Blind heat

10

„Už vstávaj a povedz mi čo sa včera dialo." Zastonala som do vankúša a potiahla prikrývku vyššie. Nechcelo sa mi vstávať, cítila som sa hrozne unavená a vyčerpaná. Okrem toho nechcela som spomínať na včerajšok, na jeho odsudzujúci tón a súdnosť.
Otočila som sa na chrbát a rozlepila oči a opäť to do mňa udrelo ako delová guľa. Tma. Každé ráno som bojovala s rovnakou myšlienkou, bojovala som so sebou a presviedčala sa, že si na to raz zvyknem.
„Len bola to celé chyba." Lauren sa hodila do mojej postele a jej dych som počula blízko mojej hlavy.
„Kde je tvoj názor, že nič z toho čo sa v živote deje sa nedeje zbytočne?" Uchechtla som sa. Myslím, že bude chvíľu trvať, kým sa vrátim k tomu názoru späť.
„On..." Vydýchla som a nevedela ako pokračovať. „Sme príliš rozdielny aj v jednoduchých veciach. Sme z rozdielnych svetov a nemyslíme tým vekový rozdiel. Je ako otec." Dnešný deň začína pocitom sklamania hlboko vo mne a som si istá, že sa ešte niečo poserie.
„Nie je ako tvoj otec, tvoj otec by si nedal toľko námahy aby ťa našiel a neriskoval by škandál. Tiež som ho včera počula rozprávať s tvojim otcom a ver mi...ti chlapi nie sú ani podobní." Nezaujímalo má o čom sa rozprávali, bolo to určite ako hra kto doští ďalej, lebo rovno spolu komunikovali aj počas večere a som si istá, že to nebolo prvýkrát.
„Robíš to znova, však?"
„Čo?"
„Odopieraš si všetko čo znie dobre. Odopieraš si dobre pocity." Odfrkla som si a vstala z postele.
„Nikdy som nič také nerobila." Lauren ma nasledovala do šatníka.
„Robila si to vždy, vyhľadávala si najhoršie možné možnosti. Úmyselne si sa dostávala do sračiek." Proti tomu som asi nemala čo namietať. Nemusela som sa zamýšľať aby som pochopila, že je pravda čo povedala.
„Leonard je ďalšia najhoršia možnosť." Lauren porazenecky vzdychla.
„Nespoznala by si dobrú možnosť ani keby ti spadla do lona." Pretočila som očami.
„Lebo ty si magnet na dobré možnosti, však? Máš len o rok viac ako ja ale nestačili by mi všetky prsty aby som spočítala všetkých zlých chlapov v tvojom živote."
„Jasné, najlepšia obrana je útok. Ja si to na rozdiel od teba priznám a robím všetko preto aby som našla svojho dokonalého chlapa." Rozhodne nerobila všetko preto. Podvedome sa vyhýbala všetkému vážnemu ale nemala som chuť hádať sa. „Čo chces dnes robiť?" Nechala som ju vybrať mi oblečenie a všetko som na seba narýchlo hodila.
„Neviem, nájdi mi nejakú audioknihu a zaleziem si do postele." Moje oblečenie hovorilo, že Lauren ma iné plány.
„Eeeh, nuda." Rozčesala som si vlasy a zopla do vysokého chvosta. „Je takmer obed, ideme sa von najesť a zhrniem ti všetky instagramove pikošky tohto týždňa. Večer niekam skočíme." Zastonala som. Jej skákanie večer znamenalo kluby a párty a popravde pred nehodou som milovala nočný život ale teraz to už nebolo tak úžasne. Lauren musela dávať pozor aby som nespadla, alebo niekto nenarazil do mňa alebo som musela sedieť na jednom mieste a ani sa nepohnúť kým sa nevráti po mňa. A nemohla si to v žiadnom prípade užívať, ak musela myslieť na mňa a moje bezpečie.
„Veľmi sa mi nechce..." Ale Lauren, keď bola o niečom presvedčená a pevne rozhodnutá, boli námietky zbytočne.

Ak vstanem po dvanástej, tak deň je o niečo rýchlejší a kratší a preto bol večer skôr ako som stihla vymyslieť adekvátnu výhovorku. Preto som stála v pevnom zovretí okolo môjho predlaktia pred jedným z exkluzívnych podnikov.
„Nepohnem sa od teba, užijeme si to, uvidíš." Nechcela som si to priznať ale malou svojou časťou som sa tešila a potrebovala som byť po mesiacoch v dave.
Vnútri to bolo... iné. Prvýkrát som musela vnímať ostatnými zmyslami namiesto zraku a nebolo to také aké som si predstavovala. Energia okolo mňa pulzovala, cítila som pohyb, keď sme kráčali a nejakým spôsobom harmonizoval s hladkou hudbou. Smiech sa miešal s krikom a to množstvo pachov... Naučila som sa veľmi rýchlo pamätať si pachy, vône a podľa toho určovať ľudí, nebolo to ťažké. Lauren sa ma raz spýtala čo by som robila ak by si dvaja ľudia v miestnosti dali rovnaký parfém ale nebolo to len o parfémoch. Akákoľvek vôňa s každou pokožkou vytvárala vlastný zhluk, jedinečnú stopu a tá sa nedala pomýliť. Tiež som rozoznávala ľudí podľa chôdze, tá bola ako odtlačok prsta, ak ste dosť dobre načúvali. Ale v tomto chaose zvukov a vôňi by bolo takmer nemožné niekoho si zapamätať alebo spoznať. Došli sme k baru a Lauren ma naviedla na jednu voľnú stoličku, zatiaľ čo sa prehýnala cez bar a kričala na niekoho svoju objednávku. Cítila som sa lahšie, ochutnala som kúsok svojho minulého života a keď som sa nad tým príliš nezamýšľala, bola to sakra dobrá chuť.
„Na lepšie dní!" Vyhŕkla Lauren, keď mi vrazila pohárik medzi prsty a nevidela moje pretocenie oči vďaka okuliarom.
Neskôr sa Lauren prihovoril nejaký jej priateľ, ktorému má predstavila ale zvyšok konverzácie som nepočúvala. Pohrávala som sa s prsteňmi a poťahovala si šaty nižšie. Nechala som sa totiž nahovoriť na čierne saténové šaty, ktoré mi siahali do poly stehien a výrobcovia rozhodne šetrili látkou, lebo na nahom chrbte ma šteklili moje zvlnené vlasy každým nepatrným pohybom.
„Zahliadla som tam jedného starého známeho, poď so mnou." Lauren ma zaťahala za ruku. Chcelo sa mi opúšťať toto bezpečné miesto a zoznamovať s chlapmi? Ubezpečila som ju, že ju tu počkám a budem v poriadku a že v prípade potreby hneď zavolám. Nechala mi zopár bankoviek aby som zaplatila náš účet a niečo si objednala a už bežala preč.
„Zaplatím." Počula som blízko mňa cinkanie ľadu, preto som si bola istá, že barman je blízko.
„Ehm.. váš účet je zaplatený, slečna."
„Kto..."
„Cora." Prerývane som nasala vzduch a oči sa mi mimovoľne privreli. Znelo to ako sex. Vyslovenie môjho mena jeho ústami znelo ako drsný, zato kurva dobrý sex. Nechcela som sa znova zapliesť s tymto arogatným, mocným a prhkým mužom, lebo to určite bol. Nebol to materiál pre pokojnú noc a obyčajný rozhovor ale...to nebolo to čo som vlastne hľadala, však?
Teplo sa šírilo z môjho podbruška a robilo šialené veci s mojím telom. Cez tenkú látku šiat si určite všimol dve tvrdé bradavky. Bolo na čase odísť a zaručiť si bezpečie a žiadne výčitky svedomia ďalší deň.
„Ďakujem, nie je potrebné aby si ďalej platil moje drinky." Postavila som sa a potiahla šaty nižšie. Zdalo sa mi to, alebo sa ešte viac skrátili? Alebo mohol za to len jeho pohľad, ktorý som na sebe cítila? Skĺzla som zo stoličky ale ďaleko som nedošla. Dlhé prsty obopli moje zápästie a otočili ma k sebe. Na vysokých ihlách som sa zapotácala ale narazila som do pevnej a širokej hrudi. Jedna jeho dlaň sa usadila kúsok nad mojím zadkom a na nahej pokožke pálila ako žeravé uhlie a druhá sa vsunula medzi nás. Čo to... Dych sa mi zastavil keď sa obtrel končekmi prstov o určite mokrú látku nohavičiek. Sklonil hlavu k môjmu uchu.
„Napadá mi jeden spôsob ako by som prinútil tvoje drzé ústa správať sa slušne." Precedil cez zaťaté zuby a prsty pritlačil hrubšie k mokrej látke. Zalapala som po dychu. Odrazu som miesto jeho dychu cítila pod uchom jeho pery a jazyk. Umožnila som mu lepší prístup a zatvorila oči. Nekonala som ja ale vášeň. Všetko išlo mimo mňa a môjho zdravého rozumu, dokázal si ma obmotať a prebrať nado mnou kontrolu za pár sekúnd. Rozhodne nebezpečny bol. Moje obyčajne silné sebaovládanie bolo totálne v háji. Miesto kde pred chvíľou ukazovali talent jeho pery ovial chlad a než som si uvedomila muž ma viedol niekam preč. Bol to neuveriteľné zlý nápad. Za svoj život som spravila veľa zlých rozhodnutí ale toto sa zdalo ako najhoršie.
„Mám tam priateľku, musím..."
„Videla ma." Hlas mal tvrdý.
„Utečiem."
„Nedám ti možnosť utiecť." Povedal to tónom akoby počul odo mňa zlý vtip, niečo absurdné, nemysliteľné. Ešte jedna noc. Jedna noc neublíži mojej vagíne ani srdcu, však? A jednému z týchto orgánov dokonca pomôže.