Hokejista?

VI. kapitola

Sadla som si na gauč a otvorila som si sociálne siete. Ako prvé som videla, ako dal Jurko na príbeh fotku v izbe s chalanmi. Pozrela som sa do žiadostí o sledovanie a uvidela som tam pomaly celý hokejový tím vrátane Jura, Sama a Šimona. Uvidela som tam aj Nat, a potom som si uvedomila, že som sa pri nej chcela zastaviť. Napísala som jej:
Ja: Ahoj Nat, si to ty?
Pre Krista. Čo som to zas napísala? Chcela som správu upraviť, ale už si ju bohužiaľ pozrela. A píše:
Nat: Ahoj, áno, tipla si si správne. Aj ty sa na mobile nudíš?
Ja: Hej. Neviem, čo mám robiť.
Nat: Počuj, nechceš ísť o deviatej na krátku prechádzku?
Ojoj. To mám byť s chalanmi. Ale zrazu mi niečo napadlo.
Ja: Čau Samo, vadilo by, keby prišla aj Nat? No, tá fotografka.
Samo: No mne osobne vôbec... Spýtam sa chalanov, či im to nebude vadiť.
Ja: Okej, potom sa ozvi.
Samo: Vravia, že im je to jedno, takže môže.
Super. Idem to navrhnúť Nat.
Ja: Počuj, Nat, to mám ísť práve na izbu chalanom, ale ak chceš, môžeš prísť aj ty. Izba 468.
Nat: Dobre, rada prídem.

Už je niečo pred ôsmou, tak vyrazím k chalanom. Zaklopem na ich izbu, otvorí mi Šimon. Zvítame sa vo veľkom objatí.
S: "Kedy príde tá Nat?"
Ja: "Čo si zabuchnutý?"
Šimon s Jurom si vymenili veľavýznamné pohľady a začali sa rehotať. Pridala som sa, Samo však hrá urazeného. O malú chvíľu počujeme klopanie na dvere. Kňažo len tak poskočil a išiel otvoriť.
Zdvihla som obočie a išla som sa privítať s Nat. Objali sme sa a obidve sme sa presunuli do obývačky, kde sa pozdravila s ostatními chalanmi. Keď sme si sadli na gauč, nevedeli sme, čo budeme robiť. Chvíľku sme sa rozprávali o zajtrajšku, Nat nám povedala, ako sa dostala k fotografovaní. Potom Šimon navrhol, že si zahráme hru "Nikdy som" a všetci sme súhlasili. Museli sme to však vysvetliť Nat, ktorá nepoznala pravidlá.
"Ide o to, že povieme otázku, napríklad Nikdy som nejedol čokoládovú zmrzlinu. Ten, kto činnosť už niekedy vykonal, sa napije. Pije sa pôvodne alkohol, ale keďže tú máme ešte dve deti," podpichol mňa s Jurom Samo, "budeme sa musieť uspokojiť s vodou." Keď sme už každý mali pred sebou plný pohár s vodou, hra sa mohla začať. Otázky pokladal Samo.
"Nikdy som nejedol sushi." Napili sa všetci okrem Šimona.
"Strašne sa mi to hnusí," povedal na svoju obranu. "Nikdy to do úst ani nedám!"
Túto hru sme hrali možno do pol jedenástej. Ako prvý prehral sám Samo.
Potom Juro navrhol Pravdu a odvahu. To poznali všetci. Začala som ja.
"Nat, pravda alebo odvaha?" Spýtala som sa jej, lebo nechcem ísť hneď do extrému. Usmiala sa a vybrala si pravdu.
"Aký je tvoj najobľúbenejší film?"
"Mám ich strašne veľa, ale milujem Titanic," odpovedala.
"Teraz ja chcem!!" povedal Samo. Dali sme mu priestor. "Juro, pravda alebo odvaha?"
"Odvaha."
"Choď na Instagram a prečítaj poslednú správu, ktorú si napísal."
Juraj odomkol telefón a čítal:
"Cehlo, no kde si?" Všetci sa zasmiali.
"A to už prečo práve toto?" Pomedzi smiech sa pýtala Nat.
"Nuž, čakal som ho na letisku. Povedal mi, že tam bude čakať, no nakoniec prišiel minútu pred odletom. Skoro som mu odtrhol hlavu."
Letisko. Teraz to môžem využiť.
"Dobre, idem ja. Šimon. Pravda alebo odvaha?"
"Pravda."
HURÁ! Konečne sa ho môžem spýtať.
"Čo všetko vieš o Jurovom pobyte na letisku?"
Šimon očervenel.
"Ja... Ako si vedela, že o tom viem?"
"Tipla som si. Ten tvoj pohľad, keď sme sa v Číne so Slafkom videli prvý krát... Bol si nezvyčajne prekvapený. Myslela som si, že o tom vieš."
"No... áno, v lietadle som sedel vedľa Jura a on mi o všetkom povedal..."
Do nášho rozhovoru vstúpil Samo a Nat.
"Hej, o čo tu doriti ide?" spýtal sa Kňažo. Boli strašne zmätení. Pozrela som sa na Jura.
"Kto im to povie, ty alebo ja?" spýtala som sa ho.
"Nechaj to na mňa. Vysvetlím im to," odpovedal Juro a povedal im pravdu o celom našom stretnutí.
"Čakal som na Cehla na letisku. Zrazu sme s Y/N do seba narazili, ale videl som, že jej je zima, a preto som ju pozval na čaj. Stihli sme si iba vymeniť mená a vtom už Y/N volal jej oco. Keď som ju potom uvidel stáť pri autobuse, bol som samozrejme, prekvapený, tak isto ako si bola ty. No a to je tak všetko."
"Kokso, prečo ste nám nepovedali, že sa už poznáte?" odpovie prekvapený Samo.
"Ja som to už vedel, Juraj mi to stihol vykecať." hovorí Šimon.
"Môžeme sa baviť o niečom inom? Zmeňme tému!" vravím zas ja, pretože mi to nebolo veľmi príjemné.
"Súhlasím," prikývol na to Juro. "Čo pôjdeme robiť teraz?"
"Zahráme si fľašu."
To povedal Samo. Ja s Jurom sme si vymenili pohľady a len-len sme sa nezačali smiať. To bude sranda, preto som súhlasila. Po tomto incidente sa aspoň trochu oťukáme. Na moje prekvapenie súhlasili aj ostatní. Hlasovali sme za toho, kto pôjde ako prvý. Juraj, ja a Šimon sme naschvál hlasovali za Nat. Už len dúfať, že to spadne na Sama. Ten však hlasoval za mňa, no svojimi hlasmi sme ho prevýšili. Nat si vzdychla, hodila na nás vražedné pohľady, a zatočila fľašou tak silno, že sa krútila veľmi dlho. Pomaly sa zastavovala pri Samuelovi, chýbalo iba trošku, ale úplne sa zastavila smerujúc na úplne iného človeka. Bol to Šimon. Spolu s Nat pokrčili plecami a pobozkali sa. Bolo to celé veľmi krátke a ani sme sa nenazdali, už bolo po všetkom. Videla som Samov veľmi sklamaný pohľad, ktorý však skrýval za úsmevom. Zrazu mi ho prišlo strašne ľúto, no za chvíľu to prešlo, pretože sme išli hrať druhé kolo. Myslela som si, že toto hlasovanie nebude také ľahké, ale zaujímavé, všetci sme sa zhodli na Jurovi. Oblial ma pot. Čo ak fľaša padne na mňa? Budem ho musieť pobozkať. Ale potom je ešte jedna možnosť. To, že padne na niekoho druhého, toto je najviac pravdepodobné. Juro len s patrným úsmevom roztočil fľašu, o niečo slabšie než Nat. Sekundy pravdy odhalili, kto má tú "česť" pobozkať Juraja. No výsledok bol priam neuveriteľný. Fľaša sa zastavila ukazujúc priamo na mňa.