Blind heat

16

Ráno bolo ako žiadne iné. Po otvorení oči som si prvýkrát po mesiacoch nepovedala, že chcem vidieť svetlo ale cítila som sa dobre. Nechcela som meniť v tejto chvíli vôbec nič, nebola som podráždená, nechcelo sa mi plakať, nahnevala som sa na celý svet. Natiahla som sa na druhú stranu postele ale našla len prázdno. Posadila som sa na posteli a počúvala. Z diaľky som počula stíšenú televíziu, ktorú prehlušovalo Leonardove nadávanie a zhluk šumu kuchynského náradia. Hádam sa nepokúšal variť. Lauren na moju žiadosť vyhľadala o ňom niekoľko článkov a čítala mi ich v posteli. Zo všetkých som pochopila jedno. Bol bezohľadný. Dokonca robili rozhovor so ženou, ktorá sa s ním vyspala a následne ju nechal vyviesť z jeho bytu ochrankou keď odmietla odísť a chcela si dať spoločnú večeru. Mala som byť pobúrená ale páčilo sa mi to. Cítila som sa špeciálne ak som ho doteraz nevidela ako človeka o ktorom píšu médiá. Po včerajšej dôkladnej prehliadke bytu, neskoro v noci, kedy som sa vssrkheiu dotýkala, počítala kroky, skúmala zvuk krokov na povrchoch v každej izbe, orientovala sa podľa svetových strán a s jeho asistenciou prešla niekoľkokrát po celom dome som si bola istá, že sa mi podarí dostať do kuchyne bez väčších komplikácií.
Na ľavej strane boli okná namiesto steny a na pravej dvoje dvere. Jedne viedli do kúpeľne, kde som vykonala rannú hygienu a druhé do jeho šatníka. Vôňa oblečenia bola nezameniteľná. Prechádzala som prstami po oblekoch, kabátoch a nohaviciach až som našla košele. Jednu z nich som si obliekla na nahé telo a vybrala sa do kuchyne. Keby som nepoznala cestu jeho nadávanie by ma určite doviedlo na miesto. Každým ďalším metrom som si viac a viac uvedomovala udalosti minulej noci a to, že by som mala do svojho života zaradiť kardio, ak sa nechcem zakaždým cítiť akoby ma prešiel vlak. Mňa a moje svaly vo vagíne.
„Och..." Zastavil sa v svojej činnosti, keď ma zrejme zbadal. „Nechcel som ťa zobudiť." Zmietol ma na svoju hruď, chytil ma za zadok a nadvihol aby som mohla obmotať nohy okolo jeho bokov. Zaútočil na moje pery akoby to bolo prvýkrát, akoby sme nestrávili ponorený jeden v druhom už toľkokrát... Vášeň a príťažlivosť medzi nami sa nestrácala ale práve naopak. Čím viac sme spoznávali naše telá a čím viac sme to robili chcela som ho viac a viac a oheň medzi nami sa zväčšoval a iskry okolo nás pohlcovali.
„Dobre ráno, divoch." Na perách som cítila jeho úsmev.
„Divoška si ty, fyzicky už nevládzem ako kedysi." Narážka na vek bola výsmech pre všetky moje narážky. V noci mi ukázal, čo sa stane ak mu to budem pripomínať. „Ako si sa vyspala?" Namiesto toho aby ma postavil na nohy, odniesol ma ku kuchynskemu ostrovčeku a posadil naň.
„Čo ja...ale aké to bolo pre teba? Google mi povedal, že to nezvykneš robiť." Hladil ma po stenách a zachádzal pod látku jeho košele tak ďaleko až sa takmer dotýkal miest, kde som ho chcela najviac. Namiesto toho aby som zložila ruky do lona som sa ho nemohla pustiť. Milovala som jeho telo, skúmala som prstami všetky tvrdé svaly a výrazne záhyby a nebolo ich málo. Mal perfektne tvarované svaly na bruchu, prsiach, ramenách, stehnách...na celom telo, nemalo zmysel si klamať. Musel vyzerať ako Boh. Alebo diabol, podľa Laureninho opisu.
„Neklamal, bola to premiéra. A myslím, že som si ju užil. Teda do chvíle keď si sa ku mne prestala tlačiť týmto teplým a dokonale tvarovaným telom ku mne a začala si predvádzať rodeo." Zahryzla som si do pery aby som sa nezačala smiať.
„Mala som ťa upozorniť na to, že mám trocha nepokojný spánok." Leonard si odfrkol.
„Nie, toto nebol trochu nepokojný spánok. V jednej chvíli som myslela, že budem volať sanitku, lebo máš záchvat, hneď potom mi napadlo, že predstieraš spánok a úmyselne sa má snažíš dokopať." Nevydržala som to a prepukla v smiech.
„Nepreháňaj, určite to nebolo tak zlé, Leonard!" Jeho smiech zaznel na mojom krku, keď sa sklonil aby ma pobozkal pod ucho.
„Trochu som to prehnal." Dotkol sa citlivej pokožky na krku tak zľahka, že som si najskôr myslela, že je to len vzduch. „Máš tu odtlačky mojich prstov." Len jemne zatlačil prstami na krku a sánke ale cítila som slabú bolesť. „A tu máš stále zaschnutú krv ako som ťa pohrýzol." Skĺzol na kľúče kosti a pokožku nad prsiami. „Máš fialové boky a stehná." Zahryzla som si do spodnej pery aby som nevydala ston, ktorý sa mi dral z hrdla, keď sa dotýkal, všetkých miest na ktorých nechal odtlačky svojej zúrivosti.
„Ako veľmi si so sebou spokojný?" Schovala tvár do môjho krku a nadýchol sa mojej vône.
„Ako veľmi budem zvrátený, keď poviem, že som so sebou, kurva, nadmieru spokojný?" Zasmiala som sa a nakláňala hlavu aby naše telá do seba zapadli lepšie.
„Nechcem ti kaziť ilúzie ale mám 18 rokov viac, naše hranice zvrátenosti sú na inej úrovni ako väčšinu ľudí." Zavrčal do môjho krku a stále sa dotýkal môjho tela, akoby bol len rád, že som v tej chvíli tam.
„Si nádherná."
„Som strapatá." Vždy keď som zabudla zopnut vlasy do vysokého copu tak som vyzerala ráno ako po útoku netopierov a dnes to určite nebolo inak.
„Vždy keď budeme sami, nechcem ťa inú ako strapatu."
„Takže sa mám prestať česať?" Zamrmlal súhlas do môjho krku.
„A obliekať do svojich vecí."
„A čo by som mala nosiť?"  Nasal citlivú pokožku na krku dôsledkom čoho som nahlas zavzdychala.
„Moje košele." Hlas mal chrapľavý a hlbší. „Alebo nič."
„Takže ma chceš v svojej posteli častejšie?" Vydal neurčité hm.
„Rozmýšľal som." Narovnal sa a teplý dych sa vytratil z môjho krku.
„Bolelo?"
„Dnes kupodivu nie." Odvetil rovnako vážnym tónom ako bol môj. „Ak by sme žili pred niekoľkými storočiami, urobil by som z teba moju milenku, kúpil by som ti dom so všetkým služobníctvom a každý večer sa vracal medzi tieto nádherné stehná ochutnávať túto perfektnú a sladkú kundicku." Prstami pohladil moje mokré lono na čo sa mi zasekol dych.
„Bože, to bolo tak....tak... drzé a povýšenecke a egoisticke, že potrebujem pár minút aby som si rozmyslela, či sa urazim." Leonard sa uchechtol. „Možno by som bola vysoko postavená ja a ja by som si spravila z teba milenca." Palcom pohladil moju spodnú peru.
„Verím, že by si dobila týmito ústami celé národy a vagínou by si dokázala uzdravovať, lebo prisahám, že sa cítim o desať rokov mladší." Môj hlasný smiech sa rozlial po miestnosti a odrazil sa od stien. Bol očarujúci, svojim vlastným spôsobom a nevypratou pusou ale bol.