Girl in F1

14.

Bol utorok a ja už som bola doma. Dnes mi mama mala doniesť veci a nakoniec aj Rileyho. Úplne som zabudla, že v meste mi žije teta ktorá má tiež psíka a keď budem preč nemá problém sa mi o Rileyho postarať. Mama prišla okolo desiatej, ja som si začala vybaľovať veci a ona spoznávala moje nové bývanie. Neskôr sme si spolu zašli na obed a kúpiť krmivo, hračky, a všetko potrebné pre Rileyho. Ja som sa vrátila domov a mama odišla. Večer sme spolu ešte boli na prechádzke a keď sme sa vrátila pobalila som si veci na víkend, a odišla spať.

Ráno som Rileyho bola odovzdať tete a na obed som už sedela v lietadle. Od tej doby šlo všetko nejak veľmi rýchlo. Hotel, sedenia s inžiniermi, rozhovory, autogramiáda, prvý, druhý aj tretí tréning, ďalšie sedenia s inžiniermi a riešenie stratégií a vylepšenia. Štyri dni mi tak rýchlo uplynuli a ja som zrazu sedela vo svojom monoposte na štarte. Preteky boli také o ničom. Celú dobu som bola piata a vskutku som sa nudila. Všetko sa ale zmenilo koncom pretekov, zostávalo asi desať kôl do konca a z ničoho nič prišiel safty car. Zavolali ma do boxov a oznámili, že Daniel s Landom mali nehodu. Vrátila som sa na trať a nejakú dobu sme všetci len tak krúžili, a snažili sa čo najviac zohrievať pneumatiky. Zostávali posledné dve kolá a safty car končil. Zrazu sme sa všetci až moc priblížili, spomalili a v momente zrýchlili. Nejaký zázrakom som pár zákrut bojovala so štvrtým Charlesom ktorého som nakoniec predbehla. Už som si to len musela udržať. Tak sa aj stalo, ja som zas skončila štvrtá a Max získal tretie miesto.

Nasledovali ďalšie rozhovory a otázky ako je možné, že sa mi tak darí. No to nevedel nikto a ani ja nie. Odišla som sa na hotel osprchovať a nachystať lebo ma s Maxom čakalo natáčanie videa. Konalo sa to na trati. Sedeli sme vedľa sebe a navzájom si dávali otázky. Max bol však zas tak nejak odmeraný a ja som sa necítila úplne pohodlne. No ako sa stopli kamery jeho nálada sa zmenila a s ním sa konečne dalo normálne rozprávať. Bolo už veľa hodín a ja som sa chystala vrátiť na hotel, mala som tam prespať ešte jednu noc a ráno letieť domov. Max mal na trati auto a ponúkol mi odvoz na hotel. S radosťou som to prijala a my sme spolu nasadli do auta. Zrazu mi povedal niečo čo ma zaskočilo.

„Ja viem, že je to možno divné a ak nechceš tak ťa nebudem presviedčať ale nechcem to dnes oslavovať sám. Ak by si chcela zober si všetky veci, poď na noc ku mne a zajtra ťa hodím na letisko."

Dlho som nad tým uvažovala. To čo mi práve navrhol ma zaskočilo. Max chcel svoje tretie miesto oslavovať so mnou. Rozhodla som sa však, že ho v tom nenechám samého a nakoniec som súhlasila. Vybehla som si na izbu pobaliť veci, na recepcii som odložila kľúč a vrátila sa k Maxovi do auta. Cesta do Monaka trvalo skoro dve hodiny ale hrala nám príjemná hudba a rozoberali sme rôzne témy. Max zaparkoval v garáži a pomohol mi s vecami. Zložil ma v hosťovskej izbe a spolu sme sa sadli pred televízor. Do pozadia pustil nejaký film ktorý sme ale vôbec nesledovali. Z nejakého dôvodu sa zrazu Max správal inak. Veľa sme sa rozprávali a smiali, takéhoto som ho nepoznala. Zveril sa mi o tom aký tlak a nervy mu spôsobujem, a mne prišlo hrozne vtipné ako sa nad tým rozčuľuje. Zrazu sme si uvedomili koľko je hodín, bolo niečo po pól druhej a my sme museli najneskôr o deviatej ráno vyraziť a tak sme sa pobrali spať. Kým som zaspala uvažovala som nad Maxom, nemohol sa len tak zrazu zmeniť a spriateliť sa so mnou. Bolo to divné.

Zobudila som sa už o siedmej nato, že niekto silno klope na vchodové dvere. Nahliadla som do Maxovej spálne ale ten ešte stále spal a tak som išla otvoriť. Za dverami stál Daniel ktorý bol veľmi prekvapený z toho, že ma tu vidí.

„Chloe? Čo tu pre boha robíš?"

„To je na dlho ale čo tu robíš ty?"

„S Maxom som sa včera dohodol, že sa pôjdeme najesť ale ja som spravil lievance tak som mu ich doniesol. Ešte ale spí však?"

Prikývla som a usadila sa gauči. Daniel po chvíli buchotania v kuchyni predo mňa položil tanier s ešte teplými lievancami, ovocím a šľahačkou. Perfektne presladený začiatok dňa. Rozprávali sme sa o preteku zatiaľ čo som dojedala posledné kúsky. Poďakovala som a odišla sa prezliecť, Daniel zatiaľ s veľkým krikom zobudil Maxa pre ktorého to bolo utrpenie. Max sa najedol a keďže Daniel mal voľný deň ponúkol sa, že na letisko ma odvezie on.

Max však začal protestovať: „V žiadnom prípade, sľúbil som jej to a nechcem to porušiť."

„Pozri sa na sebe, vyzeráš ako keby si bol po nejakej veľkej párty a v tomto stave sa tam ani nedostanete. Môžeš ísť aj ty ale ja budem šoférovať."

S týmto nápadom sme všetci súhlasili a vybrali sa do auta. Cesta bola celkom tichá, možno aj kvôli tomu, že Max na zadnom sedadle zaspal. Daniel využil situáciu a opýtal sa ma či sme spolu niečo mali. Vysvetlila som mu ako prebiehal večer no netváril sa ta, že mi dôveruje. Nenápadne mi naznačil, že Max sa v mojej prítomnosti správa inak a všimlo si to viac ľudí. Chvíľu som nad tým uvažovala ale prišlo mi to ako hlúposť. Je iný ale mám pocit, že je len priateľský. Daniel mi zastavil pred letiskom načo sa Max prebudil. Všetci sme vystúpili a rozlúčili sa. Mojim pilotom bol ako vždy Lucas a jeho úsmev mi spríjemnil ráno. U letušky som si objednala kávu a snažila sa nezaspať. Celú cestu som však nedokázala zažmúriť oči lebo som premýšľala nad Maxom. Dostával sa mi pod kožu a ja som proti tomu nevedela bojovať. Pamätám si na svoje začiatky v motokárach, boli to moje prvé preteky niekde v Taliansku a on tam bol tiež. Od tej doby som po ňom vždy tak nejak pokukovala ale on si ma ani nevšimol. Keď som ho však stretla v Anglicku po takej dlhej dobe mala som pocit, že sa ani kúsok nezmenil a vo mne sa zas niečo pohlo. Je pravda, že väčšinou som pri ňom zmätená a to hlavne kvôli tomu ako sa ku mne nevyspytateľne správa ale je mi s ním fajn. To posledné čo však teraz chcem je hlúpo sa zaľúbiť do chalana ako je Max.

Uvažovala som tak dlho, že som si ani nevšimla, že už pristávame. Vystúpila som z lietadla a pobrala sa domov. Cestou som sa ešte zastavila pre Rileyho a spolu sme sa pobrali domov. Doskladala som posledné kusy nábytku a snažila sa čo najútulnejšie zariadiť ho. Povešala som fotky, dekoráciám našla správne miesto, všetko som poupratovala a na poličku v pracovni som položila trofej z Barcelony.

Sedela som v obývačke a bola spokojná so svojim novým bývaním. Pustila som si televízor a bezcieľne prepínala kanály. Potrebovala som si aspoň na chvíľu oddýchnuť. Večer som ešte absolvovala tréning a prechádzku s Rileym. Počas ďalšieho nič nerobenia mi zrazu zazvonil telefón. Bolo to číslo ktoré som nemala uložené ale aj tak som zodvihla. Volala mi nejaká slečna a chcela sa so mnou stretnúť ohľadne návrhu pozvánok, a iných drobností na svadbu. Keďže v utorok odchádzam domov aby som v stredu mala kratšiu cestu na Red Bull ring, dohodla som sa s ňou na utorok o desiatej u mňa. Odkedy znovu jazdím som na svoju prácu úplne zabudla a tak som bola rada, že sa budem môcť realizovať. Bola som už však dosť vyčerpaná a tak som si išla ľahnúť.

Ráno som sa zobudila okolo siedmej, vyvenčila som Rileyho, naraňajkovala som sa, dala si sprchu a nachystala sa na stretnutie. Slečna prišla presne o desiatej a my sme mohli začať. Bola to úplne perfektná klientka. Presne vedela čo chcela a to mi mohlo veľmi uľahčiť prácu. Dohodli sme sa na všetkom čo chcela a aj na cene s ktorou podľa jej reakcie nemala najmenší problém. Rozlúčila som sa s ňou a keďže naša diskusia trvala dlhšie ako som predpokladala bolo načase vyraziť. Prezliekla som sa, zobrala tašku a vyrazila na cestu.

Po príchode domov mi volala Tes ohľadne mojej prepravy, keď som jej však oznámila môj plán ísť tam na motorke zostala veľmi zaskočená. Čudovala som sa, že sa ma cestu pýta keďže som jej vo Francúzsku povedala svoj plán a nechala svoje veci aby ich dala oprať, a doniesla mi ich na ďalšie preteky. Taktiež mi poslala plán na nasledujúce dni, zdal sa mi však o dosť dlhší ako všetky predchádzajúce.