Girl in F1

8.

„Prečo je taký?"

„Myslíš Maxa? No hmm, povedal by som, že neviem ale pravda je taká, že asi viem. Nie som si však istý, či ti to mám povedať."

„Musíš mi to povedať, lebo pokiaľ s ním mám ešte nejakú dobu fungovať tak potrebujem vedieť čo sa deje inak ho uškrtím."

„Bolo to minulý rok v decembri, mali sme po posledných pretekoch a s Maxom sme sa mierne opili. Boli to moje posledné momenty v tíme a tak som už v princípe nevedel o tom čo sa deje v továrni a preto keď mi začal rozprávať o novom testovacom jazdcovi, prekvapilo ma to. Keď mi povedal, že je to dievča tak som mu ani neveril. Rozprával mi o tom ako ju tajne sledoval keď jazdila na simulátore ale aj keď študovala dáta a riešila veci s inžiniermi. Fascinovalo ho to ako sa vždy ponorila do svojej práce, všetko robila naplno ale aj to, že jej to podľa časov na kolo išlo lepšie ako jemu. V tú dobu sa do Monaka ani nevracal a v Anglicku strávil snáď mesiac. Bol tak nesmierne šťastný a uvoľnený. Mal som pocit, že sa zamiloval."

„Nechceš mi snáď povedať, že sa zamiloval do mňa, však nie?"

„Máte tam aj iné dievča?" na túto otázku som mu neodpovedala len som záporne pokrútila hlavou a on pokračoval, „Myslím si, že keď ťa dosadili miesto Alexa tak sa zľakol. Vie čo dokážeš a bojí sa, že mu prevezmeš číslo jedna v tíme. Preto sa ťa snaží rozhodiť a správa sa ako kretén ale na druhú stranu ku tebe stále niečo cíti. Takže je to taký konflikt záujmov. No nechajme to už tak lebo toto sú asi veci ktoré by som ti nemal vravieť."

Obaja sme sa pobrali do obývačky a posadili sa na gauč. Lando akurát z chladničky vyberal pivá a fľašku whisky. Na stôl položil medového Jacka, fľaškové pivá a otočil sa na mňa so spýtavým pohľadom, ukázal na oboje a ja som si vybrala Jacka. Všetkým nalial, štrngli sme si a napili sa.

„Ako sa cítiš?" opýtal sa ma Pierre.

„Všetko ma bolí ale už je to lepšie."

„Chceš vôbec vedieť čo sa stalo?"

Nebola som si istá či chcem odpovedať áno ale skôr, či neskôr to zistím, tak som len prikývla. Pierre zapol televízor a vyhľadal dnešné preteky. Na obrazovke sa objavilo moje posledné kolo, videla som ako predbieham Leclerka a za mnou sa až príliš rýchlo rúti Bottas, bolo to už skoro na konci tunela a tak som začala brzdiť aby som vedela zobrať zákrutu a vtedy do mňa Bottas narazil zozadu, ja som narazila do Leclerka a pri tom náraze sa môj monopost prevrátil a pár metrov šmýkal po trati. Ďalej už len nasledovali zábery z kamier na monopost spolu s vysielačkami. Bez slova mi Lando nalial ďalší pohárik a ja som sa napila. Aj keď som vedela, že alkohol by som nemala, v tej chvíli mi to všetko bolo jedno. Chalani si po chvíli zapli Fifu, pustili hlasnú hudbu a aspoň na chvíľu som sa cítila fajn. Popíjali sme a zabávali sa, hry striedali vtipné kompilácie videí z pretekov a podobne. Boli sme už dosť opitý a chalani sa ma začali pýtať na môj osobný život. Prvý bol Carlos.

„Kedy a prečo si vlastne začala jazdiť?"

„Mala som asi štyri a no keď bol môj otec mladý tiež jazdieval, a keď s tým skončil vybudoval areál pre motokáry, a tam ma od detstva brával. Časom som chodila na rôzne súťaže a všimlo si ma pár ľudí a postupne som sa dostala do F2."

„Prečo si ale skončila?" vyzvedal Carlos ďalej.

„Moji rodičia sa rozviedli keď som mala štrnásť, moja mama si našla niekoho iného a ja som s nimi nechcela tráviť čas, tak som sa snažila byť čo najčastejšie s ocom. Zo začiatku to bolo v poriadku, no po pár rokoch si mama uvedomila ako málo času spolu trávime. Keď po mňa jeden deň prišiel otec, hrozne sa pohádali lebo ma s ním nechcela pustiť ale ja som ním odišla. Boli sme spolu na motokárach, bolo už veľa hodín a otec to chcel zavrieť. Prišli však nejaký chlapi a keďže ich môj otec nechcel pustiť jazdiť, začali sa hádať a skončilo to tak, že môjho oca dobili na smrť. Potom som už nemala chuť jazdiť, keďže vždy keď som si sadla za volant pripomenulo mi to oca."

Potom v miestnosti nastalo ticho, no ja som potrebovala vzduch a tak som sa postavila a odišla na balkón. Vonku stále pršalo a bolo chladno. Stála som pri zábradlí a sledovala som vysvietené Monako. Svetlá sa odrážali na hladine mora a ja som vdychovala chladný vzduch. Zrazu som ucítila ako ma niekto chytil za rameno. Zdvihla som hlavu a uvidela som Maxa ako pozerá niekam do diaľky.

„To s tvojim ocom ma mrzí," na chvíľu sa odmlčal, „a mrzí ma aj všetko čo som povedal. Nemal som byť taký keď som o tebe nič nevedel. No v tom Španielsku ma to nahnevalo, tento rok sa mi nedarí a to bolo moja šanca. No prišla si ty."

Potom už neprehovoril len sa ku mne bližšie prisunul a už sme tam len stáli a sledovali mesto. Keďže ma Maxove telo zohrievalo aj som zabudla aká mi je zima. Po chvíli však prišiel Daniel.

„Ale no tak. Ja chápem, že sa udobrujete ale to môžete aj pri nás."

Nato sme sa pobrali naspäť do obývačky kde sa chalani očividne dosť zabávali. Bola som už však dosť unavená a tak som sa pobrala do postele. Vytiahla som telefón, strčila ho na nabíjačku a keď sa zapol napísala som správu aby mi na zajtra vybavili let. Ležala som v posteli a pokúšala sa zaspať. V jednej chvíli sa však rozleteli dvere a na moju posteľ vyskočil Daniel aj s Landom a začali tam poskakovať a do toho si spievali. Bolo očividné, že ma spať nenechajú a tak som sa k nim pridala. Ešte dlhú dobu sme pili a robili hlúposti. Okolo pól piatej ráno sme si pustili film a všetci vypnutí sme to sledovali. Zrazu si Max položil hlavu na moje stehná a ja som začala panikáriť. Ešte sa to zhoršilo keď jednu ruku presunul na moje koleno a jemne ma hladkal. Carlos si išiel ľahnúť do postele a chalani pomaly zaspávali pri filme. Keď zaspal aj Max, nadvihla som mu hlavu, postavila sa a položila mu ju na vankúš ktorý bol pohodený neďaleko. Vošla som do spálne a zistila, že mi prišla správa. Moje lietadlo bude letieť za necelú hodinu keďže pilot má celý deň plno a auto tu bude za 20 minút. Chcela som sa prezliecť no moje veci boli ešte mokré a tak som si len všetko pohádzala do tašky a vybrala sa na odchod. Bola som v chodbe a obúvala sa keď na mňa prehovoril Daniel.

„Už ideš?"

„Dole ma už čaká auto ktoré ma odvezie na letisko. Nebude ti vadiť keď si požičiam tvoje veci? Moje sú ešte mokré a nerada by som ochorela."

Daniel sa len milo usmial, rozlúčil sa so mnou a ja som odišla. Vonku už čakalo auto a šofér ma zobral priamo na letisko. Nastúpila som do lietadla a vo dverách už čakal Lucas ktorý sa nedokázal udržať a začal sa smiať. Cestou na sedadlo som ho buchla do ramena a on sa zatváril ako keby mu to veľmi ublížilo. Usadila som sa a on sa mi prihovoril.

„Počul som čo sa ti včera stalo a dúfam, že už si v poriadku."

Bola som už tak unavená, že som nedokázala ani rozprávať a tak som len prikríval a pripútala sa. Cestou v lietadle som zaspala a prebrala sa až pred pristátím. Nechcela som budiť mamu a tak som si domov objednala taxík. Pred domom som z tašky vyhrabala kľúče a odomkla si. Vošla som dovnútra a vo svojej izbe som si povykladala mokré veci keďže sa mi už nechcelo ísť do práčovne. Ľahla som si do postele a zaspala.