Blind heat

23

„Dnes si sa ešte ani raz nespýtala kam ideme." Podpichol ma Leonard. Znova sme sedeli v jeho súkromnom lietadle a cestovali sme inam. Moskva bola údajne len krátka zastávka. Včera sme hneď po dlhom tanci uprostred červeného námestia, čo mi oznámil až príliš neskoro na to aby som som sa cítila nesvoja, sme išli do ruskej reštaurácie na miestne jedlo a potom sme ochutnali vodku. Neskôr v hotelovom apartmáne mi Leonard rozprával o svojej rodine vtipné historky počas toho ako mi odličoval makeup a potom umýval vlasy. Zvládla by som to ale nedovolil mi to spraviť samu. A potom, k môjmu údivu, sme si ľahli do jednej postele, naše telá do seba dokonalo zapadli a išli sme spať bez sexu. To znamená, že je to veľa času a veľa časových posunov bez sexu. 

„Nechcem sa pýtať a aj tak by si mi to nepovedal." Sedela som v jeho lone počas toho ako sa hral s mojimi vlasmi a palcom obkresloval moje prstene. Cítila som sa ako doma.
„Ak sa nechceš pýtať, čo chceš?" Správna odpoveď bola, že chcem hádať kam prídeme. Ale nebola som dobrá v správnych veciach, však?
„Chcem aby si konečne zasunul svoj penis do mňa." Jeho ruky prestali v hraní a ostro nasal vzduch. Posadila som sa na neho obkročmo. Pohladila som tvrdú hruď a brucho pod košeľou. „Nebudú nás počuť, budem ticho, sľubujem." Pobozkala som ho pod ucho a na rovnaké miesto sa zahryzla, len slabo. „A chcem aby si ma volal dievčatko." Zapojme do tohto výletu nezbedný sex, pán Black." V lietadle bolo teplo a preto som si už dávno vyzliekla pančuchy a sveter a ostala len vo voľných šatách s dlhým rukávom, preto keď položil ruky na moje stehná, dotyk ma popálil na pokožke a bol ešte horúcejší, keď pokračoval až na zadok. „Len sa nadvihnem aby si mohol rozopnúť nohavice a vybrať ho von a potom sa na neho spustím." Znova som uhryzla jeho pokožku pod uchom. Postavila som sa na kolená a chvíľu sa nič nedialo. Doslova som cítila ako rozmýšľa a bojuje vo svojej hlave. A potom sa to stalo. Rýchlimi, agresívnymi pohybmi uvoľnil svoj hrubý penis, obmotal si vlasy okolo dlane a potiahol ma za ne. Pobozkal vystavené hrdlo a odtiahol nohavičky na stranu.

„Chcel som sa správať tak, ako si zaslúžiš ale si ako prekliata siréna, malý diabol." Nadvihol svoju panvu a zároveň jednou dlaňou zovrel môj bok a stiahol ma nižšie. Narazil bolestivo na moje dno a aj keď som sľúbila, že budem potichu, nemohla som zabrániť hlasnému vzdychu od náhlej rozkoše. „Páči sa ti,keď ťa šukám ako kurvu, však?" Znemožnil mi akýkoľvek pohyb. Jednou rukou držal moje vlasy tak pevne, až to bolelo a druhou držal moje boky na mieste a pohyboval sa len on, vysúval a zasúval sa do mňa svojím šialeným tempom. Bolo to presne to, čo sme obaja potrebovali. „Nútiš ma, šukať ťa akoby mi na tebe nezáležalo, Cora." S jeho slovami som sa rozbila na tisíc kúskov. S jeho vlastným orgazmom pustil moje vlasy, moje telo aby si ma pritiahol k sebe a pochoval svoj ston v prekvapivo nežnom bozku. Objal ma okolo pása a tlačil k svojmu telu akoby sa bál, že sa každú chvíľu royplyniem. Zatlačila som mu do hrude aby som prerušila náš bozk aby som chytila dych. Naše divoké dýchanie sa miešalo a opierala som sa čelom o to jeho.
„Záleží ti na mne." Na perách mi zahrál neistý úsmev, keď som si spomenula na jeho slová.
„Samozrejme." Povedal to takým tónom, akoby bolo vôbec smiešne a urážlivé sa na to pýtať.
Po chvíli som započula klopanie opätkov a chcela som sa posadiť na svoje miesto ale Leonard upevnil svoje zovretie na mojom pase.
„Nehýb sa." Zašepkal mi do tvare. Keď sa kroky priblížili, schovala som hlavu do Leonardovho ramena.
„Môžeme podávať obed?" Leonard súhlasil a jeho hlas na konci zakolísal, lebo som sa pohla panvou. Zahryzla som sa do pery aby som zadržala smiech.
„Niečo na pitie?"
„Bourbon a džús." Jeho hlas bol príkry a mala som podozrenie, že to urobil len preto aby odišla.
„Vedel som, že si špinavšia skôr ako som ťa vôbec oslovil." Zasmiala som sa tentoraz na plné hrdlo.
****
„Leonard naozaj netuším, kde sme." Môj hlas si mohol pomýliť s hlasom dieťaťa, ktorému vzali hračku. Boli to už takmer dve hodiny v aute na ceste v bohvie akej krajine, bohvie kam a Leonard sa zabával na mojej nevrlosti. Tentoraz to nebolo tak ľahké ako v Moskve. Na letisku som rozpoznávala rôzne jazyky a dosť často angličtinu, nepočula som medzi hromadou ľudí žiadny smerodajný prízvuk, náš vodič vôbec nehovoril a ani počasie nebolo ničím výnimočne. Bolo teplejšie ako v Rusku. 

„Ešte päť dlhých minút, zvládneš to?" Jeho hlas prezrádzal iróniu. Svrbel ma z tejto situácie zadok, nebol priestor na iróniu, aspoň som ju nedokázala v tej chvíli oceniť. Namiesto odpovede som zložila ruky na hrudi a pevne zovrela ústa. „Niee..." zastonal. „Žiadne trucovanie. Nekaz mi to, pripravil som to tak, aby si to uhádla, naozaj som to všetko starostlivo plánoval, vymýšľal čo je pre ktorú krajinu typické, trucovanie si nechaj na inokedy." Neuvedomovala som si, čo všetko za týmto výletom bolo, čo ho to muselo stáť. Nezaslúžil si môj postoj.

„Len...je to frustrujúce, keď viem, že sleduješ všetko za oknom a ja si to nedokážem ani predstavovať." Už dlho som takto úprimne neukázala svoju slabosť a popravde nevedela som, prečo to robím práve teraz. Dotkol sa mojej ruky a prisunul ku mne tak, aby sa nám dotýkali stehná.

„Poviem ti tajomstvo." Zašepkal mi blízko tváre. „Často zatváram oči a snažím sa vnímať inými zmyslami, aby som sa cítil ako ty, aby si v tom nebola sama." Vedela som, že čaká na niečo, na moju reakciu ale jediné na čo som sa zmohla bolo pevnejšie zovretie pier. Nedokázala by som vysloviť ani hlásku pre veľkú guču v hrdle. Nebolo to nič preborné pre niekoho iného ale pre mňa...pre mňa to znamenalo viac ako čokoľvek iné. Leonard Black mi ukázal svoje porozumenie a úprimnú srdečnosť. Bolo to viac ako pre mňa spravila väčšina ľudí počas celého života. Zvyšok krátkej cesty už neprehovoril ani jeden z nás a srdce mi takmer vyskočilo z hrude, keď sme zastavili a Leonard mi pomohol z auta. Kráčali sme chvíľu. Pokožku mi hladil vlhký a teplý vzduch a niesol so sebou úžasnú a známu vôňu. Položil mi dlaň na operadlo stoličky a posadila som sa, museli sme byť stále von, keďže ma na nohách šteklila tráva.

„Čo cítiš?" Počula som ako nalieva niečo do pohára a dokázala som si predstaviť ako tekutina obmýva steny skla. Potiahla som nosom a zacítila...niečo, nebola to len vôňa, hneď sa mi vybavila farba.

„Levanduľa." Pery sa mi roztiahli do širokého úsmevu. „Čistá levanduľa, niekde tu rastie, však?" Vložil mi do ruky stopku skleneného pohára a ovoňala som. Víno, ktoré voňalo veľmi lahodne.

„Otvor ústa." Vložil mi medzi pery kúsok syra. „A napi sa." Poslúchla som a spolu všetko zapadlo na svoje miesto, chuť syra a vína, vôňa levandule, vlhký vzduch...

„Sme vo Francúzsku, Provensálsko, však?" Prehodil si ruku cez moje ramená a počula som ako sa zhlboka nadýchol.

„Neprídeš si teraz hlúpo, keď si trucovala a pritom som to takto prepracoval?" Zasmiala som sa a udrela ho do ramena. Cítila. Cítila som sa veľmi zle, za všetko zlé čo som povedala a urobila, keď nechal prácu a pripravil cestu po krajinách, len aby...prečo vlastne? Všetko s ním sa zdalo čím ďalej tým viac známejšie a uspokojivejšie, s ním som sa začínala cítiť ako...doma. Musela som si pripomenúť, že toto nie je trvalé, že toto nie je naša budúcnosť, my dvaja nikdy nebudeme viac. A vlastné myšlienky sa mi zdali pichľavé. 

Je mi ľúto, že až teraz je nová časť ale celkom som sa nevedela zladiť so štúdiom a popri tom nájsť chuť a kreativitu na rozpísané príbehy, lebo z nejakého dôvodu, vždy začnem písať niečo nové, čo dotiahnem tak do polovice, potom tomu napíšem koniec a roky sa k tomu nevrátim, takto tu mám začatých asi 20 príbehov. Nedokážem písať len tak, z nutnosti, keď to robím, potom to je dosť citeľné :D Ale dúfam, že s koncom skúškového sa vrátim k pridávaniu jednej časti za týždeň, nech to máme za sebou a neviem sa dočkať, kedy sa pustím do niečoho nového pre vás. Ďakujem zapochopenie a trpezlivosť <3