalšou otázkou. Spýtal sa kto prekonal jeho osobný rekord na okruhu v Melbourne a v Monze. Zo strachom som zdvihla ruku, no po chvíli sme sa obaja začali smiať. Neskôr si ma odchytil po práci a zbehli sme na kávu. Stretávali sme sa často a bol takou mojou bútľavou vŕbou. Nepoznali sme sa dlho ale vedeli sme o sebe veľa. Vždy mi vedel zlepšiť náladu a na každé stretnutie s ním som sa tešila. Sama som nevedela ako sa to stalo a ja už som sedela vedľa jeho postele a sledovala jeho nehybné tele. Vyzeral ako keby len spal no bol príliš bledý a na tvári mal niekoľko škaredých rán. Držala som ho za ruku a plakala som. Keby bol teraz pri vedomí isto by si zo mňa robil srandu. No on nebol a ani nikto nevedel kedy bude a či vôbec bude. Neverila som sestričke ktorá mi povedala, že ma počuje a tak som celú dobu bola ticho. Aj keby som chcela, nevedela som čo by som mu mala povedať. Či sa mu zveriť s tým, že kvôli tomu, že on tu leží ja som dnes jazdila alebo to že na dlhšiu dobu budem zastupovať jeho miesto v tíme, či moju nepríjemnú situáciu s Maxom alebo príjemnú s Lewisom. Nakoniec som však vytrhla kus papiera z nejakého zošita ktorý som našla v batohu a zažala som písať. Len toľko, že dúfam v jeho skoré uzdravenie, že mi chýba a keď bude v poriadku zbehneme na ďalšiu kávu. Podpísala som sa a položila na stolík. So slzami v očiach som odišla. Nejak som sa dostala k autu a odišla. Ďalej už mám len okno. Nejak som sa ocitla vo svojej vlastnej posteli a študovala som zmluvu. Vedela som, že je nedeľa a potrebujem odísť na internát a tak som sa na to vykašlala a rozhodla sa pre odchod skoro ráno. 

*Chcela by som sa ospravedlniť zato, že som tak dlho nič nové nepridala ale tento príbeh som začala písať už nejakú dobu dozadu. Nakoniec som sa však rozhodla zmeniť  dosť hlavné aspekty a preto som nechcela uverejniť nič kým som to celé neprerobila podľa svojich predstáv.*