Blind heat

19

Hlas mal drsný a chladný, počula som ho prvýkrát ukazovať svoju povestnú osobnosť. Na prahu do kuchyne vydýchol a ako sa blížil atmosféra okolo sa menila z chladnej neosobnej na príjemnú, takú čo mi hriala pokožku a vďaka nej sa moje vnútro roztekalo ako láva. Položil mi dlane na líca a sklonil sa pre cudný bozk na pery namiesto pozdravu.
„Vyprosujem si aby v mojom dome..." Rozhorčená matka stala hneď vedľa nás.
„Asi si zdobím popcorn." Zamrmlala Lauren ale nikto tomu nevenoval pozornosť.
„Dom rozhodne nie je váš, pani Fiercová." Teplé pery a horúci bozk nahradil ostrý tón. Nemohla som uveriť, že rovanké ústa dokážu toto a zároveň priviesť ma do šialenstva.
„Musím vás požiadať aby ste odišli." Znela neústupne.
„Nenamáhajte sa s hlasom, neprišiel som na dlho, len počkám kým sa Cora zbalí a odchádzame." Otvorila som naprázdno ústa a znova ich zavrela.
„Kde si myslíte, že mi odveziete dcéru?" Drsne sa zasmial a otočil sa matke čelom.
„Teraz sa chcete oháňať titulom matky? Mysleli ste na to, že ste matka posledné mesiace? Koľkokrát ste ju zobrali niekam preč? Na dovolenku?" Matka reagovala pohotovo.
„Načo by sme ju niekam brali, keď nič nemôže vidieť?" Chcela by som tvrdiť, že mi už nedokáže ublížiť ale zakaždým dokáže opak a príde a úderom v najviac nečakaných chvíľach ako táto.
„Naco rozprávate, keď z vašich úst vychádzajú len sračky?" Lauren zabehlo čokoľvek čo jedla a rozkašľala sa. Dokonca som zabudla na doznievajúcu bolesť a musela sa usmiať. Matka koktala a nevedela čo povedať. „Je to všetko? Alebo je na vašom egoistickom srdci ešte niečo?" Chcela som sa dostať s Leonardom do podobnej hádky, už dávno som nemala rovnocenného súpera a bola som tak vzrušená, že premočené nohavičky sa mi lepili k lonu.
„Idem zavolať manželovi."
„Rád ho pozdravím." Požiadal Lauren aby ho viedla do mojej izby a ťahal ma za sebou ako dieťa až kým za nami nezavrel dvere.
„Chcel by som ťa šukať kým sú tvoji rodičia doma v tejto posteli len aby som sa im potom mohol pozrieť do tváre a vidieť ich výrazy." Bola to veľmi nehanebná predstava.
„Som stále tu a fuj." Počula som hrmot kufrov, ktoré vybrala spod postele a zips ako ich otvárala.
„To s balením si nemyslel vážne."
„Nehovorím veci, ktoré nemyslím vážne, Cora. Zbaľ si len to najnutnejšie o zvyšok sa postarám." Začínala som byť nervózna.
„Kam ideme?"
„Budeš potrebovať niečo do horúceho počasia aj chladnejšieho, ak sa pýtaš na to."
„Moja otázka sa týkala miesta, nie počasia."
„Chcela si vidieť svet, ideme to urobiť." Nemohla som uveriť, že si pamätal...
„Ale, nemôžem..." Nenechal ma dopovedať.
„Môžeš čokoľvek, čo budeš chcieť a ja ti to dokážem." Nedokázala som si predstaviť ako budem spoznávať svet bez oči. „Keď som sa skutočne zamyslel, veľa veci nám práve kvôli zraku uniká, Lauren, prečo nebalíš? Mám to spraviť sám?" Moja priateľka potiahla nosom.
„Len...je to tak milé, čo pre ňu robíš, mám svoje dni, som len prehnane citlivá." Stala som ako prikovaná na mieste, keď okolo mna prebehla a nosila zo skrine veci do kufrov.
„Nerobíš si srandu."
„Nie."
„Naozaj ma chceš zobrať z domu napriek tomu, ze zachvilu príde otec."
„Áno."
„Odchádzaš z práce aby si mi mohol ukázať svet?"
„Presne tak."
„Zbláznil si sa?"
„Absolútne nie."
„Leonard, poznám ťa krátko ale som si istá, že takého maniere nemáš." Vzdychol si a pritiahol si moje boky k svojmu telu.
„Dala si mi veľa podnetov na rozmýšľanie a prehodnotil som zopár veci a skúsil sa na niečo pozerať z iného uhla." Tak neurčitá odpoveď, ktorá znela pekné ale nič neprezrádzala.
„Leonard, to je len hromada pekných slov, ktoré má rozhodne neuspokoja." Hladil moje boky a skúšal mäkkosť môjho pozadia.
„Ale nemôžeš poprieť, že viem ako ťa uspokojiť." Pretočila som očami. Nemal byť tak pokojný, sakra.
„Takže máš pripravenú stratégiu na môjho otca?"
„Mam premyslené všetky scenáre a som niekoľko krokov dopredu. Pre tvojho otca som nedotknuteľný a ty takisto. Nemôže ti zobrať peniaze, lebo je sledovaný a určite by mu v jeho klesajúcich akciách nepomohla zlá reklama, čo by vydedenie jedinej dcéry, ktorá sa stále zotavuje bola. Ak by bol tak hlúpy a urobil to, máš na konte veľmi vysokú sumu z poistky a nehovorím o trustovom fonde. A ak by bol aj s tými peniazmi problém, som dosť bohatý na to aby som ti zabezpečil veľmi luxusný život." O budúcnosti, ktorú načrtol som sa baviť nechcela.
„Takže ochrana osobných údajov a osobný priestor ti nehovorí vôbec nič."
„Nie." Pokrútila som hlavou nad ľahkým tónom. „Tiež nechcem aby si ostala s nimi sama, Lauren. Bol by som rád ak by si sa presťahovala do môjho bytu na Manhattane. Na recepcií som ich oboznámil s tvojim príchodom a nechal ti tam kľúče, na chladničke bude číslo na osobného šoféra." Lauren zapískala.
„Budem tam skôr ako sa dostaneme na letisko." Dojalo má, že myslel aj na Lauren. Staral sa o mňa a človeka, na ktorom mi záležalo.
„Sme hotoví s balením?" Obe naraz sme výkríkli rázne nie. Postrcila som Leonarda na malú gaučovku pustila sa do balenia s Lauren. Prechádzala som prstami po oblečení v šatníku a vyberala tie, ktoré som chcela zobrať so sebou. Občas som zmienila niečo čo bolo v zásuvkách aby to pribalili ale neprehnala som to, dokázala som to len do dvoch kufrov. Tiež som sa rozhodla prezliecť do pohodlneho oblečenia na cestovanie a tenisiek a niektoré osobné veci som nahádzala do batohu.
„Som hotová!" Vyhŕkla som so širokým úsmevom. Chcela som vypadnúť z tohto toxického prostredia? Kurva áno!
„Dobre, môžeme..."
„Kde je?!" Z chodby k nám doľahol zúrivý hlas môjho otca.
„A to som začínal byť sklamaný, že sa minieme." V jeho hlase bolo počuť úsmev. Bol to chorý a zvrátený muž.
„Teddy, rád ťa opäť vidím a dnes dokonca prvýkrát neformálne." Otvoril dvere mojej izby skôr ako otec a určite neschvál oslovil môjho otca Teddy namiesto Tedd. Mohla som si len presťahovať otcovu červenú tvár a žilu na čele.
„Neopováž sa ma ešte raz tak osloviť, Blake."
„Ale no tak, Teddy, mali by sme prelomiť ľady, nebudeme predsa na deň vďakyvzdania a na Vianoce na seba vrčať, len kvôli tomu, že som úspešnejší v pracovnom živote." Ak by nebol Leonard vyšší a podstatne väčší ako môj otec, určite by ho udrel, lebo otec nebol z ľudí, ktorý by zvládali svoj hnev dobre.
„Odídeš alebo zavolam políciu a už sa tu neukážeš." Som si istá, že Leonard pobúchal otcovi po ramene.
„Čokoľvek si želáš. Si zbalená, baby?" Oslovil ma tak zámerne. Dočerta, bol dobrý!
„Mám všetko." Lauren medzičasom zmizla a verila som, že sa odtiaľ dostane skôr ako bude musieť čeliť otázkam mojich rodičov. Vzal moje kufre do jednej ruky a druhou ma zobral za pás.
„Som si istý, že sa ešte uvidíme." Potiahol ma popri nich a mieril ku schodom.
„Čo si myslíš, že robíš? Je to moja dcéra!"
„Robím to, čo si mal ty ale si príliš slepý na to aby si videl aj niekoho iného ako seba." Otec s matkou za pätami sa ponáhľali za nami.
„Roznesiem ťa po médiách ako špinu, toto je únos." Leonard ani nezaváhal.
„Uniká ti fakt, že som dospela a idem dobrovoľne." Vchodové dvere otvorili tak prudko až narazili do steny.
„Okamžite stoj lebo...sa sem už nevrátiš." Leonard si ironicky odfrkol.
„Za týždeň nájdem desiatky škôl, ktoré sa pobijú o tvoju dcéru, lebo je kurva inteligentná a bystrá a vypracuje si zadok kde len chce. Modli sa a nájdi si k nej cestu aby sa vrátila do tvojho domu. Myslím, že vieš ako budeš vyzerať ak to tak nedopadne, však?" Otec už neprehovoril. Leonard naložil moje kufre do auta a pomohol mi na sedadlo spolujazdca.
„Nemôžem uveriť! Nikdy som nepočula nikoho sa tak rozprávať s tvojim otcom!" Lauren skríkla zo zadných sedadiel.
„Divoká povaha Fierceovcov vo mne prebúdza zviera. Len obaja to robia inými spôsobmi." Udrela som ho do ramena ale nemohla som sa ubrániť smiechu.