Blind heat

9

Cítil som sa staro, keď to navrhla. A ako úchyl. Nepomohla tomu scéna pred chvíľou.
„Si s tým úplne v poriadku?" Ukázal som smerom odkiaľ odišli ale uvedomil som si, že ma nemôže vidieť. Vzala pohár s vinom s nečakanou istotou, akoby si presne pamätala, kde ho uložila.
„Bola taká aj predtým, celá škola bola o ľuďoch ako ona. Vždy si našli niečo čím by sa má pokúsili šikanovať." Mávla rukou, zložila si okuliare a podala mi ich. Nebola taká predtým, včera. Dnes bola príliš... šťastná. Nechcel som sa hrať, že ju poznám, lebo ja nie ale mala istú energiu, keď sme sa stretli, cynickú iskru a dnes som to nevidel. Niečo sa mi zdalo zle aj keď som rád sledoval jej úsmev a pokojnú tvár.
„Nikdy ti to neprekážalo?" Šikana bola vždy dosť vážna vec.
„Nie, dokázala som sa nad to povzniesť." Dopila zvyšok akurát keď nám doniesli pizzu. Večera prebehla v poriadku. Jedno bolo naozaj geniálne a Cora po celý čas rozprávala o všetkých druhoch pizz ktoré tu kedy mala a o Paolovych špeciálnych mixoch, ktoré robil len pre zopár ľudí. Všetko to bolo fajn ale nemohol som sa zbaviť pocitu, že to tak byť nemá. Keď sme dojedli znova si sadla na päty a dotkla sa mojich stehien.
„Teraz by sme mali ísť k tebe a užiť si zvyšok noci, lebo mám príšerné veľa energie." Jednou rukou sa posúvala k môjmu rozkroku a pery jej hrali nádherným úsmevom.
„A chcem ťa nahého, dotýkať sa všetkých týchto svalov." Pohladila moje tvrdené stehno a skôr ako stihla dostať ruku do cieľa, tak som ju zastavil.
„Nevadí ti, že sme na verejnosti?" Pokrčila ramenami akoby ani nevnímala čo som povedal. Kurva....
„Čo si si dala?" Ešte chvíľu sa má dotýkala s tým zasneným výrazom.
„Hm?"
„Pýtam sa, čo si si dala!" Vyhŕkol som o niečo hrubšie ako som zamýšľal. Dúfala som, že som si to len zle vyložil. Cora sa stiahla odo mňa a vzala si okuliare, ktoré nasadila na tvár.
„To nie je tvoja vec." Pretrel som si tvár. Kurva, toto som v živote naozaj nepotreboval. Závislé decko, ktoré má v hlave hromadu problémov so sebou samým. Nie, hľadal som v živote jednoduché ženy, dospelé ženy. Nie tínedžerky, ktoré mali očividne stále pubertu a brali drogy. Toto som nemal za potreby. Zohol som sa po jej lodičky, ktoré som jej nasadil na drobné chodidlá a vytiahol som ju na nohy. Bolo mi jedno aké drsné sú moje pohyby. Hodil som na stôl niekoľko bankoviek a ťahal ju za sebou von z reštaurácie.
„Musím sa pozdraviť Paolovi." Potiahla rukou späť ale trhol som ju k sebe tak silno, že mi pristála na hrudi.
„Nezaujíma ma to, my dvaja sme skončili, skôr ako sme stihli začať. Odveziem ťa domov, nerob žiadny cirkus." Posledné čo mi chýbalo bola hádka na chodníku a decká, ktoré žili sociálnymi sieťami, ktorými sa veci šírili rýchlosťou svetla. Cora ale nastúpila a žiadny škandál sa nekonal. Hneď som dal auto do pohybu a zaradil sa do premávky. Bol som rozzúrený, tak veľmi, že si nepamätám, kedy to bolo naposledy také. Mala byť mojou milenkou, žena, ktorá si bude užívať so mnou sex a ktorú nebudem musieť vychovávať, na to mala rodičov. A len čo sa mi dostane pod ruky jej otec... Všimol som si ako siahla do svojho výstrihu a vytiahla svoj malý mobil.
„Zastav mi." Odopla si pás a položila dlaň na kľučku.
„Povedal som, že ťa odveziem domov."
„Povedala som, aby si mi kurva zastavil." Vyzerala bledo, akoby chcela vracať a naozaj som nechcel mať na starosti ešte aj čistenie auta. Zašiel som k obrubníku málo frekventovanej cesty a takmer opustenej ulici. Otvorila dvere, pritlačila si kabát k hrudi, vystúpila z auta a tresla za sebou dverami. Nechystal sa vracať, jednoducho vykročila dopredu s hlavou hrdo vztýčenou. Kurva! Nabudúce budem rozmýšľať predtým ako si zoberiem sotva plnoleté dievča domov.
Vyskočil som z auta a pár krokmi ju dobehol.
„Kam si myslíš, že ideš?" Nezastavila.
„Najskôr preč od teba a potom si zavolám vodiča, takže môžeš ísť domov, ďakujem." Jej cynizmus bol späť ale v nevhodnú chvíľu.
„Vráť sa." Zrukol som na ňu. Neveselo sa zasmiala a otočila sa ku mne.
„Kto si vôbec myslíš, že si, že sa takto so mnou rozprávaš?" Chýbali mi už len jej drzé ústa, to bol vrchol večera. „Nie si môj otec." Chcela sa otočiť ale schmatol som ju za ruku.
„Nie som tvoj otec ale očividne si nehľadala milenca ale lepší otcovsky vzor, tak ja ti ho dám. Teraz si sadneš do skurveneho auta a..." Na tvári mi pristála jej dlaň, ktorú som nevidel prichádzať.
„Si hajzel." Otočila sa a vykročila, keď si to rozmyslela a opäť sa otočila ku mne. „Nie som povinná ti nič vysvetľovať a ani sa nechcem ľutovať. Ale aby si nemal otcovsku potrebu, byť mojim vzorom, vzala som si len polovicu najnižšej dávky extázy lebo som tak unavená týmto životom a vypočula som si po príchode domov hromadu urážok o tom ako nestojím za nič a vážne som si nemohla dovoliť byť s touto náladou príjemnou spoločnosťou pred otcovym klientom. Takže si svoje kecy strč niekam a choď ich rozprávať niekomu, koho to zaujíma. Až teraz sme skončili." Zahrabla si vlasy dozadu a odchádzala. Zanadaval som a znova ju dobehol.
„Vráť sa do auta." Môj hlas bol miernejší, časť môjho hnevu sa rozplynula a zvyšná sa otočila proti mne. Ani mi nenapadlo, že by mala nejaké vážne dôvody k tomu čo spravila, nechcel som ich vidieť.
„Nepotrebujem v živote ďalšieho chlapa, ktorý mi rozkazuje." Trochu ma zamrzelo, že ma prirovnala k svojmu otcovi ale možno mala pravdu.
„Fajn, prosím vráť sa do auta, toto nie je bezpečná štvrť." Chvíľu rozmýšľala, nakoniec si vzdychla a poslúchla.
„Len preto, že nechcem budiť Lauren." Zamrmlala predtým ako sa posadila. Pre istotu som zamkol dvere, keď som bol vnútri auta a oprel som hlavu o opierku.
„Prečo stojíme?" Jej tón bol jedovatý.
„Môžem ťa o niečo poprosiť?" Keď neodpovedala, bral som to ako áno. „Chcem aby si sa 5 minút ľutovala." Zarazila sa nad mojou prosbou.
„Nechcem sa ľutovať..."
„Len... prosím." Z nejakého chorého dôvodu som chcel počuť všetko. Všetko v čom sa topila. A vedel som, že to potrebuje.
„Nebudem sa ľutovať, len preto lebo to chceš! Vždy robím len veci, ktoré chcú ostatní, robila som to celý život, vždy som bola poslušná, vždy som chcela potešiť všetkých okolo. A keď som si dovolila nájsť samu seba, zistiť čo milujem, začať žiť, tak to vlastne netrvalo dlho a prišla som o zrak.
Pre ľudí ako ja toho v živote veľa nie je. Chcela som cestovať, vidieť svet, chcela som sa živiť maľovaním, lebo zistila som, že to je to čo má robí šťastnou. Robila som portréty, krajiny...slepá to nedokážem.
Chcela som vidieť Florenciu, Rím, chcela som navštíviť Moskvu, vidieť Monu Lisu, chcela som navštíviť toľko miest, chcela som byť úžasným človekom, ktorý by nepremárnil ani sekundu svojho života. A teraz si nemôžem dať ani rúž, vybrať oblečenie, vidieť tvoju tvár. Musím sa pýtať Lauren ako vyzerá všetko okolo, musím od nej zistiť každú nepodstatnú sračku.
A najlepšie na tom všetko je, že nech spravím čokoľvek, nech poviem čokoľvek, nikdy nebudem pre nich dosť dobrá, nikdy ma nebudú milovať, vždy budem na poslednom mieste, budem len poslušná dcéra na jeho obchodných schôdzkach, niekto, koho bude musieť život do konca života, lebo slepá nedokážem nič." Chrbtom dlane si zotrela slzy z líc. Cítil som sa ako hrozný človek. Mala len 18 a musela zažívať všetky tieto sračky a ja som sa správal ako hajzel. „Takže je mi ľúto, občas nevládzem a potrebujem cítiť kúsok radosti aby som mohla hrať toto dokonale divadlo." Ako hlboko musela byť, keď brala extázu aby cítila radosť? Posral som to a asi prvýkrát v živote mi bolo ľúto, toho čo som spravil. Neľutoval som, keď som prišiel o milióny, o akcie, o zákazníkov ale toto bolo iné.
„Odvez ma domov." Nedokázal som prehovoriť a preto som len naštartoval a splnil čo chcela.
Zastavil som na prístupovej ceste k domu, ktorý vyzeral ako kaštieľ a Cora okamžite vystúpila a znova buchla dverami. Vyzula si lodičky a bosá kráčala po dlazdenej ceste k schodom.
„Počkaj, neodchádzaj takto." Zastavila sa mi chrbtom keď prehovorila.
„Len...zabudni na to, čo som povedala, zabudni na to, že sme sa vôbec stretli, bola to hlúposť." Chcel som povedať, že to nebola žiadna hlúposť ale otvorila sa jedná strana dverí a jej otec nás prebehol nepriateľským pohľadom. Za ním vybehla Lauren a vzala Coru pod ruku. Počkal som kým sa ich kroky stratili v dome, medzitým som vyšiel schodami k nemu s narovnal sa k jeho výške. Prevyšoval som ho takmer o hlavu. Vytiahol som ho za golier a zabuchol za ním dvere, aby ma Cora nemala možnosť počuť.
„Čo to..." Pritlačil som ho k zavretým dverám a stlačil pod krkom.
„Je mi ukradnutý tvoj biznis, mám v prdeli tvoj život, život tvojej ženy a to, že si ho ničíš. Ale otvor už kurva oči a pozri sa na to čo ostalo z tvojej dcéry. Skurvili ste život 18 ročnému decku, si spokojný? Spí sa ti v noci dobre a chodíš do skurvenej práve šťastný?" Pustil som ho, keď jeho tvár bola už neprirodzene červená. „Postarám sa o to aby sa naučila žiť aj slepá a potom, keď budeš umierať v tomto obrovskom dome sám, lebo tvoja žena bude šukať mladých chlapcov ako doteraz, nebude pri tebe a nebude plakať na tvojom pohrebe a neprinesie ti kvety na pomník, lebo budeš len muž, ktorý jej robil zo života peklo." Keď som si myslel, že som to zo seba dostal, tak prišla nová vlna hnevu. Ukázal som na miesto, ktorým odišla. „Uvedomuješ si, že je slepá, ty hajzel?! Ma len 18! Podporil si ju? Ukázal si jej, že ju miluješ? Zaujímal si sa ako sa vôbec má?" Upravil si oblečenie, ktoré som mu rozcuchal.
„Za toto na teba podám trestné oznámenie." Neveriacky som sa zasmial a až vtedy som si uvedomil, že to bolo zbytočné.
„Pamätaj si, čo som povedal. Raz odíde a ani sa neobzrie. A ja dúfam, že jej k tomu pomôžem, ty kretén." Otočil som sa na päta a odišiel. Dúfam som, že ho tak skoro neuvidím, lebo určite by som mu rozbil hubu.