Girl in F1

11.

Zobudila som sa skoro, otočila som sa na druhý bok a uvidela som spiaceho Maxa. Nevydržala som tam už ležať a tak som sa odišla do kúpeľne nachystať. Keď som sa vrátila Max už bol hore. Počkala som kým sa dá dokopy a spolu sme odišli na raňajky. Po raňajkách nasledovalo stretnutie s fanúšikmi, neskôr nekonečné sedenie v kancelárii a nasledovali rozhovory. S Maxom sme stáli na chodbe a čakali kým budeme na rade, bavili sme o úplných zbytočnostiach a smiali sme sa. Po chvíli nás niekto zavolal a my sme znova sedeli pred niekoľkými novinármi. Všetko prebiehalo celkom fajn, no Max sa mi zdal byť nepríjemný. Na otázku, či sme sa konečne kúsok spriatelili odpovedal: „My dvaja nikdy nebudeme priatelia, len tolerujeme jeden druhého a snažíme sa to celé nejak prežiť."

V tej chvíli do mňa vošla nesmierna zlosť a dúfala som, že to tu rýchlo skončí. No zaskočila ma ešte jedna otázka.

„Chloe, pred nejakou dobou po internete kolovali informácie o tebe. Vraj máš zálusk na niekoľko jazdcov a jedného si si už aj získala. Čo je na tomto pravda?

„Nemám "zálusk" na žiadneho z jazdcov a už vôbec nemám vzťah."

Našťastie netrvalo dlho a ja som z tej miestnosti vyletela neskutočnou rýchlosťou. Blúdila som chodbami a snažila sa ukľudniť. Keď sa predo mnou zrazu objavil Max.

„Chloe, nemôžeš ich počúvať. Snažia sa o tebe zistiť aj veci čo nie sú pravda, len si ich nesmieš pripustiť k tele."

„Mne je jedno čo vravia oni. Nahnevalo ma čo si povedal ty. Pár minút pred tým ako sme tam vošli bolo medzi nami všetko v poriadku a zrazu sa znova tváriš ako keby ti ubližujem. O čo ti vlastne ide?"

„Ty si myslíš, že to čo som povedal je pravda? Si fajn baba a poznáme sa krátko ale beriem ťa ako kamarátku, len pred nimi potrebujem mať inú tvár. Nechcem aby o mne všetko vedeli. Tak prestaň stresovať a poď lebo Christian nás zabije ak budeme meškať."

Vydali sme sa na ďalšie stretnutie no ja som celú dobu sledovala jeho. Tento človek je tak neskutočne komplikovaný a ja sa v ňom nedokážem ani kúsok vyznať, navyše ma jeho správanie totálne vytáča. Došli sme na stretnutie kde sa rozoberali nastavenia monopostu počas tréningov a z tadiaľ sme zamierili na brífing. Vošla som tam prvá lebo Max cestou stretol Daniela a niekde sa pozabudli. Sedela som skoro vzadu a čakala kedy to začne. Postupne vchádzali jazdci spolu s Maxom a Danielom. Daniel sa vybral mojim smerom, no keď si to Max všimol usadil sa na prvé voľné miesto.

„No ako sa ti spalo vedľa Maxa?" začal ma podpichovať.

Ja som sa nad tým len zamračila a zahľadela sa do steny. Brífing začal a prvé čo sa riešilo bol incident z posledných pretekov. Na Bottasa padlo priveľa otázok no ani na jednu z nich nemal odpoveď. Potom sa pýtali na môj názor.

„Je to pretekanie a nehody sa stávajú. Navyše toto mi pódium nevráti tak nevidím dôvod prečo v tejto diskusii pokračovať."

Všetci na mňa pozerali ako keby som im nejak ublížila ale po chvíli ticha sa začali rozoberať pravidlá a objasnenia trate. Netrvalo to dlho a ja som konečne mohla odísť. Potrebovala som sa najesť a v kľude odísť na hotel. Netrvalo dlho a ja som našla príjemnú reštauráciu. Servírka ostala prekvapená keď som ju požiadala o stôl pre jedného. Našla mi miesto na terase s výhľadom na rieku. Po chvíli sa vrátila a prijala moju objednávku. Doniesla mi vynikajúce cestoviny po ktorých nezostal ani smietok. Objednala som si ešte kávu a sledovala krajinu okolo seba. Z môjho pokoja ma opäť ale niečo vyrušilo. Pozrela som sa veľa seba, stál tam Lewis so stoličkou v ruke a spýtavým pohľadom. Prikývla som, a on sa usadil vedľa mňa. Skôr ako stihol niečo povedať servírka priniesla moju kávu a keď si všimla kto sedí vedľa mňa začala panikáriť. Koktavo vyslovila jeho meno a požiadal ho o fotku. Následne nato sa ho spýtala čo by si rád objednal. Poprosil ju o džús a ona s úsmevom na perách odišla.

„Chloe," začal kúsok nesmelo, „veľmi ma mrzí čo sa stalo v Monaku."

„Nebola to tvoja chyba tak nechápem čo to tu riešime."

„Ja vlastne ani neviem. Je to iné, aj keď všetci vravia, že nie ale pokiaľ je na trati dievča je to proste iné."

„Všetci ste až príliš citliví. Keby sa to stane hocikomu inému z vás tak by to nikto neriešil."

„Vyzerá to tak, že ešte budeš veľkým súperom."

Ďalej sme už len rozoberali blížiace sa preteky. V momente ako prišla čašníka s účtom sa Lewis pokúsil o jeho zaplatenie, čo som však zdvorilo odmietla načo začal protestovať: „Keď budeš zarábať aspoň polovicu z toho čo ja môžeš ma pozvať na obed ale teraz to nechaj na mňa."

Poďakovala som sa mu a vybrali sme sa pred reštauráciu. Lewis mi ponúkol odvoz a ja som ho s radosťou prijala. Bola som uťahaná a chcela som sa čo najskôr dostať na izbu. Zastavil mi na vedľajšej ulici. Sama som ho o to poprosila, nechcela som aby nás niekto videl spolu lebo už takto som v očiach médií nemala dobrú mienku. Navyše pokiaľ to zistí niekto z tímu budem mať veľké problémy. Rozlúčili sme sa a ja sa pobrala do hotela pred ktorým stálo niekoľko fanúšikov čo čakali na svojich favoritov. Snažila som sa tváriť nesmierne nenápadne ale tímové oblečenie mi veľmi nepomáhalo. Spravila som si pár fotiek a zamierila si to priamo do izby. Max tu ešte nebol a ja som za to bola nemierne rada. Stála som vedľa postele a vyzliekla si tričko, odhrnula som perinu kde sa malo nachádzať moje tričko na spanie ale nebolo tam. Začala som behať po izbe no nikde som ho nevidela. Začala som rozopínať tašku keď v tom niekto otvoril dvere a skôr ako som sa nazdala oproti mne stál Max, Daniel a Lando. Stáli sme oproti sebe a zmätene sa na sebe pozerali. Navyše ja som tam stále postávala polonahá.

„Už chápem prečo nechceš ísť spať ku mne," s úsmevom na tvári prehovoril Daniel.

Načo mu Max len odvetil: „Ty neskutočne chrápeš a nedá sa pri tebe vôbec spať."

Pozrela som sa na stoličku kde som mala prehodenú mikinu a zbadala tam svoje tričko. Zobrala som ho a rýchlo som si ho obliekla.

„Na toto sa pokúsime zabudnúť ale som rád, že sme ťa našli, aspoň viem ako veľmi sa Maxovi a Landovi dá veriť. Vraj ťa tu hľadali ale nebola si tu."

„Len pred chvíľou som prišla."

„A kde si bola celú tú dobu?" opýtal sa Max.

„Bola som sa najesť a hlavne je taký problém mi zavolať?"

„To nás nenapadlo ale keďže sme ťa konečne našli, chceme sa pýtať či by si nešla s nami von?"

„Mrzí ma to ale na dnes mám dosť, som si istá, že si večer užijete aj bezo mňa."

Rozlúčili sme sa a ja som sa mohla konečne úplne prezliecť. Ľahla som si do postele a otvorila si knihu. Nedostala som sa ani na druhú stranu a zaspala som.