Vstúpil som sa do svojej kancelárie a sekretárku požiadal aby zrušil môj dnešný program a všetky schôdzky presunul na ďalší týždeň.
Bolo toho na mňa príliš, nedokázal som celú noc zavrieť oči. Premietala sa mi neustále jej tvár a hlboký smútok rokmi budovaný a nakoniec toľko frustrácie, ktorá z nej sršala... Niečo vo mne zapálila a odrazu sa to vznietlo a strhlo ma z nôh. Čo všetko muselo prežiť dievča v jej veku aby videla život ako strašný čas? Ako nezmysel? A nemala vlastne pravdu? Načo som to všetko robil? Roky strávené v tejto kancelárií a prečo vlastne? Bol som človek, ktorý mal všetko narozdiel od nej. Ona o všetko prišla, aspoň si to myslela. Čo horšie sa môže stať človeku, ktorý sa chcel živiť maľovaním ako stratiť jediný zmysel, ktorý potrebuje? Bola na dne a všetko v nej kričali aby ju niekto zachránil. Nemohla mať ďaleko od samovraždy. Našťastie som zachytil jej volanie o pomoc a rozhodol sa ju zachrániť skôr ako som ju oslovil. Bolo načase hodiť za hlavu všetko čo som sa o sebe snažil rozniesť a byť mužom, ktorý jej ukáže cestu. Jej Boh si dal očividne dovolenku, keď ju nechal zablúdiť až tak ďaleko.
Nikdy som sa o nikoho nestaral a nemal som potrebu až doteraz. Tiež som ju nejakým spôsobom chcel dostať od kretena, ktorým bol jej otec. Zatínali sa mi zuby, keď som si spomenul na toho muža a ako sa k nej správal, na nechuť v jej tvári, keď bola len blízko neho. Takto nemal vyzerať vzťah s otcom. Bola ale neuveriteľná ako sa mu postavila a čelila mu.
Keď vstúpila do miestnosti a hľadela priamo na mňa a v jej tvári sa neobjavilo poznanie čudoval som sa a potom som zbadal tyč a mala drzú poznámku o tom, že by sme mali zlepšiť podmienky pre slepých. Vtedy mi to všetko zacvaklo a nemohol som uveriť ako som mohol byť tak hlúpy a nevšímavý. Prečo chcela celý čas držať za ruku, prečo sa na mňa vôbec, nepozerala, okuliare... Bože, bolo to tak zjavné a aj tak som si to nevšimol. Bola prefíkaná a najskôr som nerozumel prečo to zatajila. A potom ako vmetla otcovi priamo do tváre, že ma zviedla som onemel. Nedokázal som povedať ani slovo aj keď som ju chcel ochrániť pred ním. Nemohol som. Hľadel som na ňu ako na zjavenie. Nesklopila hlavu, nestiahla sa ako poslušna dcéra. Bojovala. Strácal som hlavu každým slovom, ktoré opustilo jej ústa, cítil som sa hlúpo, keď som nedokázal odpovedať plnohodnotne, lebo ma dostala. Nebola to žena, ktorú som mohol prirovnať k inej. Nestretol som v svojom živote nikoho ako ona, bez ohľadu na pohlavie a vek. Mala možno 18 na papieri ale nie vo vnútri. Bola stará, staršia ako ja.
Pretrel som si tvár a cítim som sa akoby mi na pleciach ležala neuveriteľná váha. Naopak bol som neuveriteľne šťastný, keď sa včera smiala na plné hrdlo, tak že vyzerala na svoj vek. A videl som ako to prekvapilo Lauren. Nemalo by prekvapovať nikoho, že sa Cora smeje, mala by to totiž robiť v jednom kuse. Odsunul som všetky zložky a zavrel pracovný e-mail a dal sa do googlenia.„Potrebujem od teba láskavosť, Andrew." Povedal som namiesto pozdravu, keď som zapadol na rovnaké miesto z akého som ju vtedy sledoval, bolo to len pred pár dňami ale zdalo sa mi to ako večnosť. Andrew nadvihol obočie. A ostatní tiež. Nikdy som nežiadal o láskavosti.
Boli sme priateľmi celú večnosť. Ja, Andrew, Sedric, Phoenix a Aaren. Niekedy s nami trávil čas aj Phoenixov brat Theo ale ten zasvätil život rodine a obmedzil naše chlapské večery. Nie žeby niektorý z nás mali okrem biznisu niečo iné na práci. Andrew bol takmer opilec, nepreháňam, prisahám, že toho chlapa som nevidel piť niečo iné ako alkohol uz dosť dlho.
„Potrebujem aby si sa postaral o moju firmu, vyznáš sa vo financiách a bude to len na krátky čas." Okrem toho nič nerobil, len šukal niekoľko žien denne medzitým pozeral porno alebo niečo podobné. Všetci sme študovali na rovnakej škole a vedel som, že Andrew je schopný a má potenciál ale rozhodol sa ho pochovať.
„Prečo? Chystáš sa umrieť?" Pretočil som očami a napil sa z nápoja, ktorý som si dával pravidelne.
„Beriem si dovolenku." Chlapi pri stole zmĺkli.
„Si chorý?" Nasilu som sa zasmial len aby som ukázal ako veľmi vtipné to bolo. Aaren ako jediný z nás podľahol ženskému kúzlu len týždeň potom ako sa vrátil z džungle alebo kde sakra bol. Stále vyzeral ako Tarzan, odmietol si oholiť brandu a ostrihať vlasy ale bola to jeho, sakra vec. Okrem toho spomenul, že jeho priateľka, ktorá je aj jeho sekretárka, milujem, keď si zmočí fúzy v jej kundičke. Okamžite ako to povedal, zahnal som predstavu Aarenovej hlavy zahrabanej vo vagíne.
„Nie. Sedric, potrebujem láskavosť aj od teba." Zabehla mu whiskey. „Chcem kúpiť dom. V Taliansku. Niekde na vidieku, blízko mora a ďaleko od ľudí. Nič moderné, čím staršia stavba tým lepšie a chcem aby si mi ho zariadil. Je mi jedno ako to bude pokiaľ tam čo najviac histórie a umenia. Nie moderné umenie. A tiež tam chcem zabudovať audio systém do všetkých miestnosti. Potom záhradu, obrovskú a bez prekážok. S bazénom." Sedric pokrčil odporom tvár.
„Som, kurva, právnik, nie realiťak."
„Preto som to nazval láskavosť. A tiež si si ho už niekoľko krát honil nad tvojou perfektnou záhradou. Kúp mi dom a daj ho rovnakej firme zariadiť." Prizmuril na mňa oči ale nakoniec si vzdychol a rezignovane prikývol.
„Fajn, Leonard sa asi zbláznil ale vesmír sa netočí len okolo teba. Mám novinku." Kopol do seba whisky a Andrew na neho veľmi nepríjemné zagánil. Fajn, asi to nebola najlepšia novinka. „Zbuchol som 21 ročnú ženu a čoskoro budem otcom." Kurva! Zabehol mi alkohol v hrdle. Tento nepolapitelny, Amerikou uznávaný chirurg, ktorý stvoril veľa pŕs, na ktoré sme my ostatní striekali si urobil decko.
„Čo?!" Andrew sa zasmial a objednal ďalší alkohol, ktorý bol až príliš potrebný.
„Asi vyšukám Lily Redovu, ktorú teraz budem vyučovať." Sedric si zahrabol prstami do vlasov a frustrácia bola na ňom viditeľná.
„Počkaj..." Andrew ukázal prstom na Sedrica. „Nie je to dcéra chlapa, ktorý ti držal odistenú zbraň pri hlave?" Sedric prikývol.
„Ja šukam Fiercovu." Všetci zmlkli a Andrew sa znova rozchechtal.
„Teddyho ženu?" Myslím, že to by bol lepší prípad.
„Teddyho dcéru."
„Kurva!" Aaren sa pridal k jeho smiechu.
„Koľko má? 16?"
„18." Branil som sa a chcel som dodať, že nikdy by som nešukal tak mladú ale uvedomil som si, že 16 a 18 sú takmer rovnaké číslo.
„Preboha, kedy sme sa tak stihli posrať? Začínam si myslieť, že sme idioti, keď si každý z nás našiel ženu mladšiu ako 25 rokov." Phoenix mal pravdu, boli sme v prdeli.
„Nie, vy ste stratili rozum, ja ten svoj stále mám." Andrew sa oprel do svojho kresla a ďalej nás všetkých študoval akoby sa nesmierne zabával.
„Dobre, len...na pár dní odídem." Dopil som zvyšok whiskey a vtedy mi začal zvoniť mobil.
„Desíš nás, Leonard." Neznáme číslo. Neexistovalo veľa ľudí, ktorí mali moje súkromné číslo. Jedine, žeby volala Lauren, ktorej som včera strčil svoju vizitku. V rýchlosti som dvihol som s očakávaním.
„Ahoj, starec, si v Tom bare ako včera?"
„Áno a nevolaj ma starec."
„Sme na ceste a dúfala som, že by si jej spravil spoločnosť, kým si pôjdem užívať s..." Príliš veľa informácií.
„Nepotrebujem vedieť o tvojom milostnom živote, Lauren." Niečo zamrmlala a zložila.
„Leonard..." Hľadeli na mňa všetci štyria ako na blázna.
„Všetko je v poriadku prisahám, len sa mi vyskytlo v živote niečo dôležitejšie ako práca." Sedricovi zabehlo druhýkrát.
„Pomiatol si sa."
„Absolútne." Súhlasil Andrew.
„Nie, len..." Moju pozornosť upútala žena, ktorá prišla za sprievodu Lauren. Nebola nič ako tá včera. Mala na jednej strane vlasy zopnuté dozadu zlatou sponou a k telu jej priliehali červené saténové šaty až ku kolenám. Drobné chodidlá mala obuté v čiernych lodičkách s červenou podrážkou a cez plecia prehodený čierny hodvábny šál. Vyzerala neuveriteľne. Aaren niečo hovoril ale nedokázal som ho počúvať, lebo už som mieril k nej. Nestihla sa posadiť, stiahol som ju do náručia a pritlačil k telu.
„Tak ja pôjdem." Ani jeden z nás si určite nevšímal Lauren. Pohladil som ju po líci a zastavil sa na perách, ktoré s mojím dotykom vyčarili úsmev. Môj palec som vystriedal perami a opäť som okúsil sladkosť jej úst.
„Rada ťa znova cítim." Pohladila ma po hrudi a usmiala sa ešte širšie.
„Budeš ma cítiť neskôr, keď budeš plná môjho semena." Zašepkal som jej do ucha a odpoveďou mi bolo hryzenie do pery.
„Môžeme to zabaliť hneď?" Neodolateľná ponuka.
„Skúsila si už niekedy fajku?" Pokrútila hlavou. „Tak ti ukážem ako sa bavia starí chlapi."
„Leonard!" Otočil som sa za volaním môjho mena k nášmu súkromnému stolu. Sedric sa na mňa zvedavo pozeral a kýval aby som sa vrátil. Aj s Corou.
„Kto je to?"
„Moji priatelia."
„Ďalší starí chlapi?" Zasmial som sa ale súhlasil. Boli sme oproti jej veku naozaj starí.
„Zoznámim ťa." Tvárou jej preletel šok aké nenamietala.
„Nebude to divné?" Objal som jej telo a pomaly ju viedol k nášmu miestu.
„Vieš čo je divné? Že nosíš opätky." Odfrkla som si.
„Niekedy som nenosila obuv, ktorá nemala aspoň desať centimetrovy opätok." Niekdy nebola slepá. Pokarhal som sa za svoju myšlienku. Mala pravdu, nemusela sa vzdávať opätkov, hlavne keď budem blízko. Namiesto toho aby som ju upozornil na schody, tak som ju len nadvihol kúsok nad zem a preniesol. Vypískla a nakoniec sa zachichotala.
„Leonard, nevedeli sme, že sa máš stretnúť so... ženou." Nad ironickým tónom Andrewa, len nadvihla obočie a pery sa jej stacali do úsmevu, ktorý neveštil nič dobré.
„Toto je..." Nestihol som dopovedať, lebo Andrew mi skočil do reči.
„Nesvieti slniečko, dievčatko, nemusíš sa snažiť vyzerať drsne."Btw mám začaté príbehy o všetkých týchto zhýralcoch obľubujúcich mladé ženy, len neviem, ktorého chlapca začnem publikovať ďalšieho 😂😅
Ahooj2 chceš si vybrať, bejby? 😉
YOU ARE READING
Blind heat
ChickLitCora príde o zrak po autonehode a život stráca okrem farieb a tvarov aj zmysel. Nemôže maľovať, nemôže sa sama pohybovať, nedokáže v ľuďoch vzbudzovať nič okrem ľútosti. Až kým Leonard Blake, muž o dvadsať rokov starší a nepriateľ jej otca, sa neroz...