Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

kaviareň

V kaviarni sme si sadli za stôl a čakali kým príde niaka čašníčka.
"Dobrý deň čo si dáte?" Opýtala sa nás čašnička a pozerala na Jurka takým zamilovaním pohľadom. No a ja som trochu žiarlila🤫. Však kto by nežiarlil keď sa cudzia ženská kuká na chalana ktorého milujete?.
"Dobrý deň. Ja by som si dala tie lievance s džemom a latté." Odpovedala som čašníčke na otázku.
"Dobre a vy krásny muž čo si dáte?" Pozerala na Jurka.
"Takže bol by som rád keby ste ma tu nebalili lebo nemám o vás záujem. A dal by som si tiež lievance ale s nutellou." Odpovedal Jurko pozdráždene tej zmachlenej čašníčke ktora by ho najradsej pretiahla na mieste. Keď čašníčka odišla s Jurkom sme sa rozprávali.
"Jajha ta ale vyzerala🤣 vyzerala jak prvo triedna štetka🤣". Povedal mi Jurko a pritom sa smial ja zmyslov zbavený.
"A jak na teba pozerala🤣 dúfala že ju pretiahneš na mieste🤣". Povedala som Jurkovi a obaja sme sa smialy.
"To má smolu onu by som si ani korčulu neoprel🤣. Ale teba by som kludne aj na mieste pretiahol🤣." Povedal Jurko a stále sa smial.
Počkať čo on naozaj povedal že by ma pretiahol na mieste? Mne sa to snaď len sníva.
"Haloo Karin si tu?" Hovoril na mna Jurko kym ja som bola uplne v inej dimenzii.
"Co? Ano ano som tu neboj." Po asi 5 minutach som sa zmohla na slovo.
"Prečo si bola v inom svete?" Opýtal sa ma Jurko.
On sa ma fakt opýtal prečo som bola v inom svete? Vsak ma chcel pretiahnut namieste.
"Ale nič". Odpovedala som mu.
"Urcite pre nieco ano tak preco?" Vypytoval sa ma Jurko.
"Ale nič len som sa zamyslela." Musela som mu klamať.
"Oki. Pozri konečne nam uz nesú jedlo." Ozval sa Jurko.
"Ja neverim". Ozvala sa aj ja.
"Dobrý deň nech sa páči vaše jedlo". Povedal nám čašník a položil jedlo na náš stôl.
"Ďakujeme". Povedal Jurko.
"Nemáte žačo a dobrú chuť." Povedal čašník a odišiel.
"Konečne tu už nebola tá štetka. Veď by som sa rovno pozvracal🤣." Povedal Jurko.
"Aj ja🤣". Povedala som a začali sme jesť.
"Dobrú chuť❤". Poprial mi Jurko.
"Aj tebe Jurko❤". Popriala som aj ja jemu a dalej sme jedli.
Po asi hodine sme vyšli z kaviarne. Bolo este len 9:15 co znamena ze mame este 1 a 45 minut.
"Kam ideme teraz?" Opytal sa ma Jurko.
"Mne to je jedno😌". Odpovedala som mu neutrálnu odpoveď.
"To je super, lebo aj mne to je jedno😅". Povedal Jurko a zasmial sa.
"Tak pome do parku?" Opytala som sa Jurka.
"Oki tak pome". Odpovedal mi Jurko.
Celu cestu sme sa rozprávali o hovadinach.
"Mate dnes este niaky trening?" Opytala som sa Jurka a dufala ze odpovie ano.
"Mali by sme mat este jeden večer". Odpovedal mi Jurko a mne sa vyčaril úsmev na tvári.
"Tak ma tam očakávaj v plnej mojej kráse😌". Povedala som mu.
"Tak to nepochybujem😅". Povedal Jurko a obaja sme sa zasmiali.
"Pod sadnime si tam na lavicku". Ukázala som na lavicku neďaľeko od nás.
"Tak kto tam bude prvy vyhrava kávu". Povedal Jurko a obaja sme sa rozbehli.
"Dobre vyhral si platím ti kávu". Povedala som keď som si sadla na lavičku chviľku po Jurovi.
"Nemusiš😌". Povedal Jurko.
"Ale ty si vyhral tak ti platím kávu. A odpoveď nie neberem ako odpoveď". Povedala som a zasmiala sa.
"Tak keď inak nedáš. Ale potom ti platím kávu ja". Povedal Jurko a tisž sa zasmial.
"Dobre ked tak na tom trváš". Povedala som.
"Tomu ver že trvám. Muž by mal žene platiť kávu". Povedal Jurko a pritom sa zas zasmial.
"Dobre a inak zajtra po tréningu ťa pozývam na tu kávu😌". Povedala som s usmevom na perách.
"No tak dobre". Povedal Jurko a tiež sa usmial.
Este asi hodinu sme sa rozpravali a potom sme sa uz vybrali pomaly ku mne domov.
"Nejdeme ku nám?" Opytala zom sa Jurka ked sme sedeli este na lavičke.
"Mozme". Odpovedal mi a postavili sme sa.
Ked sme dosli ku mne tak doma este nikto nebol.
"Pod hore ukázem ti moju izbu". Povedala som Jurkovy keď sme stáli vo velkej obývačke.
"Idem". Povedal a vybrali sme sa hore po schodoch do mojej izby.
"A nech sa páčí. Vitaj u mna v izbe". Povedala som a otvorila dvere do mojej izby.
"Wau. To som necakal ze baba bude mat modru izbu a ktomu este hokejove plagaty😳😅". Povedal Jurko a obzeral si moju izbu.
"No čo ti poviem proste milujem hokej vsetko okolo toho😅". Povedala som a zasmiala sa.

Pov Jurko

Keď som vosiel do izby Karin skoro som odpadol od užasu. Vobec som necakal ze bude mat dievca v izbe plagaty hokeja a dokonca aj hokejku. Viem že je dcéra trénera ale toto som fakt nečakal. To dievča ma len viac a viac priťahuje.

"Vidno ze ho milujes😅". Povedal som a stale obdivoval izbu Karin.
"Som nevedela ze az tak sa ti páči moja izba keď si ju už asi desať minút obzeráš😅". Povedala Karin a pritom sa zasmiala.
"Mne sa nepáči len tvoja izba😏😅". Povedal som a zasmial sa.
Fakt som taký sprostý práve teraz som povedal že sa mi páči. To som prehnal a teraz sa so mnou prestaňe baviť. Super si strašne múdry Juraj.
"No vidím že sa ti páči aj tá hokejka nad postelou😅". Ozvala sa Karin a začala sa smiať ja zmyslov zbavená.
Fuu nastastie ze tam je ta hokejka.
"Inak nepojdeme si niekedy zahrať?" Opýtal som sa Karin keď už sme mali tému hokej.
"Jasne môžme a kedy?" Odpovedala mi Karin.
"Fuu ja neviem čo napríklad v pondelok?" Opytal som sa a dúfal že jej to bude vyhovovať.
"Môžme. Poprosím tatka aby zavolal do školy že sa budem pripravovať a ze pojdeme na olympiadu". Odpovedala mi Karin.
Ja som fakt sprostý však áno v pondelok je ákola a aj ja by som tam mohol ísť.
"Ja som úplne zabudol že je v pondelok škola. Tak po škole?" Opýtal som sa Karin.
"Však ty do školy nemusíš a mňa tatko doma kludne necha tak to prekladať nemusíme". Odpovedala mi Karin.
"No práveže by som sa mohol v tej škole raz za pol roka ukázať lebo naposledy som tam bol prvý školský týžden😅". Povedal som a zasmial sa.
"Si myslis ze ja som tam častejšie? Deň po tom čo si ty nebol v škole som ostala aj ja doma. Kedže v triede sa so mnou bavíš až ty😅". Povedala Karin a obaja sme sa zasmialy.
"To chcem. Za mnou každá dolieza a nechápu že ja ich nechcem". Povedal som.
Ja nenávidim keď za mnou doliezaju len kôli sláve inak by som im bol ukradnutý
"No bohužial mame sproste spolužiačky😅 Teda ne sprosté ale štetky ktoré pretiahly skoro celú školu". Povedala Karin a zase sme sa obaja zasmiali.
"To je pravda😅 však tie aj učitelov pretiahly😂". Povedal som a obaja sme skapínaly smiechom.
"Neboj pretiahly teda minimálne anglictinara vsak on ma asi 25 tak preco by ho oni nepretiahly🤣". Povedala Karin a od smiechu sme sa zvalili na postel.
"Som doma". Z dola sa ozval Karin otec teda môj tréner.
"Ahoj. Inak je tu aj Jurko". Odkričala mu Karin.
"Ahoj Jurko nezabudni o 7 mame dalsi tréning." Zakričal na mna Karin otec.
"Dobrý deň a nebojte nezabudnem". Odkričal som mu.