Blind heat

21

„Takže kam ideme?" Palcom pravej ruky som pohladila všetky prstene a sledovala známu štruktúru zlata a striebra každého z nich.
„Ak by som to prezradil už to nebude prekvapenie." Zaúpela som.
„Musíš mi to povedať." Odpoveďou mi bolo len tiché hm a cítila som ako rozmýšľa. Budem frustrovaná ak sa rozhodne neprezradiť mi, kam sakra ideme? Rozhodne. Frustrovaná Cora je podráždená Cora a podráždená Cora je extrémne nepríjemná Cora. Na druhej strane by som mu veľmi rada dopriala túto skúsenosť.
„Myslím, že si to viac užijem, keď na to po pristani budeš musieť prísť sama." Znova som zaúpela. Muž mi spôsoboval príliš veľa frustrácie.
„Nevidím, neprídem na to sama, Leonard." Počula som ako cinkol jeho bezpečnostný pás a presúva sa. Ľahký dotyk na mojom bruchu mi spôsobil motýliky v bruchu predtým ako odopol aj môj, vzal ma na ruky a premiestnil na pohodlnejšie miesto, kde má usadil na seba.
„Ale prídeš. Odteraz by si mala prestať používať záporné vyjadrovanie každého možného slova. Dokážeš si pamätať ľudí podľa vône, krokov, pamätáš si veľmi rýchlo rozloženie miestnosti, teraz sa naučíš veriť svojej intuícii."  Hlas mal každým slovom tichší a tvrdší a jeho vibrácie sa mi usádzali v podbrušku. Zavrtela som sa na jeho lone aby som sa cítila menej nepohodlne vo vlastnom tele ale jedine čo som dokázala vnímať bola jeho tvrdá erekcia opierajúca sa o môj zadok. Mala som pocit akoby mi nestačila moja koža, moje malé telo, akoby som potrebovala viac priestoru na všetko čo som cítila, vzrušenie a túžbu a potrebu sa rozpínať. Potrebu dostať ho do seba. Nechala som ruky klesnúť na jeho tvrdé brucho, plne všetkých tónovanych svalov a priehlbín. Chcela som ho horúceho a vytočeného aby cítil potrebu byť tvrdý na mňa. Naklonila som sa k jeho tvári a jeho mentolových dych ma zastavil kúsok od jeho pier. Dosť blízko na to aby som cítila salajuce teplo hladiace povrch mojich pier. Chrbticou sa mi prehnali zimomriavky od štekliveho vzrušenia v mojom vnútri.
„Ak sa nás niekto spýta, čo sme, ako veľmi budeš naštvaný keď poviem, že som tvoja dcéra?" Vlastný hlas mi bol cudzí, znela som silne a neohrozene a to sa odrážalo aj v nízkom tóne môjho hlasu zastretého túžbou a očakávaním a výzvou. Veľké ruky dopadli na moje boky tak nečakane až som podskočila a ako varovanie ma stlačili.
„Chceš sa hrať, však, dievčatko?" Pery sa mi roztiahli do širokého úsmevu.
„Môžeš za to ty. Ty si mi ukázal tento svet plní neresti." Nikdy som nebola so svojou sexualitou normálna, vždy to bolo niečo iné ako moji priatelia a preto som sa cítila zle, mala som pocit, že niečo so mnou nie je v poriadku. A Leonard mi po rokoch doprial pohodlie v Tom ako sa cítim.
„Viem, že sa rád hráš aj ty." Naďalej som sa držala len kúsok od jeho pier a sexuálne napätie sa stávalo neznesiteľným, celé moje telo brnelo a dožadovalo sa väčšieho dotyku našich tiel bez zbytočneho oblečenia.
„Nie, ja sa rád hrám len s tebou, lebo nikdy som nemal dosť inteligentnú ženu aby poznala tieto hry." Hrdosť pohltila moje ego a akoby nestačil tlak medzi mojimi nohami, jeho slová ma prinútili stlačiť nohy okolo jeho stehien v snahe uvoľniť tlak. „Dnes sa zahráme podľa mňa." Jednu dlaň presunul na moju tvár a medzi prstami mi pevné zovrel bradu, kým kĺzal perami cez líce, sánku až na krk. Dotýkal sa ma ale stále to nestačilo, stále to bolo ako jemný vánok.
„Ako sa chceš hrať?" Hlas som mala zadýchaný akoby som ubehla maratón. Pustil moju tvár a palcom posúval z mojich pier, pomedzi prsia, brucho až našiel pás nohavíc, ktoré jedným hladkým pohybom rozopol. Len o niečo málo nadvihol panvu aby narazil na môj stred svojou tvrdosťou a nedokázala som zabrániť stonaniu. Ruku posunul do mojich nohavíc a rýchlo našiel citlivé miesto, hladké, zúfalé po jeho dotyky.
„Stále je toľko vecí, ktoré ti chcem ukázať a aj to urobím." Krúžil okolo môjho klitorisu a každým ďalším zakrúžením som bola viac a viac na hrane zúfalstva.
„Sprav ma." Neprosila som, bola to tvrdá požiadavka. Leonard ale svoje pohyby spomalil a pôsobil akoby nebol podo mnou tvrdý ako kameň. Jeho sebaovládanie bolo fascinujúce.
„Tak panovačná, slečna Fiercová." Zľahka sa dotkol stredu a pri dotyku na citlivý púčik sa mi zasekol dych v hrdle a celé moje telo očakávaním stŕplo. Ale opäť začal krúžiť okolo. Frustrovane som sa zrútila na neho a oprela si čelo o jeho.
„Vždy som dostala čo som chcela." Bola som na pokraji plaču ale Leonard sa len tlmene zasmial. Vždy som dostala všetky materiálne veci, vždy som dostala voľnosť, prostriedky, vodiča, auto...ale ani otec a ani matka sa neobťažovali dať mi čokoľvek, čo by ma duševne rozvíjalo a formovalo moje cítenie. Starali sa o mňa ako o výstavného psa. Ale stále to nemenilo fakt, že som o nič nemusela prosiť a Leonard ma chcel prinútiť prosiť ale bola som si istá, že to bude dlhá cesta aby som prekonala hrdosť a naozaj poprosila. Bola som ako on, veci som si brala, nemusela som o ne žobrať.
„Potom ťa treba prevychovať." Znova zatlačil na klitoris a bola som len krôčik od uvoľnenia ale namiesto toho aby dokončil čo začal, aby dokončil mňa, vytiahol ruku z mojich nohavíc a zapol ich. Bola som roztúžena, mokrá, prekliato mokrá a teraz už nahnevaná.
„Čo to ma znamenať?" Vyhŕkla som podráždene. Leonard sa mokrými prstami dotkol mojich pier a rozotrel moje vlastné dôkazy túžby po ňom, po mojich ústach a hneď na to má pobozkal. Bolo tak zle bozkávať sa s mojou slanou chuťou medzi nami, tak poburujúce, tak nevhodné a aj tak som to milovala. Prestal v momente kedy som mu chcela otvoriť ústa a prehĺbiť náš bozk.
„Na dobre veci si musíš počkať, Cora." Zhodil ma vedľa seba a sám sa postavil, počula som vŕzganie kože kreslá oproti.
„To nemyslíš vážne!" Zapla som si nohavice s takou zúrivostou, že som takmer odtrhla gombík a založila paže na hrudi. Akú som len mala chuť roztrhať ho.