Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

Jurko došiel a jeho oslava

Rýchlo sme na štadióne urobili úpravy a išli sme smer letisko. Došli sme na letisko o bolo 11:05. Vystúpili sme z auta a išli sme ich do vnútra čakať. Stáli sme tam a čakali. Vyšlo už mega veľa ľudí ale oni dvaja nikde. No v tom?...
POV JURKO
Vystúpili sme z lietadla a Kňažo mi povedal že tam Karin nebude. Ostal som z toho smutný. Na Slovensko som s ním išiel hlavne kôli Karin. Neponáhlal som sa. Však načo. Teda aspoň to som si myslel.
"Slafko pohaj". Zakričal na mňa Kňažo. Pridal som trošku do kroku. Čakali sme na kufre. Zobrali sme si kufre a Kňažo mi zobral môj kufor. Nechápal som prečo.
"Kňažo veď mi daj ten kufor". Povedal som Kňažovy a snažil som sa ho zobrať. Kňažo protestoval. Nechal som mu ho nakoniec a vyšli sme cez dvere a tam som uvidel?...
Stál tam Šatan a ?

Stál tam Šatan a Karin. Neveril som vlastným očiam. Karin sa hneď za mnou rozbehla. Kopol som Kňaža a rozbehol som sa za ňou. Kari hneď na mňa skočila a objala ma.
"Ahooj laska!!❤". Pozdravila ma Karin.
"Ahooj princezná❤". Tiež som ju pozdravil a dal som jej pusu. Jej pery mi každý deň chýbaju. Karin zo mna zoskočila a išla objať Kňaža. Ja som zatial išiel pozdraviť Šatana.
"Ahoj Juraj". Pozdravil ma Šatan. Ani som ho nestihol odrzdraviť a hneď sa za nami dovalil Kňažo s Karin.
"Všetko najlepšie laskaa!!!🥳💋❤❤". Zakričala Karin snaď na celé letisko.
"Všetko najlepšie Juro🥳❤". Zablahoželal mi aj Šatan.
"Ďakujeeem❤". Poďakoval som im a objali sme sa.
"Pome ideme". Oznámil nám Šatan a išli sme do auta.
POV KARIN
Hneď ako som ich uvidela tak som sa rozbehla za Jurkom. Všimla som si že sa Jurko ešte chvíľu spamätával. Nechcela som radšej vedieť čo mu Kňažo povedal. Hneď som ho objala. Jurko mi dal pusu. Jeho pery mi chýbali. Potom som išla objať aj Kňaža. Jurko išiel za Šatanom a v priebehu pár sekúnd sme sa tam s Kňažom dovalili s úsmevom na tvári. Potom som zablahoželala Jurkovy. Museli to počuť všetci na letisku. Potom sme už išli do auta a išli sme smer štadión. Ale všimla som si že sme neodbočili smer štadión.
"Miro! Ideš zle". Zakričala som na Šatana. On len pokívol hlavou na náznak nie a ďalej šoféroval. Zastavili sme pred našim domom.
"Čakajte hneď som späť". Povedal Šatan a išiel ku nám domov. Neriešila som to radšej.
"Kam ideme teraz?". Spýtal sa ma Jurko. Ehm povedať mu o jeho oslave nechcem. Klamanie mi predsa ide tak to je tá správna možnost.
"Na štadión asi ja neviem ja som spala". Odpovedala som mu. Po chvíľi dosiel Šatan. Mal niečo v rukách a dal to do kufra. Nevedela som čo berie al však ok. Sadol si a išli sme smer štadión. A teraz už naozaj. Zastali sme pred štadiónom. Vystúpili sme. Museli sme préjsť cez vchod  pre trénerov, lebo pri hlavnóm je výzdoba.
POV JURKO
Z letiska sme išli ku Karin. My sme čakali Šatana v aute a potom sme išli smer štadión. Nechápal som prečo ale neriešil som to. Vystúpili sme pred štadiónom a namiesto toho aby sme išli cez hlavný vchod tak sme išli cez vchod pre trénerov. Prišlo mi to divné. Išli sme ku ľadu. Všetko bolo nádherné vyzdobené. Objal som Karin a dal som jej pusu. Išli sme na ľad aj keď sme boli len v teniskách.
"Laska choď do stredu prosim". Poprosila ma Karin. Išiel som sa teda postaviť do stredu. Bol tam stôl prekritý bielou plachtou.
"Daj preč plachtu". Povedala mi Karin. Bolo mi jasné že to bude niake prekvapenie. Karin aj Kňažo to všetko točili. Dal som teda preč tu plachtu. Hneď ako som ju dal preč tak višli všetci spoza rohov.
"Všetko najlepšie Dino!🥳❤". Zakričali všetci naraz. Až som sa zlakol. Ale musím uznať že všetko bolo krásne.
"Ďakujeem❤". Poďakoval som im. Boli tu aj všetci z olympiády a dokoca aj moja rodina.
"No tak takto ešte na začiatku vám chcem niečo povedať. Teda skôr len Karin, Jurovy a Samovi". Povedal nám Craig. Nevedel som čo mám očakávať. Karin ma hneď objala.
"Takže Juraj a Samo na Slovensku môžete ostať dva týždne a potom môžte ísť aj s Karin do fínska a za od teraz za mesiac prídete späť na Slovensko a pôjdeme všetci do Fínska na majstrovstvá". Povedal Craig. Všetci sme hneď mali úsmev na tvári. Ešte sme sa tam chvíľu roprávali a potom Kňažo zakričal.
"Darčeky". Zakričal Kňažo. Buchol som ho kedže stál vedľa mňa. Ja nejsom žiaden zástanca veľkých osláv a hlavne nie tých mojich. Všetci hneď došli ku mne. Ako prvý mi zablahoželal Cehlo. Jeho nadšenie sa dalo hneď spoznať.
"Juro všetko najlepšie veľa zdravia štastia a hlavne lásky😂 a daj ešte minimálne 20× viac gólov ako na olympiáde". Zablahoželal mi Cehlo a podal mi tašku s darčekmi.
"Ďakujem". Poďakoval som a položil som tašku na bok. Ako další išiel Čajko.
"Juraj všetko najlepšie veľz zdravia, lásky a tak veď poznáš a hlavne veľa gólov". Zablahoželal mi Čajkovský. Pousmiali sme sa a podal mi tašku aké nečakané že s darčekmi. Potom mi zablahoželali aj ostatný a došiel rad na Hriva.
"Takže Jurajko náš prajem ti veľa zdravia, štastia a hlavne lásky a úspechov. Dúfam že zažijeme ešte veľa spoločných osláv a hlavne spoločnú olympiádu". Zablahoželal mi Hrivo.
"Ďakujem a tých spoločných osláv bude ešte veľa". Poďakoval som mu a on mi tiež podal darček. Potom išlo ešte pár ľudí. No a teraz bola na rade ešte Lucka ako jediná z rodiny.
"Braček môj prajem ťi všetko len to najlepšie a veľa zdravia a tak a veľa úspechov v hokeji si môj obrovský vzor ľúbim ce❤". Zablahoželala mi Lucka. Objal som ju a dal som jej malú súrodeneckú pusu.
"Ďakujeem sestrička❤". Poďakoval som jej a aj ona mi dala darček. No a teraz ostavali už len posledný dvaja. A to bol???.....