Blind heat

17

Niečo mi zavoňalo a nedokázala som určiť čo to je.
„Čo tu robíš? Prečo si vlastné nadával?" Leonard si frustrovane vzdychol.
„Chcel som spraviť lievance ale...nefunguje to." Nechcela som ho uraziť a povedať, že jedine čo nemôže na lievancoch fungovať je on.
„Daj mi cesto." Odstúpil odo mňa len tak ďaleko aby sa natiahol po miske a položil mi ju na stehná. Strčila som do hmoty prst, rozotrela ju medzi ukazovákom a palcom a potom ochutnala.
„Viac mlieka. Vieš, že do lievancov ide cukor, však?"
„Chcel som zdravé raňajky."
„Nemôžeš chcieť lievance a zároveň zdrave raňajky. Ale neskôr si zacvičime, cukor spáliš." Opäť sa zasmial a počula som ako opravuje cesto. Prestal miešať, párkrát mľaskol jazykom a spokojne zamrnčal.
„Si skvelá."
„Daj tam trochu škorice. A na vrch chcem horúce ovocie." Vybral panvicu a zapálil oheň.
„Kolko škorice?"
„Malu lyžičku."
„Čo sa týka toho horúceho ovocia." Ozval sa výrazný zvuk škrabanie, typovala som to na zátylok alebo bradu.
„Máš nejake v mrazničke?" Hrabal sa v nej a nakoniec našiel maliny. Nemohlo to byť lepšie. „A nájdi malý hrniec, cukor a lyžicu." Všetko vytiahol a položil vedľa mňa.
„Jedna naberačka stačí na jeden lievanec?"
„Áno." Panvica zasyčala.
„Stiahni oheň, len o kúsok."
„Dočerta, Cora, si neuveriteľná." Pokrčila som ramenami a zatvárila sa hanblivo.
„Tento výraz neskúšaj. Určite si mala pripravenú ponuku aby sme sa zahrali na hanblivú študentku a profesora." Zoskočila som z ostrovčeka a našla jeho telo. Smiech som stlmila na jeho širokom chrbte.
„A zahral by si sa ak pekne poprosím?" Zaúpel. „Nie žeby mi minula noc nestačila ale mohli by sme skúsiť ešte... tvrdšie." Sledovala som ukazovákom okraj kuchynskej dosky.
„Keď rozprávaš špinavo tak som vo vytržení." Z druhej časti penthousu sa ozvalo klopanie a dokonale vyrušilo atmosféru. Leonard všetko položil a s nadávkami odišiel.  Opatrne som nahmatala všetko na prípravu ovocia, hrniec už bol rozpálený a preto som zubami roztrhla sáčok s malinami, vysypala ich do hrnca a pridala dve lyžice cukru. Z obývačky som počula hlasy ale nevenovala som im veka pozornosti. Chytila som rúčku panvice aby som mohla určiť, kde mám siahnuť obracačkou a prehodila lievance na druhú stranu, bol tak dosť dlho a jeho vôňa bola presne ako mala byť. Chvíľu ďalšie a už by bol cítiť spálene.
„Nie! Nie som sám. Počkaj..." Hlasy stíchli keď som posunula lievanec úplne na kraj a liala cesto má druhú stranu. Kroky sa priblížili ale stále nikto neprehovoril. Nedokázala som ani odhadnúť koľko párov nôh som počula, keďže som nevenovala pozornosť. Hmatom som skúšala miesto na pulte aby som nepoložila misu s cestom na niečo iné.
„Leonard?" Zamiešala som maliny a nad hrniec nastavila dlaň. Ešte neboli ani zďaleka horúce.
„Chcel som raňajky spraviť sám." Zamrmlal ako dieťa, ktorému zobrali hračku a odsunul ma ďalej od sporáka.
„Zhorel by a začínam byť hladná." Odmlčala som sa a načúvala dychom v kuchyni. „Nie sme sami, však?" Nervózne som prestúpila z nohy na nohu. Existovali situácie ako tieto, kedy som nenávidela nevidieť.
„Moji rodičia a mladší brat sa rozhodli navštíviť ma." Zamrzla som v pohybe. Kurva!
„Leonard, som v tvojej košeli." Zasyčala som na neho a potiahla jej okraj nižšie ale nebolo to o nič lepšie, lebo som musela viac odhaliť dôkazy minulej noci.
„Povedal by som ti aby si sa obliekla, keby sa niekto obťažoval ohlásiť." Výčitka bola smerovaná ich smerom. Leonard ma chytil za boky aby si ma pritiahol a potom zapínal gombíky až ku krku.
„Och." Ženský hlas preťal ticho a počula som výrazné prekvapenie. „Nechceli sme rušiť ale volala som do kancelárie včera a nebol si tam, volala som dnes a tvoj asistent mi povedal, že zrejme neprídeš. Okrem toho sa zastavil Andrew a podotkol, že niečo sa s tebou deje. Báli sme sa o teba." Zahrabla som si vlasy do zadu. Možno bolo sexy byť strapata ale určite nie pre jeho rodičov.
„Fajn, som v poriadku, môžeme presunúť rodinné stretnutie na inokedy, mám už program." Leonard bol veľmi nevrlý.
„Nepovedal si nám, že si si adoptoval teenegerku." Hlas bol podobný tomu Leonardovmu ale o niečo tenší a znel mladšie.
„Vyber lievanec napravo a druhý otoč." Nemohla som dovoliť aby ich nechal zhorieť, predsa. Jeho matka a hrubý mužský hlas, zrejme jeho otca zahriakli jeho brata.
„Ešte musíme podpísať všetky adopčné papiere, zatiaľ to nie je oficiálne." Podala som mu lyžičku a ukázala na maliny. Nastalo šokované ticho.
„Páčiš sa mi." Nebolo to na mieste.
„Toto sme nazoaj nečakali." Opätky klopali po dlážke našim smerom a len čo bola blízko objala ma okolo ramien a pobozkala na líca.
„Teší ma zlato, som jeho mama, Diana. Ospravedlňujem sa za svojho mladšieho syna." Ako som sa mala v tejto situácii správať?
„Je to v poriadku, Cora Fierceová, teší aj mňa." Zdvorilo som sa usmiala jej smerom a z dverí bolo počuť prekvapene zalapanie po dychu.
„Fiercová ako..." Začal hrubý hlas.
„Áno, Fiercová ako jej otec, áno, nie je to múdre a áno som si toho vedomý. Cora, chlap, ktorý sa ťa snažil uraziť je môj brat, Zack a muž s hrubším hlasom je môj otec, Leonard starší." Mávla som na pozdrav smerom kde som hádala, že stoja. „Predstavili sme sa, uistili, že nezomieram a teraz by som si rád užil raňajky s mojou adoptovanou dcérou." Prisahám, že všetci prestali dýchať len ja som mala čo robiť aby som udržala na uzde smiech, ktorý mi bublal v hrudi.
„Ak by si si ju adoptoval, bol by to incest?" Jeho otec povedal dosť nahnevane "ježiši kriste", Diana zhýkla a ja som sa už nemohla udržať.
„Kedy mám vypnúť maliny?" Úplne odignoroval jeho rodičov, ktorý karhali Zacka.
„Musia byť horúce."
„Takže...mám ich ochutnať?" Pokrútila som hlavou a pretočila očami. Natiahla som nad nich opäť dlaň a chvíľu počkala.
„Už sú hotové a dokonca si si ani nespálil jazyk." Vypol oheň a presunul ich vedľa.
„Keby si nevymýšľala..."
„Možno si každé ráno vymyslím niečo špeciálne."
„Tak to objednám." Odpovedal prehnane sladko a víťazne.
„Domáce jedlo mám radšej." Zafučal akoby som ho rozčuľovala.
„Viem veľa veci, dobre o nich vieš ale nečakaj, že budem variť, ani keby si mi držala zbraň pri hlave." Šťuchla som ho do boku.
„Len si z teba uťahujem." Zovrel mi bradu medzi prstami napätie medzi nami vzrástlo.
„Ehm..." Odkašľala si Diana. „Pre dnešok to necháme ale pozývam vás na večeru, mali by sme sa lepšie zoznámiť, Cora." Jej tón dokonalej ženy, perfektnej matky a ukážkovej hostitelky, ktorá musí byť za každú cenu šéfom situácie mi zabrnkal na nervy a preto som reagovala veľmi impulzívne.
„Jedine ak sa bude jesť rukami, s príborom mi to stalo nejde." Keď som slová vypustila z úst bola som rada, že môj tón bol humorný a nie taký s akým som to zamýšľala.
„Och, samozrejme, čokoľvek." Zasmiala som sa ale ani zďaleka to nebol úprimný smiech. Bola som zlý človek ak som mala potešenie z toho, že som ju vykoľajila? Všetci sa rozlúčili a cestu z bytu našli sami.
„Môžeme sa zahrať na ocka a dcéru."
„A predstierať incest?"
„Áno." Nádej v mojom hlase bola takmer hmatateľná.
„Prisahám, že si viac zvrátená ako ja, Cora Fiercová."