Blind heat

20

S Lauren sme sa rozlúčili, nechali ju pred jeho bytom na Manhattane a pohli sa ďalej. Bola špička a Leonard stále šoféroval v nepovolenej rýchlosti a netradične zručne. Viedol auto ako divoké zviera, s ľadovým pokojom a rozvahou.
„Závodil si." Nebola to otázka. Stále som sa mohla mýliť a mohol byť dobrý šofér ale poznala som tento štýl jazdy.
„To na googli nie je." Takže áno.
„Nepotrebujem Google, keď mám všetky tieto úžasné pozorovacie schopnosti." Poklepal prstami o volant akoby rozmýšľaľ nad svojimi ďalšími slovami.
„Odkiaľ sú tie peniaze?" Nemusela som sa pýtať aké peniaze. Dvadsaťštyri miliónov na účte vedenom na moje meno, ktorý vznikol dva týždne po mojej nehode. Takže sa budeme hrať na nepríjemné otázky?
„Muž, ktorý nemá problém porušiť moje súkromie si určite nájde spôsob ako na to prísť." Hlas som mala štipľavý a hrubý.
„Chcem to počuť od teba." Páni. Ako mohol znieť tak autoritatívne a slová preniesť s istotou, keď spravil niečo zlé?
„Ja sa o tom rozprávať nechcem." Nasal vzduch hlbokým nádychom nosom a pomaly ho vydýchol.
„A ja to budem rešpektovať. Spravil som veci, ktoré sa ti nepáči a budem robiť veci, ktoré sa ti nebudú páčiť, lebo to som ja, Cora. Mám rád situáciu pevne v rukách a používam na to všetky možné prostriedky. Dnes som musel mať pripravených niekoľko plánov, lebo tvoj otec je v mnohých ohľadoch predvídateľný a vedel som presne k čomu môže dôjsť. Nemohol som ťa vziať z domu bez toho aby som vedel, že sa budeš môcť vrátiť, nechcem zničiť všetky tvoje väzby a budúcnosť." Táto odpoveď ma neuspokojila. Ale chápala som jeho túžbe po kontrole, ak by to nerobil, zrejme by nebol, kde je teraz. Rozhodla som sa to so zaťatými zubami pochopiť a rešpektovať.
„Nie je pre mňa dôležité vrátiť sa do toho domu, myslím, že ma len uspokojovalo nič nerobenie, niečo ako pauza od života." Stále som sa nemohla zbaviť nepríjemného, lepkaveho pocitu, ktorý dobiedzal na moju pozornosť, že vie o tých prekliatych peniazoch. A vedomosti vždy prinášajú otázky a táto vedomosť, bude viesť k otázkam na ktoré sú nechutné odpovede. Aj keby som nepovedala nič, Leonard je tak bystrý, že by prišiel na to.
„Leonard, nechcem aby si o mne niečo hľadal bez toho aby si sa ma spýtal." Dlhá pauza znamenala, že tento ústupok pre neho znamená veľa úsilia.
„Nie som muž, ktorý má rád tajomstvá." Hlboký vzdych. „Ale môžem ustúpiť ku kompromisu, že odvolam svojich ľudí, ktorí o tebe zisťujú všetko čo sa dá, keď mi to povieš sama. Nie hneď, raz." To bol sakra neuspokojivý kompromis. Aj keď vnímala som slovo kompromis skôr ako prikývnutie na všetky moje požiadavky.
„Myslela som skôr na ústupok pre mňa a nie na kompromis." Zaznel hrubý smiech, ktorý rozvibroval moje lono.
„Takto sa dohody nerobia."
„Vačšinou dohody nerobím a dostanem čo chcem."
„Bohužiaľ, slečna Fiercová, tentoraz neodolateľná tvárička a šikovný jazyk nebudú stačiť aby sme sa dopracovali k záveru, ktorý bude výhodný pre obe strany." Mal pravdu, aj tak som sa s ním len hrala. Nemohla som mať vždy všetko po svojom.
„Tak platí."
„Keď sme takí úprimní, tie peniaze som v tvojom mene investoval." Pretrela som si oči a porazene vzdychla. Som si istá, že sa nedostal k môjmu účtu vôbec legálne.
„Prečo?" Nezaujímalo má čo sa s peniazmi stane, neboli moje a boli špinavé, nemala som v pláne niekedy sa ich dotknúť.
„Akože prečo... strojnásobim ich sumu. A nemal som pocit, že sa budeš do konkrétne týchto peňazí príliš angažovať. Aj keď sú len na tvoje meno, využívaš financie tvojho otca." Snažil sa ma vyburcovať k odpovedi ale takto som nefungovala, bolo by to príliš ľahké.
„Napadaju mi lepšie témy, ktoré by mali byť predmetom ďalšej konverzácie ako moje financie." Podľa jeho porazeného vzduchu som trafila po hlavičke.
„Súhlasim, hneď ako sa dostaneme na palubu." Auto odrazu zastavilo a Leonard vystúpil. Nie žeby som čakala turistickú triedu ale sukromné lietadlo, kde ho letušky a pilot volali pán Blake bolo dosť okázalé. Po celý čas, čo ma viedol do lietadla a predstavil mi posádku má držal blízko svojho tela, akoby sa bál, že utečiem. A možno mi to aj na chvíľu napadlo. Ale rozhodla som sa byť tou Corou, ktorá miluje spontánnosť a nepotrebuje veľa vysvetlení a zažiť malé dobrodružstvo, užiť si všetky pocity, ktoré sa mu podarilo vo mne vyvolať.
Lauren mala vo veľa veciach pravdu a jednou z nich bola, že som podvedome celý život hľadala nebezpečné veci, ktoré mali tendenciu ničiť ma ale zakaždým mi to za to stálo a bolo pre mňa viac cítiť vzrušenie a adrenalín a byť neustále zaplavená množstvom otázok a myšlienok ma ubíjalo a uspokojovalo zároveň. Preto mesiace nič nerobenia, len nudnej čiernoty pre mňa neboli tak oslobodzujúce ako som si priala. A Leonard mi pripomenul kým v svojom vnútri skutočne som a že netuším kto som ale veľmi dobre viem čo chcem cítiť v danej chvíli a ako to dosiahnuť.
Počas vzletu ani jeden z nás neprehovoril a vládlo medzi nami trápne ticho, akoby sa ani jeden z nás nechcel púšťať do tej témy aj keď to bolo nevyhnutné.
„Takže..." Poskakovala mi noha a raz som bola vďačná, že sa mu nemôžem pozerať do tváre. „Čo to pre teba a pre mňa znamená? Čo odo mňa čakáš?"
„Je vhodné ujasniť si fakty skôr ako vzniknú nejasnosti. V prvom rade neočakávam od teba nič viac ako to, že sa ďalšie dni pokúsiš užiť. A medzi nami sa nič nemení. Tvoj malý internetový prieskum ti určite naznačil, že nerandim a nerobím vzťahy. To čo je medzi nami by som pomenoval ako rastúce priateľstvo. Pomáhame jeden druhému. Ja tebe v Tom, že ťa privediem na iné myšlienky a ty si mi dala dôvod prerušiť prácu a ísť na dovolenku." Uľavilo sa mi, nezniesla by som totiž pocit, že odo mňa niečo čaká, to by bol priveľký tlak. Tiež som si vydýchla,že nič z toho nesmerovalo k vzťahu a hlbokým citom, nebola som pripravená na takú zodpovednosť. Aj keď pod tou všetkou úľavou sa ozval iný pocit, ktorý len zabublal niekde hlboko v hrudi a hneď sa odmlčal ale predsa tam bol.