Girl in F1

9.

Zobudila som sa až okolo jednej, dlhú dobu som ležala v posteli a uvažovala nad tým čo sa dialo posledné dni a hlavne včera. Celé mi to tak nejak nedávalo zmysel. Vstala som z postele a spravila si rannú hygienu a keďže som doma nikoho nenašla pokúsila som sa dovolať mame ktorá mi nezdvíhala. Keď som si však sadla pred televízor s miskou cereálií započula som zvuky ktoré spôsoboval Riley. Netrvalo dlho a môj krásny vlčiak sa objavil medzi dverami a bez toho aby som niečo povedala sa posadil a čakal na moje rozkazy. Keby tu bola mama dosť by sa hnevala ale teraz tu nie je a tak som si Rileyho zavolala ku sebe na kreslo a on sa tam spokojne usadil. Chvíľu som len prepínala stanice no potom som si spomenula na skúšku ktorú mám mať už v stredu. Tak som sa zdvihla a odišla do izby kde som až do večera sedela za knihami. Bolo neskoro večer keď som počula ako niekto otvára vchodové dreve. Najskôr som si myslela, že sa vrátila mama ale keď som započula hlasný krik zistila som ako veľmi som sa mýlila. Bol to Sebastian a očividne nebol sám. Po chvíli sa už natrepal aj s jeho partiou kamarátov do moje izby a obsadil moju posteľ.

„Moje nevlastná sestrička, tak veľmi si mi chýbala."

„Potrebujem sa učiť, takže by si mohol prosím ťa odísť?"

„Počujete ju? Ona sa chce učiť," Sebastian sa pozrel na kamarátov, ktorý sa pustili do hlasného smiechu, „my však ideme oslavovať. Dúfam, že ťa nebudeme veľmi rušiť."

Sebastian sa zdvihol, podišiel ku mne a silno ma objal, ja som sa len vytrhla z jeho zovretia a on aj jeho kamaráti odišli do obývačky a pustili si hlasnú hudbu. Netrvalo dlho a ja som učenie vzdala. Sedela som na posteli a triedila fotky z poslednej prechádzky s mojim fešákom, ktorého to dole tiež omrzelo a napchal sa do mojej postele. Zrazu mi zazvonil telefón načo som sa hrozne zľakla. Volala mi Tes ktorá mi oznámila pár podrobností k ďalším pretekom, taktiež mi povedala, že budem musieť ísť na nejaké fotenie a aj to kedy mi bude chodiť "výplata". Uvedomila som si, že mi príde už za päť dní a v tej chvíli som dostala geniálny nápad. Kúpim si byt. Podľa zmluvy by to malo byť tak akurát a taktiež mi zostalo ešte veľa z toho čo som si zarobila keď som testovala v Anglicku. Možno je to unáhlené ale pri predstave fungovania ešte pár rokov v tomto dome so Sebastianom som bola presvedčená. Dlhú dobu som sedela pred notebookom a prezerala ponuky. Ešte v ten večer som si vybrala tri byty a poslala maily aby som si dohodla stretnutie. Hneď potom som všetko povypínala, ľahla si do postele a pokúšala sa zaspať.

Zobudila som sa nato ako so mnou niekto myká. Otvorila som oči a pred sebou som videla jedného so Sebastianových kamarátov, bol to Adam. Sedel na mojej posteli a držal ma za rameno.

„Čo tu robíš?"

„Chcel som ísť spať ale neviem kam tak som sa chcel spýtať či môžem zostať pri tebe?".

„Nemôžeš, toto je moja izba a ja ťa tu nechcem."

„Ale veď nebuď tak zlá. Isto by ťa moja spoločnosť potešila."

Skôr ako som stihla protestovať, Adam sa posadil obkročmo na mňa a začal sa rýchlo približovať. Cítila som z neho alkohol a naplo ma. Snažila som sa ho odstrčiť ale jeho pravou rukou chytil obe moje a ja som sa nedokázala brániť. Druhou rukou mi začal vyzliekať tričko a ja som začala panikáriť. V jednej chvíli povolil svoje zovretie a ja som si uvoľnila ruky. Bez zaváhania som zaťala päsť a vrazila mu. V momente mu začala z nosa tiecť krv a on zliezol zo mňa.

„Si normálna? Čo si to spravila?" stál nado mnou a rozkrikoval sa.

Postavila som ho, chytila za ruku a vyviedla z mojej izby, zabuchla som dvere a zamkla. Počula som ako búcha na moje dvere a kričí aby som ho pustila dovnútra. Ja som si len zaliezla do postele a čakala kým to prestane. Netrvalo dlho a on to vzdal. Chcela som ísť znovu spať no už sa mi to nepodarilo. Ráno som ani nemala chuť vyliezť z izby a tak som len zobrala knihy a učila sa ďalej na skúšku. Z učenia ma však vytrhlo klopanie na dvere.